António Salazar premenil chaotické Portugalsko na diktátorský režim, v ktorého čele vydržal skoro 40 rokov.
Známy časopis Life ho svojho času nazval najlepším diktátorom na svete. Žil jednoduchým životom so smiešnym platom a nezabil ho ani výbuch bomby vo vzdialenosti troch metrov, čo z neho spravilo vyvoleného lídra aj v očiach cirkvi.
António Salazar svojpomocne vytvoril z roztriešteného Portugalska stabilný štát, ktorý dbal na úctu k Bohu, vlasti aj rodine. Dodnes však zostáva kontroverznou postavou histórie za svoje sympatie k fašistickému režimu Benita Mussoliniho či uznávaniu veľkosti Adolfa Hitlera.
Medzi historikmi však nepanuje konsenzus v tom, či Salazara možno označiť za fašistického diktátora, pretože napriek úzkej spolupráci s fašistom Fransciscom Francom na čele Španielska si vždy udržiaval odstup, čo preukázal aj v druhej svetovej vojne, uvádza The New York Times.
Zabúdať však nesmieme ani na klasické diktátorské praktiky, ktorými Salazar dokázal terorizovať svojich nepriateľov, alebo len osoby nepohodlné pre jeho záujmy. Na dlhú dobu zrušil voľby, tajnou políciou nechal prenasledovať tisícky ľudí, ktorých životy sa premenili na peklo, násilne odstraňoval odporcov režimu a v Portugalsku nastolil silnú cenzúru, ktorú ospravedlňoval bojom proti extrémizmu.
- Ako Salazar odmietal pozíciu ministra financií, lebo chcel kontrolovať všetko
- Čím sa nechal inšpirovať od fašistického diktátora Benita Mussoliniho
- Ako chcel napriek diktatúre vyhnať všetkých komunistov, fašistov aj nacistov
- Kedy neváhal použiť svoju tvrdú a brutálnu tajnú políciu
- Ako sa pred 2. svetovou vojnou vymedzil voči nacistickým zákonom proti Židom
- Kedy nebezpečne balansoval medzi Hitlerom a Churchillom
- Ako prežil výbuch bomby, ktorá explodovala len 3 metre od neho
- Prečo posledné roky dovládol so zakrvácaným mozgom
Salazar vo svojom režime zaviedol dôraz na korporativizmus, v ktorom vytvoril národné odbory a združoval obyvateľov na základe zamestnania, regiónov či priemyslu a obchodu, informuje San José State University.
Svoj režim pritom Salazar prežil, a neskončil na šibenici ako množstvo jeho diktátorských kolegov z rôznych kútov Európy. Jeho inšpiráciou na uvoľňovanie štátnej kontroly nad spoločnosťou bola aj slávna poprava talianskeho fašistického vodcu Benita Mussoliniho. Salazar netúžil skončiť ako on, a tak vždy do väčšej či menšej miery počúval, aké nálady prevládajú v spoločnosti.
Chcem spravovať všetko alebo odchádzam
Na Salazarovi ľuďom odjakživa imponovalo, z akých skromných podmienok pochádzal. Rodičia v malej dedinke Vimieiro spravovali statok a on zatiaľ v škole odmalička prejavoval vysokú inteligenciu a túžbu po nasávaní nových informácií. Uspel na základnej škole, odišiel do katolíckeho seminára, ale napokon ho životné poslanie kňaza neoslovilo.
Na University of Coimbra radšej vyštudoval právo, venoval sa financiám a ekonómii, čo ho v tej dobe predurčilo na budúcnosť vo vládnom kabinete. Najskôr však po absolvovaní štúdia práva plynulo prešiel na doktorandské štúdium a akademická práca ho napĺňala. V tomto čase však nebola situácia v Portugalsku práve jednoduchá, uvádza Britannica.
Dlhé obdobie kráľovskej monarchie zakončila revolúcia, ktorá kráľa Manuela II vyhnala do exilu a vyústila do založenia Prvej portugalskej republiky. Namiesto očakávanej prosperity sa striedala jedna nestabilná vláda za druhou, krajina sa zadlžovala, mnohí ľudia žili v extrémnej chudobe a hlade a jedným z klincov do rakvy bola aj účasť Portugalska v prvej svetovej vojne, kam ju vtedajšia vláda zatiahla po boku Spojencov.
Portugalsko z nej síce vyšlo na víťaznej strane, avšak kvôli nezodpovedným vládam sa príliš zadlžilo a upadlo do hlbokej ekonomickej krízy.
V roku 1926 zorganizovala armáda štátny prevrat. Parlamentná demokracia v štáte zanikla a na jeho čelo nastúpil José Mendes Cabecadas, ako jeden z vrcholových námorníkov stojacich za prípravou puču, uvádza IEFWW.
Z akademika finančným mágom Portugalska
O stave Prvej portugalskej republiky svedčí aj pomerne vtipný príbeh z roku 1921. Mladého Salazara vtedy prehovorili, aby kandidoval do parlamentu. Aj keď váhal, napokon súhlasil a miesto v parlamente si vybojoval, lenže na zasadnutí sa ukázal raz. Skutočne len jediný raz, informuje The New York Times.
Vraj mu stačilo vidieť, aký chaos a neporiadok vládne diskusii medzi zástupcami ľudu, ktorí majú viesť krajinu, a tak sa vrátil späť na akademickú pôdu. Nič sa na tejto antipatii k politike nezmenilo až do roku 1926.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako chcel napriek diktatúre vyhnať všetkých komunistov, fašistov aj nacistov
- Kedy neváhal použiť svoju tvrdú a brutálnu tajnú políciu
- Ako sa pred 2. svetovou vojnou vymedzil voči nacistickým zákonom proti Židom
- Kedy nebezpečne balansoval medzi Hitlerom a Churchillom
- Ako prežil výbuch bomby, ktorá explodovala len 3 metre od neho
- Čo spravil, aby sa stal obľúbencom katolíckej cirkvi a ochraňoval ho Boh
- Prečo posledné roky dovládol so zakrvácaným mozgom
