Existuje vôbec menej škodlivá alternatíva fajčenia alebo je to len marketingový výmysel?

V jednej ruke drink, v druhej cigareta. Pre mnohých ľudí ideálna kombinácia, bez ktorej si nevedia predstaviť dobrú párty a mnoho z nás sa nad touto „dvojkou“ už ani nepozastaví. Ukazuje sa však, že začarovaný kruh – čím viac pijem, tým viac fajčím a čím viac fajčím, tým viac pijem - nie je náhoda a naše telo začne reagovať úplne inak, ako by sme čakali. Tak isto existuje vysvetlenie, prečo stačí pár drinkov a naše úsilie prestať fajčiť je ohrozené.

Fajčenie vs nikotín

Aj keď sú škodlivé následky fajčenia dobre známe, objavujú sa zásadné informácie o tom, že samotný nikotín môže mať za určitých okolností pozitívny alebo dokonca terapeutický potenciál. Nikotín, nie fajčenie. Štúdie tak prinášajú opačný pohľad na túto toxickú látku a jej využitie ako liečiva na prevenciu napríklad neurodegeneratívnych zmien počas Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby.

Klinické využitie nikotínu ako neuroprotektívnej látky v terapeutických dávkach síce nespôsobuje rakovinu pľúc, avšak stále nie je tou vhodnou substanciou pre bezpečnú humánnu liečbu kvôli jeho už toľko spomínanej toxicite a vplyvu na vznik iných ochorení. Výzvou pre vedcov by preto mohol byť vývoj bezpečnejších derivátov nikotínu s podobnou farmakologickou aktivitou, ale značne nižšou toxicitou a návykovosťou.  

Legálna produkcia molekúl šťastia

Pri vdýchnutí cigaretového dymu sa nikotín rýchlo vstrebáva do krvi a do 10 sekúnd začne pôsobiť na mozog, pričom vyvoláva množstvo chemických reakcií, ktoré vytvárajú dočasné pocity potešenia a koncentrácie. Tie sú však krátkodobé a ustúpia do niekoľkých minút.

Medzi tieto chemické reakcie patrí uvoľňovanie katecholamínov, ako je adrenalín, ktorý zvyšuje srdcovú frekvenciu a krvný tlak. Ak k tomu dôjde, u fajčiarov sa môže vyskytnúť rýchle, plytké dýchanie. Rovnako ako v prípade drog, ako je kokaín a heroín, nikotín aktivuje odmeňovacie okruhy v mozgu, pretože zvyšuje hladinu ,,molekuly štastia“  – dopamínu.

Na druhej strane, alkohol pôsobí pri nízkych dávkach mierne stimulačne, no s rastúcou koncentráciou etanolu v krvi prejaví svoje sedatívne účinky, čiže spomaľuje činnosť mysle a tela. Aj malé množstvo alkoholu môže spôsobiť vedľajšie účinky, ako sú závraty a ospalosť. Účinok etanolu aj nikotínu je sprostredkovaný aktiváciou podobných nervových dráh, pričom zvyšujú koncentrácie dopamínu v mozgu, takže zdanlivo spolu zvyšujú pocit šťastia. Na báze emočnej odmeny tým spôsobujú rozvoj patologickej závislosti.

Čím viac fajčím, tým viac pijem

Z krátkodobého hľadiska spočíva najväčšie nebezpečenstvo súčasného pitia a fajčenia práve v opačných účinkoch a pôsobeniach týchto látok na ľudské telo. To môže ovplyvniť citlivosť na množstvo a koncentráciu alkoholu, čo môže viesť k nadmernému pitiu.  

Počiatočné štúdie preukazujú, že pri dlhodobom kombinovaní tabakových výrobkov a pitia alkoholu sa môže zvýšiť riziko rakoviny hrdla a pažeráka. Môže za to predpoklad, že alkohol rozpúšťa v hrdle chemikálie v cigaretovom dyme, a tým sa karcinogény zachytia na citlivé tkanivá hrdla a pažeráka.

