Budúcnosť nie je predurčená. Neexistuje žiaden osud, existuje iba budúcnosť, ktorú si vytvoríme sami.
Dlho sme vám nepustili nostalgickú slzičku dole líčkom a náš šéfredaktor si povedal, že je najvyšší čas napraviť to. Dokopal ma teda k napísaniu ďalšieho dielu Kultovín, ktoré musíte vidieť. Pokiaľ ste však artový intelektuál s vycibreným jemnocitom a slabosťou pre kirgizskú kinematografiu, rovno prestaňte čítať, toto nebude téma pre vás. Slovo totiž dostanú rakúske svaly, opulentné filmárske triky, hektolitre testosterónu (aj keď...) a temná pred- a post-apokalyptická atmoška. Dámy a páni... Reč bude o ságe Terminator. Vtipný príbeh o tom, ako sa celá táto idea po moci bažiacich strojov zrodila v hlave vizionára Jamesa Camerona asi mnohí poznáte. To si tak Jim odksočil do Ríma na filmový festival, keď ho pochytila nejaká viróza a v horúčkach na hoteli sa mu prisnilo o kovovom torze plaziacom sa z plameňov (ak sa vám hneď vybavila scéna z prvého Terminatora, tak ste skutočný fanúšik) a snažiacom sa dostať ku stojanu na kuchynské nože.
No a bolo to tu. Po svojej otrasnej prvotine Piranha Part Two, na ktorej sa spolupodieľal (od projektu po pár scénach odstúpil, no kvôli zmluve mustel ostať v titulkoch ako režisér), Cameron nakrútil nadčasovú snímku, a to aj napriek prvotnej skepse producentov. Prvý Terminator sa takmer okamžite stal kultom a diváckym hitom. Zarobil takmer 80 milónov dolárov celosvetovo, čo bol na vtedajšiu dobu slušný peniaz a tým dupľom, keď sa rozpočet ledva vyšplhal na šesť a pol milióna. Štyri mená - Arnold Schwarzenegger, James Cameron, Stan Winston (masky a animatronické modely) a Brad Fiedel - vytvorili značku, ktorá zarába stovky miliónov na merchandisingu, filmoch a počítačových hrách dodnes. Široká Arnieho čelusť, otrasný rakúsky prízvuk, Fiedelove nezabudnuteľné hudobné motívy a Cameronovo svieže režisérske remeslo a prepacovaná vízia temnej budúcnosti sú skrátka atribúty, ktoré zamávali komerčnou kinematografiou na roky dopredu.
Dokonca aj sám Andrej Tarkovskij, prísne umelecký režisér snímok ako Stalker, Solaris alebo Andrej Rublev sa nechal počuť, že Cameronov spôsob, akým vykreslil nemilú budúcnosť ľudstva a vzťah človeka k svojmu osudu, považuje za invenčný a v rámci filmovej histórie prelomový. Hoci nezabudol opindať prílišnú brutalitu a zlé herecké výkony. Jasné, Arnie je slabší herec, to nikto nepoprie, ale stvárniť stroj na zabíjanie sa mu pod Jimovou režisérskou taktovkou podarilo bravúrne. A to si vezmite, že ho mohol hrať Tom Selleck (áno, ten Tom Selleck), Lance Henriksen (nakoniec si strihol úlohu detektíva, ktorý vypočúva hlavnú hrdinku, ináč známy aj ako android Bishop z Cameronovej snímky Aliens), alebo O. J. Simpson - americký futbalista a herec, ktorý sa preslávil ako podozrivý z vraždy svojej ženy a jej milenca v jednom z najzamotanejších prípadov amerického súdnictva. Bože...
Príbeh síce nikdy nebolo nejaké košaté veľdielo, no o to bol geniálnejší vo svojej jednoduchosti. Stroje takmer vyhubia celú populáciu a tých pár ,,šťastlivcov", čo ostalo, zotročili. Jedného škaredého dňa však prichádza John Connor, naučí ľudí bojovať a vytvorí odboj, ktorý začne úspešne čeliť diktatúre strojov. Tie v istom momente nadobudnú dojem, že by to ľudia mohli celé vyhrať, a tak vytasia svoj posledný tromf. Tým je stroj času, ktorým pošlú do minulosti terminátora - kybernetický organizmus obalený živým ľudským tkanivom - aby zabil Johnovu matku. Odboj však stroj objaví a vyšlú za ním Kyla Reesa (Michael Biehn), ktorý má Sarah Connor (Linda Hamilton) ochrániť. Táto premisa je v podstate prítomná vo všetkých filmoch a aj v seriáli (okrem štvrtého dielu - Salvation, ale k tomu sa dostaneme) a v poslednom Genisys sa dokonca cestuje v čase častejšie a jednoduchšie ako v rámci systému bratislavskej integrovanej dopravy. Ale k tomu sa dostaneme tiež.
