Primár kliniky, kde liečia COVID-19: Nemôžeme žiť v nepretržitom strachu, riziko vôbec nie je také veľké. Do leta sa nič nestane

Martin Novotný (38), pracuje na klinike Infektológie a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Luisa Pasteura v Košiciach od roku 2009. Začínal ako sekundárny lekár, sedem rokov pôsobil v školstve. Primárom kliniky je od septembra minulého roku. Na jeho klinike pracuje 43 ľudí. Od začiatku epidémie koronavírusu tu hospitalizovali osem pacientov pozitívnych na COVID-19, všetkých vyliečili a prepustili. Ako prvý na Slovensku v nemocnici zriadili špeciálne drive-through mobilné odberové miesto. Vzorky si analyzujú vo vlastnom mikrobiologickom laboratóriu.

Aká je vaša špecializácia?Na klinike sa zaoberáme prenosnými ochoreniami, je ich veľmi veľa. Ja osobne sa špecializujem na klostrídiovú enterokolitídu (črevné infekčné ochorenie zapríčinené baktériou Clostridium difficile). Samozrejme, sú tu aj iní odborníci na hepatitídy, HIV a iné ochorenia. V tomto čase sa všetci najviac venujeme korona infekcii.

Pred koronou a dnes. Ako sa zmenila práca na klinike?Štandardné oddelenie je rozčlenené na tri časti. Časť pre črevné (enterálne) infekcie ako sú hepatitídy, hnačky a podobne. Druhá časť pre respiračné a neuro-infekcie. Máme tu aj JIS-ku – jednotku intenzívnej starostlivosti. Kapacitu JIS-ky sme výrazne navýšili. Plus tu máme izolačné izby.

Potom, čo sa stalo v Číne a Taliansku, sa ukázalo, že sa naraz môže vyskytnúť veľké množstvo pacientov nakazených koronavírusom s respiračnými ťažkosťami. Preto sme v nemocnici pripravili takzvaný pandemický plán. Pripravili sme sa na to, ako pracovať v iných podmienkach. Ide hlavne o to, že respiračné infekcie, ako je COVID-19, vyžadujú inú ochranu lekárov a sestier. Masky, ochranu očí, ochranné obleky.

Odporúčané

Pozrel som si komédiu, parádne som sa zasmial a povedal som si: som mladý, to dám, hovorí prvý vyliečený východniar Matúš Štofko 9. apríla 2020 o 9:06

Čo je pri zvládaní korona-infekcie v nemocnici najdôležitejšie? Triedenie. Manažment infekcie je veľmi náročný na priestor. Kompletne celú kliniku sme vyhradili na triedenie. Pacientov vyžadujúcich hospitalizáciu na infekčnom teraz prijímame na Klinike pracovného lekárstva. 

Čo to konkrétne znamená?Na začiatku neviete kto je COVID-pozitívny a kto COVID-negatívny. Nesmiete dať všetkých pacientov na jednu hromadu. Každého pacienta, ktorý k nám príde a jeho stav vyžaduje hospitalizáciu, musíme prijať na samostatnú izbu. Ak by pacientov bolo viac, museli by sme využiť iné nemocničné oddelenia. Urobili by sme takzvanú reprofilizáciu oddelení.

Špecifikum sú potom ľudia nakazení spoločne, buď v rodine, alebo takí, ktorí sa nakazili v rovnakom priestore a čase. Hovoríme tomu klaster pacientov (z anglického „cluster“). Tých samozrejme oddeľovať nemusíme. Taktiež už nie je potrebné oddeľovať pacientov s potvrdenou infekciou, s prihliadnutím na pohlavie. Ďalšia kľúčová vec je čím rýchlejšie sa dostať k výsledkom. Toto sme v našej nemocnici pochopili veľmi rýchlo.

Máme pretlak informácií o korone, vieme o všetkých úmrtiach, všetkých komplikáciách. Nevieme ale o tom, že je to iba časť obrazu života tohto vírusu a priebehu ochorenia ktoré spôsobuje.

Ako rýchlo viete pacientov otestovať?Naše mikrobiologické laboratórium začína testovať o desiatej dopoludnia, druhé testovanie je okolo druhej poobede. Ak stihneme vzorku pacienta odoslať dopoludnia, večer už máme výsledok. Ak príjmeme pacienta od večera do rána, výsledok máme ne druhý deň poobede. Do 24 hodín sa k výsledkom u väčšiny pacientov určite dostaneme.

Čo je podmienkou pre hospitalizáciu pacienta?

Jeho stav. Najmä ťažkosti s dýchaním a celkovo zlý výkonnostný stav. Práve toto je vec, ktorou sa médiá väčšinou nezaoberajú. Rozumiem tomu, že médiá idú hlavne po bombastických, z môjho pohľadu okrajových správach, ale potom tu vzniká veľmi skreslený obraz o celom fungovaní koronavírusu.

Odporúčané

Ľudia z chudobných obcí na východe porazili zahraničnú ropnú spoločnosť. Ťažiari zasypali vrtnú plošinu a odišli 31. marca 2020 o 18:02

V čom je skreslený?Celá komunikácia sa vedie hlavne o pľúcnych ventilátoroch a úmrtiach. Najdôležitejšia informácia – že zo 100 pacientov, má 80 úplne ľahký priebeh a ešte aj z tých 80, nemá ďalších 30 okrem mierneho zvýšenia teploty, žiaden iný príznak, sa stráca. Väčšina pacientov vôbec nemusí ísť k lekárovi.