Ja ti nalejem, ty mi zapáliš!

„Epidemiologické, klinické a laboratórne dôkazy jasne poukazujú na behaviorálnu súvislosť medzi fajčením cigariet a užívaním alkoholu. Kombinované užívanie cigariet a alkoholu predstavuje zdravotné riziká presahujúce tie, ktoré predstavuje samotné fajčenie a predstavuje tak vážny problém v oblasti verejného zdravia, ktorý si zaslúži ďalšiu pozornosť výskumu,“ uviedol Jed Rose, PhD, vedec z lekárskeho centra Duke University a spolutvorca nikotínovej náplasti.

Ako jeden drink zmarí pokusy prestať fajčiť

Na priblíženie interakcie nikotínu - etanolu podrobili vedci z Duke University 48 dobrovoľníkov experimentu. Účastníci pokusu boli pravidelnými fajčiarmi a uvádzali, že pijú najmenej štyri alkoholické nápoje týždenne. Vedci im počas stretnutí podávali buď alkoholický nápoj alebo placebo nealko drink, pričom obe tieto skupiny dostali buď klasickú cigaretu s nikotínom alebo cigaretu bez obsahu nikotínu.

Jedným zo záverov tejto štúdie bolo, že miera fajčenia sa podstatne zvyšuje v kombinácii s alkoholom. Etanol v porovnaní s placebo drinkom podporil niektoré subjektívne ,,blahodárne“ účinky nikotínu, vrátane pocitu spokojnosti a upokojenia, ktorý fajčiari prežívajú počas fajčenia.

Fajčenie cigariet bez obsahu nikotínu nevyvolalo rovnakú odpoveď.

Výsledky tohto experimentu upozornili na silnú interakciu medzi alkoholom a nikotínom, pričom dôležitým poznatkom bolo zistenie, že je to práve samotný nikotín, nie iné aspekty fajčenia, ktorý je rozhodujúcou zložkou pri vytváraní tejto ,,pozitívnej“ odpovede u ľudí pijúcich alkohol.

Ďalším dôležitým poznatkom bolo, že aj relatívne nízka dávka alkoholu - nižšia, ako je nevyhnutná na vyvolanie akejkoľvek merateľnej eufórie, stačila na to, aby sa významne zvýšilo užívanie nikotínu účastníkmi experimentu. To vysvetľuje fakt, prečo abstinujúci fajčiari znovu začnú fajčiť pri požití alkoholu.

Koľko ľudí, toľko chutí 

Elektronické verzie cigariet – ,,zdravšia“  alternatíva?

Fajčenie tabakových výrobkov je zdraviu škodlivé, o tom niet pochýb a polemika o ,,zdravších“  alternatívach je prechádzka po veľmi tenkom ľade. Spoločnosti vyrábajúce tabakové výrobky ako IQOS alebo vaporizéry tvrdia, že zahrievanie tabaku alebo kvapaliny s obsahom nikotínu je menej škodlivé ako spaľovanie tabaku a tabakového papiera, pri ktorom sa produkujú tisícky chemikálií nachádzajúcich sa v cigaretovom dyme. 

Elektronické cigarety sa všeobecne považujú za bezpečnejšiu alternatívu ako sú cigarety a cigary, pretože tým, že k spaľovaniu nedochádza, nevzniká dym s obsahom toxických látok ako decht a oxid uhoľnatý, ale para/aerosól a tá sa následne inhaluje. Napriek tomu, viaceré články v časopise Tobacco Control dospeli k záveru, že napríklad elektronické cigarety IQOS síce majú nižšie hladiny niektorých toxických látok ako cigarety, stále však môžu užívateľov vystavovať vyšším hladinám iných toxických látok.

