Viliam Dobiáš pracuje ako záchranár už takmer 45 rokov. Tvrdí, že ak ľudia budú naďalej klamať o pobyte v zahraničí, k autonehodám nebude mať kto chodiť. Všetci záchránári pôjdu postupne do karantény.
MUDr. Viliam Dobiáš pôsobí ako lekár záchrannej zdravotnej služby od roku 1976. Začínal ako anestéziológ, do sanitky sa vraj dostal príkazom. Od roku 2005 pracuje pre zdravotnícku záchrannú službu Life Star Emergency ako hlavný lekár.
Okrem toho je tiež viceprezidentom Slovenskej spoločnosti urgentnej medicíny a medicíny katastrof a v neposlednom rade prezident Slovenského Červeného kríža. Koronavírusu sa ako záchranár, ktorý sa denne stretáva s desiatkami pacientov, nebojí. Hnevá ho však, keď sú ľudia nezodpovední a zatajujú dôležité informácie. To sa však, bohužiaľ, podľa doktora Dobiáša deje už roky.
Na základe skúseností z krajín ako je Čína, kde pandémia koronavírusu už pomaly končí, je odhad pre Slovensko taký, že by sme mali mať okolo 6 500 nakazených ľudí a približne 50 úmrtí.
Spomenuli ste, že ste mali včera službu. Ako prebiehala? Všimli ste si nejaké rozdiely v správaní ľudí odkedy je na Slovensku mimoriadny stav? Volal niekto záchranku pre podozrenie na koronavírus?
Operačné stredisko, keď je podozrenie na pozitívnu cestovateľskú anamnézu, vysoké teploty a tak, posiela špeciálne sanitky vyčlenené len na tento účel, ktoré sú nadštandardne vybavené. Takže ja som mala normálnu službu pre chorých tak, ako po iné dni v roku, aj keď nie je vírusová pandémia. Bola to skôr kľudnejšia služba, menej výjazdov, takže ľudia sú asi sústredení na akútne ohrozenie vírusom a možno prehliadajú ťažkosti kvôli ktorým by inokedy volali.
Zasahovali ste v posledných týždňoch pri pacientovi, u ktorého bolo podozrenie na Covid-19?
Ja osobne nie, ale kolegovia áno, pretože častokrát sú to situácie, kde sa podozrenie na nákazu ukáže až neskôr. Keď bola pred pár dňami nehoda autobusu pri Ružomberku, tak sa až pri ošetrovaní všetkých 30 ľudí v autobuse ukázalo, že sú tam 4 alebo 6 podozriví. Myslím, že nejakí ostali aj v karanténe, lebo boli pozitívni na vírus. Ďalší kolegovia mali tiež pacienta s bežnými ťažkosťami, ktorý zatajil, že bol v Taliansku, keď sa ho na operačnom stredisku pýtali na cestovateľskú anamnézu, takže tam šla normálna posádka, ktorá až počas ošetrovania zistila, že by mohol byť nakazený. Čiže nedá sa to úplne vylúčiť, ale operačné stredisko sa to snaží odfiltrovať tak, aby tí, u ktorých je vysoké podozrenie na nákazu Covid-19, boli ošetrovaní špeciálne vyčlenenými posádkami.
Aké odporúčania alebo výzvu ľuďom by ste dali presne v takýchto prípadoch?
Tak, ako všade na svete, odporúčania, aj keď ich komunikujú politici, sú postavené na odborných odporúčaniach lekárov a zdravotníkov, ktorí sa problematike vírusov, epidemiológii a hygiene venujú. Hoci sú jednotlivé vírusy rozdielne, napríklad čo sa týka výskytu, nákazlivosti či inkubačnej doby, spôsob šírenia je väčšinou rovnaký. To znamená, že sú vypracované šablóny ako postupovať.
Čo je teda dôležité - samozrejme, izolovanie sa v rámci dobrovoľnej domácej karantény u každého človeka, ktorý má ochorenie, ktoré vyzerá ako vírusové - to znamená kašeľ, nádcha, bolesti hlavy, teploty a tak ďalej. Dôležitá je tiež hygiena, teda čo najčastejšie si umývať ruky, kašľať a kýchať nie do ruky, ktorou si potom idem na tvár a do očí, ale kašľať do nejakej vreckovky, textíliu, prípadne do rúška, ktoré zachytáva tie kvapôčky, kde sú vírusy. Ďalej dezinfekcia predmetov, ktoré sa často chytajú, vrátane mobilných telefónov, klávesníc, notebookov, kľučiek na toaletách a podobne. A keď sa objavia nejaké príznaky, treba ostať doma a snažiť sa obmedziť kontakt s ostatnými členmi rodiny. To znamená 2-metrová vzdialenosť, používať rúška, samostatné príbory, poháre, jedálenský riad, aby sa to neprenášalo v rámci rodiny. A pokiaľ začne stúpať teplota, tak treba ju znižovať bežnými liekmi, ktoré sú odvodené od paralenu, acylpirínu a anopirínu, piť veľa tekutín, prijímať vitamíny. Pokiaľ teplota presiahne 38 stupňov, treba zavolať na konzultačnú linku Úradu verejného zdravotníctva alebo obvodnému lekárovi. Myslím ale, že verejnosť je už o tom dostatočne informovaná.