Cameron teda zabodoval a okolo roku 1990 mu producenti zverili 100 miliónov dolárov na pokračovanie, čo z neho robilo najdrahší film, aký dovtedy vznikol. Medzitým svoj talent a právoplatnú pozícu medzi hollywoodskou elitou potvrdil peckami Aliens a Abyss, peniaze boli tým pádom v dobrých rukách. Na palubu opäť nabral Arnieho a Lindu Hamilton, pribudli malý Edward Furlong (American History X) ako predstaviteľ mladého Johna Connora, démonický Robert Patrick ako nový typ terminátora. O masky sa opäť postaral maestro Winston a filmové efekty malo tentokrát na starosti slávne Lucasovo Industrial Light and Magic (Star Wars, Indiana Jones a tony ďalších kultoviek). Škoda, že som mal v tom čase iba 9 rokov, čiže návšteva kina neprichádzala vhľadom na R-kovú prístupnosť do úvahy. Vidieť toto v tých časoch na veľkom plátne musel byť veľkolepý zážitok. Terminator 2 s podtitulom Judgement Day mal na tú dobu revolučné filmové triky, za čo sa mu podarilo vyhrať niekoľko Oscarov v technických kategóriach. Právom.
Judgement Day pokračuje približne 10 rokov po udalostiach z predošlej snímky. John Connor je nezvládnuteľný zasran na prahu puberty a jeho matka Sarah sedí v psychiatrickej liečebni, pretože so svojimi fantazmagóriami o zničení sveta prišla lekárom nebezpečná. Za blázna ju má aj John. Všetko sa zmení v jeden teplý letný deň v obchodnom centre, kde sa ho snaží dolapiť vražedný stroj z budúcnosti - Terminator s typovým číslom 1000 v podaní skvelého Roberta Patricka. Na scénu však prichádza jeho zastaralejší kolega s Arnieho zovňajškom a povestnou hláškou „poď so mnou, ak chces žiť“. Akčnejší, veľkolepejší, drahší, taký bol druhý Terminator. Nešlo však o klasickú dvojku, kde je iba všetkého viac, ale o prepracovanú akčnú snímku, a to ako na poli technickom, tak aj filmárskom. Opäť industriálne motívy Brada Fiedela, nezabudnuteľné trikové scény s liatinovým T-1000 alebo desivá sekvencia jadrového výbuchu v L.A.. Hoci je pokračovanie o čosi pozitívnejšie a menej temné, ako jeho starší brat, dočkáme sa aj tu momentov, pri ktorých budete mať nepríjemné zimomriavky aj dnes. Scéna zničenia laboratórii Cyberdyne a prepadnutie ich šéfa doma s rodinou alebo pasáže z blázinca, odkiaľ sa Sarah snaží zúfalo dostať, aby chránila svojho syna, pôsobia príjemne depresívne a desivo.
Dôležitou devízou tejto snímky neboli však iba akčné a trikové orgie a streľba na všetko, čo sa hýbe. To, čo robí Judgement Day takým zábavným a divácky vďačným a nadčasovým filmom sú aj momenty, kedy zbrane vychladnú a k slovu sa dostanú vzťahy medzi postavami, ich psychológia a motivácie. Chémia medzi mladým Connorom a T-800, ktorý podľa slov Sarah predstavoval toho najelpšieho otca, akého chlapec mohol mať, tvorila jeden z hlavných pilierov, ktoré tento film doteraz držia vysoko nad mnohými žánrovými súrodencami. Chlapčenské doťahovanie, Arnieho smiešne grimasy a občasné hlášky pri snahe terminátora viac sa priblížiť k človeku („bude žiť“) a finálna scéna, kedy jedno oko neostane suché. Na druhej strane Sarah Connor, ktorá sa zmenila zo submisívnej dievčiny na sebavedomú ženu, ktorá pre záchranu svojho syna obetuje všetko. Silné ženské charaktery boli vždy Cameronovou doménov a myslím si, že tento motív práve dosť chýba v novších filmoch ságy, ktoré už nenakrútil.