Podobne je to aj pri vaporizéroch, ktorých kvapalné náplne zvyčajne obsahujú náplne obsahujú zmes aróm, aromatických prísad a zahusťovadiel, ako napr. rozporuplný vitamín E. Dlhodobé používanie takýchto výrobkov preto nemožno považovať za bezpečné, pretože dlhodobé účinky používania elektronických cigariet stále nie sú dostatočne známe.

A čo také vodné fajky?

Častou mylnou predstavou je, že fajčenie vodnej fajky odstraňuje z tabaku nikotín  a ďalšie toxíny. Zatiaľ čo vodou chladený dym je pre pľúcne tkanivo menej dráždivý, toxicita dymu sa nemení a chemikálie spôsobujúce rakovinu prítomné v tabaku z vodnej fajky nie sú týmto procesom odfiltrované.

Cigarety majú v priemere asi 8 miligramov (mg) nikotínu, ale fajčiarom dodajú iba asi 1 až 2 mg nikotínu. Priemerná vodná fajka obsahuje približne toľko nikotínu ako je v 20 cigaretách, takže fajčenie vodnej fajky môže byť rovnako návykové ako fajčenie cigariet. 

Fajčiari vodnej fajky môžu v skutočnosti vdychovať viac tabakového dymu ako fajčiari cigariet kvôli veľkému množstvu dymu, ktorý inhalujú počas jedného fajčenia (až 60 minút). Dym z vodnej fajky môže obsahovať 36-krát viac dechtu ako cigaretový dym, 15-krát viac oxidu uhoľnatého a o 70% viac nikotínu ako jedna cigareta. Fajčiari vodnej fajky môžu preto absorbovať viac toxínov a chemikálií spôsobujúcich rakovinu ako fajčiari cigariet.

Pri vyfajčení jednej cigarety vdýchnu fajčiari v priemere 500 až 600 mililitrov dymu v 20 šlukoch. Ak fajčia vodnú fajku (obvykle 45 minút až hodinu) vdýchnu približne 90 000 ml dymu cca v 200 šlukoch. 

Cigary vs cigarety

Tieto rozdiely vo fajčiarskych návykoch vysvetľujú, prečo sú fajčiari cigár vo všeobecnosti vystavení menšiemu množstvu jedov a karcinogénov prítomných v cigarách než fajčiari cigariet. Cigarový dym sa však rozkladá v slinách, čo fajčiarovi umožňuje ľahko absorbovať nikotín cez sliznicu ústenej dutiny v dostatočnom množstve potrebnom na vyvolanie závislosti, a to aj v prípade, že sa dym nedýcha. Množstvo nikotínu v jednej cigare je mnohonásobne väčší ako v dyme obsiahnutom v jednej cigarete. Obsah nikotínu v cigare je 100 až 200, niektoré až 400 miligramov v porovnaní s cigaretou (v priemere 8 mg).

Síce nedýmí, ale škodí rovnako

Suchý šňupací tabak (vkladá sa do nosnej dutiny) a tzv. vlhký šnupací tabak (vkladá sa medzi spodnú peru/líce a ďasno) síce neobsahujú decht, ani toxické plyny, ktoré vznikajú pri spaľovaní cigarety, obsahujú však nikotín a iné zdraviu škodlivé aditíva (príchute, arómy).

Užívanie vlhkého šnupacieho tabaku môže ovplyvniť farbu zubov, dych, vedie  k zubnému kazu, infekciám ďasien a stratám zubov. Takáto alternatíva môže byť vnímaná ako bezpečnejšia v porovnaní s fajčením cigariet, pretože priamo nevyvoláva rakovinu pľúc.

Tieto výrobky však spôsobujú iné druhy rakovín, ako napríklad rakovinu úst, pažeráka a pankreasu. Chronické užívanie suchého tabaku vedie k morfologickým a funkčným zmenám v nosovej sliznici.

Odporúčané

Lidl je prvý supermarket, ktorý už viac nebude predávať cigarety. V Holandsku pristúpil k radikálnemu kroku 17. októbra 2018 o 12:20