Ľudia sú neporiadni, dnes zatajujú pozitívnu cestovateľskú anamnézu, ale v priebehu celého roka zatajujú prehrešky voči životospráve. Ľudia chorí na srdce zatajujú, že fajčia, ľudia s vysokým tlakom zatajujú, že nedodržiavajú správnu životosprávu. Toto je nežiadúca, ale veľmi rozšírená ľudská vlastnosť - nedbať na odporúčania a spôsobovať tým problémy sebe aj druhým!
Ja som skôr reagovala na ten prípad pacienta, ktorý zatajil, že bol v Taliansku. Prečo je dôležité to naozaj vedieť vopred - aj z vášho osobného hľadiska. Nebojíte sa, že sa takto nakazíte?
Nuž, to je filozofická otázka - čo sa má stať sa stane. Ľudia sú neporiadni, dnes zatajujú pozitívnu cestovateľskú anamnézu, ale v priebehu celého roka zatajujú prehrešky voči životospráve. Ľudia chorí na srdce zatajujú, že fajčia, ľudia s vysokým tlakom zatajujú, že nedodržiavajú správnu životosprávu, ktorú by mali. Cukrovkári nedodržiavajú diétu, takže toto je nežiadúca, ale veľmi rozšírená ľudská vlastnosť - nedbať na odporúčania a spôsobovať tým problémy sebe aj druhým! Odporúčania nechodiť medzi ľudí, keď je človek chorý, kašle a prská by nemali platiť len teraz pri pandémii koronavírusu, ale každý rok v takomto období, keď sú časté chrípkové ochorenia. Veď aj bežná chrípka je vírusové ochorenie.
A ľudia teraz frflú na politikov, že to zanedbali, sťažujú sa, že nie je dosť rúšok, ochranných pomôcok a mydiel. Pri tom ale taká chrípková epidémia, ktorá je niekoľkonásobne väčšia čo sa týka rozsahu, býva každý roka a očkuje sa len 5% ľudí. A pritom aj pri bežnej chrípke je dosť vysoká úmrtnosť, to ľudia ignorujú a teraz, keď sa o tom viac píše v médiách, tak sa dožadujú rôznych nemožností.
Na Slovensku zomrie každý rok na následky chrípky minimálne 800 ľudí. Na základe skúseností z krajín ako je Čína, kde pandémia koronavírusu už pomaly končí, je odhad pre Slovensko taký, že by sme mali mať okolo 6 500 nakazených ľudí a približne 50 úmrtí. Zatiaľ vieme o 30 nakazených (o 16:30 v piatok 13.marca, pozn.red), takže keď sa táto prognóza naplní, keď naozaj 50 ľudí zomrie na následky koronavírusu, bude z toho poprask. Ale uvedomme si, že je to len zlomok z tých 800, ktorí každý rok umierajú na chrípku, o čom sa nehovorí ani nepíše.
Rozoberáte medzi sebou s kolegami, či pacient, ktorý zavolá a popíše známe príznakami, môže mať koronavírus?
Sú tam určité obavy medzi záchranármi. Lebo posádka záchrannej služby má určité vybavenie ochrannými pomôckami proti infekčným chorobám - štandardne rukavice, okuliare a tvárové rúška. Ale v bežnej prevádzke sú už niekoľko rokov záchranárske sanitky, takzvané biohazard tímy, ktoré majú nadštandardné vybavenie. To sú tie biele vzduchotesné overaly, prípadne aj s dýchacími prístrojmi na úplné odizolovanie sa od okolia, ktoré sú už niekoľko rokov určené na prevoz vysokonákazlivých ochorení. Keď bola pred pár rokmi epidémia SARS, tak sa nejaké 2-3 prípady objavili aj na Slovensku, vtedy tieto tímy zasahovali. Fungujú už asi 5 rokov.