Terminator 2 zarobil pol miliardy celosvetovo, získal už spomínané ocenenia a neraz vládol v rôznych rebríčkoch kritikov či divákov na prvých miestach. Hoci odporcovia komerčného filmu a filmoví snobi často nechápavo krútia hlavou, Cameron urobil týmito dvoma snímkami trvalý zárez do histórie kinematografie a vývoja popkultúry. Za pripomienku určite stoja aj predĺžené režisérske verzie oboch snímok, ktoré vysvetľujú pár nelogických drobností a hlavne dávajú fanúšikom množstvo skvelého materiálu navyše. Chvíľku sa síce šepkalo, že by mohol Cameron natočiť aj tretie pokračovnie, no ten veľmi rýchlo dal jasne najavo, že preňho sa príbeh skončil a nemieni univerzum przniť ďalšími filmami.
Podobný prístup mal aj Schwarzenegger. O ďalšej časti sa pár rokov nehovorilo, no 30-miliónový honorár a nasadenie nádejného Johnathana Mostowa pre tretie pokračovanie zrejme presvedčili slávneho Rakúšana, aby sa vrátil do hry. S Fiedelom sa to však nepodarilo, a tak ho nahradil mladší skladateľ Marco Beltrami, ktorý však mal v obore dostatok skúseností (Blade 2, Resident Evil). Producenti sa pôvodne dokonca snažili zlanáriť Hansa Zimmera, ten ale ponuku odmietol. Tak svetlo sveta uzrel Terminator: Rise of the Machines. Už názov napovedá, kam bude príbeh smerovať a my sme sa od prvých správ tešili, že konečne uvidíme ako Skynet, teda rozsiahla počítačová sieť napojená na väčšinu armádnej výbavy svetových mocností, ovládne svet.
Vzbura strojov mala opäť Arnieho ako dobrého terminátora, ktorý mal ochrániť už dospelého Johna Connora (Nick Stahl) a jeho spolužiačku zo strednej Kate Brewsterovú (Claire Danes z Homeland). Tá v budúcnosti tiež zohrá dôležitú úlohu v odboji ako Johnova manželka. Odpraviť ich mal nový model T-X, ktorý si strihla modelka a pomerne nevýrazná herečka Kristanna Loken. Súdny deň aj napriek udalostiam v Judgement Day nastane, a tak sa celý kolotoč utekania pred zlým a zachraňovania dobrým „téčkom“ zopakuje. Tentokrát však na spôsob filmov 21. storočia, čize viac humoru, rýchlejšie strihy a bohužiaľ aj viacej logických, scenáristických a napokon aj technických prešľapov. Hoci rozpočet bol pomerne štedrý (200 miliónov dolárov) filmové triky sú tu pomerne fádne a až na naháňačku s požiarnym autom či záverečné precitnutie Skynetu nový Terminator nemal veľmi čo ponúknuť. Nechápte ma zle. Rise of the Machines je pomerne zábavným a celkom schopne natočeným filmom a finále poteší každého fanúšika tejto série, no v kontexte prvých dvoch filmov vyznieva občas viac ako paródia alebo nepodarený remake. Tá skutočná pohroma však prišla až päť rokov potom.
O tej prvej sa príliš rozpisovať nebudem, pretože to bol taký prúser po všetkých stránkach, že to skutočne nestojí za môj, ani váš čas. Seriál The Sarah Connor Chronicles, kde Lindu vystriedala dračica Lena Headey (Game of Thrones), mal premostiť posledné dva filmy a opäť trošku rozšíriť terminátorovský mytológiu. Kvalitatívne šlo ale o totálny prepad, hlúpymi dialógmi a replikami počnúc, nudným naťahovaním príbehu, absenciou logiky a nesympatickými postavami končiac. Pokus pekný, ale márny. Do toho však prišli prvé teasery a trailery na pripravované štvrté pokračovanie s názvom Terminator: Salvation. Ukážky vyzerali extrémne dobre a sľubné herecké obsadenie (Christian Bale, Bryce Dallas Howard, Helena Bonham Carter a vtedy vychádzajúca hviezda Sam Worthington z Avatara) zvyšovalo nádeje na dôstojné pokračovanie Cameronovej práce. Teda až na meno režiséra. MCG je schopný remeselník, čo sa týka videoklipov a reklám a zvláda nakrutiť pútavé akčné scény, no väčšie celky mu nikdy nešli. Priemerná jednohubka Charlie's Angels alebo jej pokračovanie sú toho najlepším dôkazom. Bohužiaľ, obavy z jeho obsadenia sa nakoniec aj naplnili.
