Erotický Denník tínedžerky je zaujímavejší, ako si môžete myslieť (Tip na film)

Ešte predtým, ako začnete odsudzovať našu trúfalosť v nadpise či nebodaj rovno samotný film, radím vám, počkajte! Najjednoduchšie vás snáď presvedčíme tvrdením, že rozhodne nejde o záležitosť podobnú Fifty Shades, no na druhej strane nečakajte ani Basic Instinct. Film The Diary of a Teenage Girl je jednoducho nezvyčajný po viacerých stránkach, a preto nám dovoľte venovať mu pár slov.

V prvom rade spomeňme, že snímku režírovala Marielle Heller (pre ktorú to, mimochodom, bola jej filmárska prvotina) podľa námetu kontroverzne prijatej knihy s názvom The Diary of a Teenage Girl: An Account in Words and Pictures, od autorky menom Phoebe Gloeckner. Kniha je kategorizovaná ako autobiografia či semi-autobiografia a môžeme v nej nájsť rôzne hybridné pasáže kombinujúce komiksy s klasickou prózou. Presne obdobný efekt dostávame aj vo filme, čo mu dodáva sviežu a musím poznamenať, že nádhernú formu. Kamera vo vás doslova umocňuje niektoré pocity, keďže im akýmsi spôsobom dodáva pocit drsnej, no úprimnej reality.

Najjednoduchšie si to môžete napríklad všimnúť na samotných farbách, ktoré sú ladené do silnej oranžovej, ktorá prechádza do béžova až hneda v závislosti od potrebného efektu. Herecké obsadenie taktiež vypálilo úžasne a všetci zúčastnení podali solídne nadpriemerné výkony. O krôčik nad nimi však stále bude stáť Bel Powley, pretože pubertiačku s nepokojnou mysľou zvládla naozaj bravúrne. Toto všetko je založené na úžasnom scenári, v ktorom by sme ťažko našli výrazné trhliny. O čom je však ten sľúbený dej?

Príbeh hovorí o 15-ročnom dievčati menom Minnie Goetze (Bel Powley), ktoré, ako to už býva zvykom, prechádza naozaj búrlivým obdobím svojho života. Situáciu zhoršuje aj fakt, že sa to všetko odohráva v San Franciscu počas 70. rokov a mládež je tak priamo zasiahnutá poslednými zvyškami efektu hnutia Hippies. Všetko sa pre Minnie komplikuje v momente, kedy sa zaľúbi do Monroea (Alexander Skarsgård), priateľa vlastnej matky (Kristen Wiig), a to razom prerastie do aférky. Mladá pubertiačka sa začína potýkať so svojou sexualitou, s okolitým vplyvom, spoločenskou mienkou, drogami a neobchádzajú ju (logicky) ani rodinné problémy. 

Priznávam, že synopsa znie naozaj ťažko na strávenie, zvlášť, keď si uvedomíme vek hlavných postáv z filmu. Avšak, musím podotknúť, že sexualita v tomto filme nemá byť niečim šokujúcim, ani provokujúcim. Nie je to žiadna Nymfomanka snažiaca sa znechutiť ľudí, ani žiadny artový film Gaspara Noeho, ktorý sex využíva ako nástroj sebe vlastný. Denník tínedžerky využíva  sexualitu v jej detinskom (z pohľadu adolescenta) svetle, ale zároveň dokonalo poukazuje na problémy a priepasti, do ktorých sa môže razom prepadnúť nielen naša hlavná hrdinka, ale aj všetci dospievajúci ľudia. Ako už iste viete, podobné veci môžu s kusom detinskej ješitnosti prerásť do groteskných situácií, a preto sa párkrát aj úprimne zasmejete či chytíte za hlavu.

Táto cesta do mladého podvedomia oslávila úspech už na mnohých festivaloch v priebehu roka, z ktorých najcennejší bol pre nich asi Sundance Film Festival, kde sa snímke dostalo poriadneho uznania. Ak by som mal film opísať jednou vetou, povedal by som, že je v niektorých situáciách šokujúco ľahostajný vo svojom prístupe, no na druhú stranu ohromne úprimný s tým, že vám autorka ponecháva plné právo na akékoľvek súdy voči postavám. Hoci sa vám môže zdať, že to nie je nič pre vás, radím vám, zahoďte predsudky. Môžete byť prekvapení viac, ako si myslíte.