V každom kraji je jedna takáto posádka, teraz sa aktivovali. Niekedy sa stane, že je naraz viac prevozov, takže ľudia musia čakať. Pretože kým príde záchranka k pacientovi a odovzdá ho na infekčnom, tak záchranári ju musia najskôr vydezinfikovať zvonku, potom sa musia vyzliecť zo špeciálnych odevov, to trvá minimálne pol hodinu a potom dezinfikujú celý vnútrajšok ambulancie a znova sa navliekajú do tých odevov. Takže tam je približne hodina až dve prestávka, kým môžu ísť za ďalšími. Takto zvládnu maximálne nejakých 10 pacientov za deň. A ľudia sú nervózni, že čakali na špeciálnu sanitku dve hodiny, ale veď to, že niekto čaká, aby ho priviezli na otestovanie, alebo že má teploty, to nie je života ohrozujúci stav, takže kľudne môže 3-4 hodiny počkať a nemusí sa znervózňovať. Ľudia mali byť informovaní ako táto špeciálna sanitka funguje, aby nežiadali nemožné
Je to ozaj len jedna sanitka na kraj?
Áno, lebo to vybavenie tiež stojí nejaké peniaze, záchranári si musia pravidelne nacvičovať obliekanie sa do tých špeciálnych odevov a celú prepravu pacienta v izolovanom vaku, aby bolo chránené okolie pacienta. Za normálnych okolností je tých prípadov len niekoľko za rok, takže tých 8 sanitiek je v priebehu roka nevyužitých. Teraz nemôžeme, samozrejme, prerobiť na tom, že na takýto špeciálny účel priberieme ďalších 50 sanitiek.
Nehovoriac o tom, že aj keď má niekto ochorenie Covid-19 ,tak má väčšinou 38-čky teploty, kašle, zle sa mu dýcha... a áno, stane sa, že nejakí ľudia aj zomrú. Ale pre väčšinu obyvateľov to nie je život ohrozujúce ochorenie. Takže, keď pre nich príde tá sanitka teraz alebo o dve hodiny, to nie je také riziko. Nikdy nebude v takýchto mimoriadnych okolnostiach dosť zdravotníckeho personálu, s tým sa treba zmieriť.
Dokážu všetci záchranári obsluhovať takúto záchranku?
Všetci nie, sú vyčlenené posádky, respektíve stanica, kde je 8-10 záchranárov, ktorí v priebehu roka robia bežné služby, ale v prípade výskytu mimoriadneho pacienta, ktorého treba izolovať, sa špeciálne pripravia a idú. Pravidelne si precvičujú takéto špeciálne úkony. Je to nad rámec ich bežnej práce na záchrannej službe.
Stáva sa v praxi, že keď vám volajú ľudia a myslia si, že majú Covid-19, popíšu príznaky ako kašeľ, teplota, že ich operátori odbijú? Nie, že im nechcú pomôcť, ale že za nimi nepošlú tú špeciálnu záchranku.
Operátori majú na to vypracovaný algorytmus, ale ľudia, ktorí telefonujú môžu niečo zamlčať alebo povedať inak. Ak napríklad niekto zavolá, že sa mu ťažko dýcha, kašle a má teplotu, tak operátor sa ho automaticky spýta „boli ste v krajinách, kde je momentálne vysoký výskyt Covid-19 alebo ste boli v kontakte s niekým?“ A keď ten človek povie nie, tak operátor v telefóne nemá šancu si to overiť. A keď ešte pacient dodá, že je chorý na astmu a ťažko sa mu dýcha, tak tam pôjde obyčajná posádka.
Toto presne sa stalo v Košiciach, že starší pán volal záchranku. Pýtali sa ho na kontakty a cestovateľskú anamnézu, všetko poprel a až posádka zistila, že jeho vnuk sa vlastne pred pár dňami vrátil z Talianska. Ľudia sú zvyknutí klamať a neuvedomujú si, že každá takáto posádka, čo príde do kontaktu s takýmto pacientom nechránená, tak ide do karantény a tých záchranárov nie je navyše! Včera som počul vyjadrenie, že chýba asi 40% záchranárov,. To znamená, že tí, čo sú, musia za tých 40 % slúžiť nadčasy. A keď ešte vypadne niekoľko posádok kvôli nezodpovednosti volajúcich a pôjdu do karantény, tak nebude mať kto chodiť ani k autonehodám, infarktom a porážkam a už vôbec nie k ľuďom, ktorí majú teploty pri vírusovom ochorení. Obráti sa to proti ľuďom. Dnes si zaklamem a niečo urýchlim, získam výhodu, ale zajtra môžem ja alebo môj príbuzný umrieť preto, že tá posádka bude chýbať.