Po 25 rokoch sa presúvame konečne naplno do temnej budúcnosti a pozrieme sa ako to teda s tým odbojom a Skynetom zotročujúcim ľudí naozaj bolo. Kyle Reese je ešte mladý chlapec, ktorý sa má s Johnom ešte len stretnúť, Connor pripravuje rozhodujúci úder, ktorý by mal celú sieť nepriateľsky naladených strojov poslať do horúcich pekiel a na scéne sa objavuje zvláštny cudzinec Marcus Wright (Sam Worthington), ktorý ukrýva desivé tajomstvo. Napísané je to pekné, nakrútené už menej. Kŕčovitý pátos, absencia logiky, vyslovene stupídne scény (usb, poľná transplantácia srdca atď.) a hlášky, ktoré sú nechcenou paródiou samou o sebe. K tomu si pridajte zle napísané a ešte horšie zahraté postavy a máte dokonalé pokazené kino. Zlatý Mostowov tretí Terminator a jeho odľahčený prístup. Salvation však nefungoval ani v rámci série, ani ako samostatný film. Tragikomickou čerešničkou bolo už iba Arnoldovo digitálne cameo na konci. Hoci film nezarobil málo a nebol to úplný kasový prepadák, niekto z produkcie našťastie prejavil určité známky skepsy a ďalšie pokračovania zastavil. Plánovala sa totiž celá nová trilógia. Nasledovalo rozpačité ticho a zdalo sa, že terminátorovské univerzum po útrpných resuscitačných pokusoch našlo konečne pokoj a dôstojne sa odoberie onen svet.
Nestalo sa tak. Ťažko dnes povedať, komu a prečo napadlo pokračovať, možno bol prvotný impulz ukončenie Arnieho kariéry kalifornského guvernéra, naozaj neviem. Na režisérsku stoličku si zasadol seriálový Alan Taylor, ktorý zvykol odviesť dobrú prácu. Horšie to bolo so scenáristami a kastingom. Tam si už človek začal seriózne ťukať po čele s otázkou, či sa niekto naozaj nezbláznil a nerobí si z nás iba srandu. O Terminator: Genisys sme napísali dosť, nemá veľmi zmysel vracať sa k tomu, prečo si myslíme, že tvorcovia sklamali na plnej čiare. Film síce po celom svete zarobil zaujímavých 350 miliónov, no v domácej Amerike to bolo ledva 90, čo producentom nestačilo a ďalšie pokračovania (áno, opäť to mala byť trilógia) uložili k ľadu.
Je otázne, či sa do tejto témy niekto niekedy opät pustí. O tri roky sa vrátia Cameronovi práva, no ten má plnú hlavu Avatara a nevyzerá to, že by to mohlo byť v blízkej budúcnosti inak. Ako som sa už vyjadril, myslím si, že táto franchise už utrpela dosť a pokiaľ sa nenájde niekto, kto s touto značkou urobí niečo podobné ako Nolan s Batmanom, alebo Miller so svojim Mad Maxom, vždy to zrejme dopadne podobne nepríjemne. Cestovanie časom, umelá inteligencia, ktorá precitne a uvedomí si svoju existenciu či ponurá temná budúcnosť, to sú pre filmárov nekonečné možnosti nápadov a inšpirácií. Na čo sa teda obmedzovať iba na kopírovanie, či variáciu prvých Terminatorov? Z tejto perpektívy to môže právom mnohým prísť spiatočnícke a ako sme sa mali možnosť presvedčiť, aj zbytočné. Čo si myslíte vy? Malo by vôbec ešte niekedy vzniknúť ďalšie pokračovanie, alebo by bolo naozaj lepšie nechať túto tému uzavretú a občas si ju pripomenúť projekciou prvých dvoch častí? Čo sa vám na tejto ságe páči a čo by ste naopak zlepšili čo do príbehu alebo obsadenia vy?
