Utekali sme už aj pred nožmi a sekerami, policajti museli v osade strieľať do vzduchu. Najťažšie je, keď vidíte zranené deti, na to si jednoducho nezvyknete, hovorí o svojej adrenalínovej práci 45-ročný záchranár z východu.
Ako záchranár pracuje 28 rokov. Mladý zdravotník začínal v roku 1992 v Bardejove ako „sestra“ pri lôžku na oddelení ARO. Od roku 2006 pracuje pre košickú štátnu záchranku a dnes má základňu v obci Široké pri Prešove.
S kolegyňou vydali už dve knihy zo záchranárskeho prostredia. Učebnica pre zdravotné školy Prvá pomoc v praxi (2007), mala obrovský ohlas. Dovtedy totiž žiadna učebnica prvej pomoci pre stredné školy neexistovala. Koncom minulého roka mu s rovnakou spoluautorkou vyšla kniha s názvom 100 príbehov záchranára.
- Ako pracujú záchranári na východe Slovenska
- K akým prípadom ich volajú najčastejšie
- Prečo sa záchranka často krát zneužíva a ako to riešia v iných krajinách
- Aký je vzťah záchranárov a lekárov
- Akými chorobami dnes trpia mladí ľudia, školáčky aj mafiáni
- Ako a čím záchranári pomáhajú v prípadoch domáceho násilia, drog, alkoholu a silnej bolesti pri zraneniach
„Tá kniha je presne taká, ako náš záchranársky život. Chvíľu veselá, chvíľu smutná, chvíľu na neuverenie. Presne tak to u nás býva. Smejeme sa, plačeme a krútime hlavou, či sa nám nesníva,“ hovorí diplomovaný zdravotnícky záchranár a inštruktor prvej pomoci Dušan Kraus (45).
Dušan Kraus v službe. December 2019. Úspešný pôrod
Čo je vaša každodenná rutina, najbežnejšie prípady?
Vysoký krvný tlak, bolesti brucha, zvracanie, hnačky, teploty. To sú najčastejšie veci. Naozaj vážnych prípadov, ako sú resuscitácie, bezvedomia či ťažké dopravné nehody je v poslednom období chvalabohu menej. Štandardný deň v robote máme tak šesť až osem výjazdov. Za 12 hodín najazdíme priemerne 400 kilometrov.
Niekto zavolá 155-ku. Čo sa deje potom?
Z centrály dispečingu nám príde dátová správa. V nej sú všetky základné informácie. Ku komu ideme, kde ideme, o aký prípad sa jedná. Podľa GPS okamžite vyhľadáme polohu a vyrážame. Existujú dva typy posádok. RZP (rýchla záchranná pomoc) – dvaja záchranári, z ktorých jeden šoféruje, a RLP (rýchla lekárska pomoc) – vodič, záchranár a lekár.
O tom, ktorá vyrazí, rozhoduje krajské operačné stredisko. Ľudia ho poznajú ako dispečing. Všetci záchranári dnes musia mať vysokú školu. A existuje len málo vecí, ktoré skúsený záchranár nezvládne v porovnaní s lekárom. Niektoré zákroky nám neumožňuje legislatíva. Sme tým aj chránení. Od nového roka vznikajú ešte špeciálne záchranky - RZPS, ktoré sa budú špecializovať čisto na prevozy medzi nemocnicami a zdravotníckymi zariadeniami.
Ako sa dá záchranka zneužiť?
Napríklad tak, že 18-ročný tínedžer sa po nočnej párty dvakrát pozvracia a potom si zavolá záchranku. A dostane ju. No a potom nie sme tam, kde by sme mali naozaj byť a zachraňovať život. Alebo má niekto dvojdňové bolesti brucha či päťdňové bolesti chrbta a zavolá. Prednedávnom sme o polnoci riešili pána, ktorého tri dni bolela noha a o polnoci sa rozhodol, že sa ide liečiť a chce záchranku.
Kniha o skutočných príbehoch dvoch záchranárov vyšla koncom minulého roka
Čo je na práci záchranára iné na východe Slovenska?
Určite rómske osady a komunity. Tam je naša práca veľmi špecifická. Luník 9 v Košiciach, Chminianske Jakubovany, Jarovnice. Zažil som už všelijaké veci.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- V čom je špecifická práca záchranárov v osadách
- Ako často sa záchranári stretávajú s domácim násilím
- Ako znášajú ľudia bolesť a či ju znášajú lepšie muži alebo ženy
- Aké skúsenosti s drogami a alkoholom majú záchranári na východnom Slovensku