Ste pripravení zvládnuť nárazovú situáciu - napríklad tých 6000 chorých alebo situáciu ako je teraz v Taliansku. A teraz nemyslím len, či ste schopní to zvládnuť kapacitne, ale skôr psychicky.
Ľudia majú ťažké srdce na zdravotníkov, že sú často nevrlí, neprívetiví, neochotní a podobne. V mnohých prípadoch majú pravdu, ale zdravotníci majú nadštandardný zmysel, že keď ide do tuhého, vedia sa vyburcovať k nadštandardným výkonom. V záchranárskej obci je to ešte trochu viac vyvinuté, lebo my sme trénovaní nie len na urgentnú medicínu, ale aj na medicínu katastrof, na medicínu hromadných nešťastí. Prednáša sa to záchranárom v škole, nacvičujeme si hromadné nešťastia a tým pádom sme odborne, mentálne, ale aj prakticky pripravení na zvládanie hromadných nešťastí. A to teda nemusí byť len zemetrasenie alebo havária lietadla, ale aj takáto pandémia.
Situácia na Slovensku zatiaľ nie je v pozícii hromadného nešťastia, v Taliansku už áno. Na ten počet ľudí, ktorí by to potrebovali, už majú nedostatok kyslíka, nedostatok dýchacích prístrojov. Znamená to, že už museli začať triediť komu poskytnúť pomoc, kde je šanca na vyliečenie, a kde nie je. Princípy ošetrovania sú iné ako pri bežnej prevádzke a na toto sme trénovaní, aj keď treba povedať, že takáto rozsiahla pandémia u nás ešte nebola. Ale pri hromadných nešťastiach, či to je havária vo fabrike, zosun pôdy, záplavy, výbuch v továrni a podobne, sú postupy záchranárov na 80% rovnaké ako pri iných hromadných nešťastiach bez ohľadu na to, čo je príčina. Asi len 15% činností je špecifických na danú situáciu. Takže aj keď v takomto rozsahu sme na Slovensku a v Európe pandémiu ešte nemali, naposledy to bola asi fakt tá španielska chrípka pred sto rokmi, tak máme vypracované postupy ako konať.
A keď ešte vypadne niekoľko posádok kvôli nezodpovednosti volajúcich a pôjdu do karantény, tak nebude mať kto chodiť ani k autonehodám, infarktom a porážkam a už vôbec nie k ľuďom, ktorí majú teploty pri vírusovom ochorení. Obráti sa to proti ľuďom.
A aké sú tie špecifiká postupu pri pandémii?
Sú na to odporúčané postupy Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré sa venujú medicíne katastrof. Je to samozrejme ochrana posádok, vybavenie, spôsob smerovania postihnutých, spôsob ošetrovania - či ide len o príznaky vírusového ochorenia alebo je to pacient s inými srdcovými, cievnymi, pľúcnymi ochoreniami. Alebo či je to pacient po úraze, má pomliaždený hrudník a naviac ešte aj vírusové ochorenie, všetko treba zvažovať.
Záchranná služba je typická tým, že vo väčšine prípadov postupujeme podľa medzinárodných postupov. Teda nie je rozdiel v činnosti posádky v Taliansku, Švajčiarsku či na Slovensku. To poskytuje našim pacientom záruku v tom, že všetci záchranári postupujú podľa rovnakých princípov ako v krajinách, kde je zdravotníctvo na vyššej úrovni ako tu. Posádka v najmenšej slovenskej obci postupuje rovnako ako posádka v New Yorku, Paríži či Tokiu, v tomto je sila záchrannej služby. Sú vychytané všetky muchy a starostlivosť je na profesionálnej úrovni.
Veríte, že tieto striktné preventívne opatrenia, ako začali platiť v piatok ráno - teda zatvorené školy, postupne obchodné domy, bary a tak ďalej pomôžu zlepšiť tú situáciu? Prišli včas?
Môžeme sa baviť o tom, či to malo byť o týždeň skôr, ale určite je to správne. Je to na základe skúseností z iných pandémii. Všetky obmedzenia, ktoré sú, sú za účelom, aby sa spomalilo šírenie nákazy. Ide o to, že pri nekontrolovanom množení sa vírusu dôjde naraz k veľkému počtu nakazení. A to znamená, že bude naraz veľa ľudí, ktorí potrebujú hospitalizáciu a intenzívnu starostlivosť. Keď sa výskyt ľudí s ochorením rozloží do viacerých dní alebo týždňov, nebude taký nápor na lôžka. A takto sa znižuje aj úmrtnosť.
Vidíme, že v Číne to rýchlo podchytili, zakázali vychádzky, ľudí strážili vojaci, policajti a v Číne bola priemerná úmrtnosť 2 až 3%. V Taliansku sa momentálne blíži už k 10%, lebo majú veľký nárast pacientov. Tam sa každý deň zdvojnásobovali počty chorých. Prvý deň mali 200 ľudí, druhý deň už 400, ďalší pribudlo 800 a jednoducho ten zdravotnícky systém to nedokázal absorbovať. Pri takomto veľkom výskyte nemôže byť starostlivosť dostatočná. Nie kvôli neochote alebo subjektívnym dôvodom, ale kvôli objektívnym príčinám. Preto majú Taliani, aj napriek tomu, že je to krajina s vyspelým zdravotníctvom, vyššiu úmrtnosť ako v Číne, kde to zdravotníctvo nie je na takej úrovni.
V Taliansku je problém aj to, že je tam veľa ľudí v domovoch sociálnych služieb, v penziónoch, teda veľa starých ľudí je pohromade. V Číne to tak nefunguje, každý žije vo svojom domčeku alebo v malých rodinných kolektívoch, takže to šírenie medzi starými ľuďmi nie je tak masové. Pretože do nejakých 30-40 rokov je tá úmrtnosť minimálna, začína stúpať až po 50-tke-60-tke.
Myslíte, že toto bude platiť aj na Slovensku?
Určite to bude tak aj na Slovensku, lebo ľudia nad 65 rokov budú mať rádovo vyššiu úmrtnosť ako mladé ročníky. Preto je veľmi dôležité vyhýbať sa domovom dôchodcov, nestretávať sa so staršími ľuďmi. Ale toto platí každý rok pri chrípkovej epidémii! Teraz je okolo toho len väčšie haló. Tie počty ľudí, ktorí zomrú na Covid-19, určite nebudú také vysoké ako sú každý rok na chrípku. Pevne verím, že to bude mať ten efekt, že sa ľudia koncom tohto roka začnú masovejšie očkovať proti bežnej chrípke, ako to bolo doteraz. Pretože ešte raz, tá bežná chrípka, aj keď sa o tom tak masovo nehovorí, u nás zabíja niekoľkonásobne viac ľudí ako Covid-19.
Keď takto porovnávame, Vy ako záchranár určite viete na čo ľudia najčastejšie zomierajú. Dá sa povedať, že aj napriek tomu, že Covid-19 je vážna choroba, panika bežných ľudí je možno neopodstatnená? Ak vezmeme do úvahy, že je to minoritné ochorenie oproti tým, na ktoré každý deň zomiera väčšina Slovákov.
Určite áno, najviac úmrtí je stále na srdcovo-cievne ochorenia a potom na nádory. Najčastejšie sú to infarkty, zlyhania srdca a mozgové porážky. Aj úmrtnosť na koronavírus je rozdielna podľa toho aké majú ľudia ochorenia. Napríklad pri ľuďoch, čo majú srdcovo-cievne ochorenia, sa úmrtnosť pri nákaze koronavírusom zvyšuje na 13%. Pri cukrovke a vysokom tlaku je úmrtnosť okolo 8% a ľudia, ktorí sú zdraví a nemajú žiadne ochorenia, tam je tá úmrtnosť necelé percento.
Myslím, že na Slovensku zomrie ročne približne 10 až 20 tisíc ľudí na ochorenia srdca. Na mozgové príhody zomiera okolo 10 tisíc ľudí ročne. Keď predpokladáme, že u nás by mohlo byť na koronavírus 50 úmrtí, a aj to si myslím, že budú najmä ľudia, ktorí už majú nejaké srdcové, cievne alebo pľúcne ochorenie, tak v porovnaní s 800 ľuďmi, čo zomierajú na chrípku a 10tisíc na mozgové príhody, sú to naozaj neporovnateľné rozdiely. Teraz je panika v médiách aj medzi ľuďmi pre pár úmrtí, ale kvôli desiatim tisícom mŕtvych za rok sa nikto nejak moc nevzrušuje.
Posledná, trochu hypotetická otázka: Kedy si myslíte, že to skončí a ako by to mohlo dopadnúť v prípade, že sa podarí dodržať všetky bezpečnostné opatrenia?
Toto je otázka skôr na virológov a hygienikov, ale podľa toho, čo povedal profesor Krčméry či profesor Čiampor, to môže doznievať až do júna. Ale je predpoklad, že od konca marca sa s týmito prísnymi opatreniami začne počet nakazených znižovať. Dovtedy budú pravdepodobne len pribúdať.
