Škandinávia vo svojej kvalite ani naďalej nepoľavuje.
Časy, keď sa celým svetom šírili excelentné ohlasy o Moste sú už takmer preč a tak nám nezostáva nič iné ako čakať na poslednú 4. sériu, ktorá má predbežný dátum premiéry stanovený až na rok 2018, alebo sa poobzerať po niečom novom. Všetci samozrejme dúfame, že si aj 4. séria udrží svoj vysoký štandard a pompézne zakončí jeden z najlepších krimi seriálov posledných rokov. Teraz sa ale presuňme k nášmu nováčikovi. Bez väčších varovaní či ohlasov sa u nás iba pred pár dňami objavila ďalšia zaujímavá severská kriminálka Midnight Sun, ktorá paradoxne pochádza práve od tvorcov Mostu. Ak však niekto čaká vykrádanie a napodobňovanie skvelej dánsko-švédskej koprodukcie či staršieho Zločinu, potešíme vás, nič také sa nekoná. Osemdielna francúzsko-švédska spolupráca posúva kriminálnu zápletku úplne odlišným smerom.
Originálne poňatý je ako samotný prípad, tak spracovanie jednotlivých vrážd. Hneď v prvých záberoch sa nám naskytá pohľad na počiatočnú vraždu, ktorá celý kolotoč brutálnych aktov odštartuje. Najviac podivuhodná je však totožnosť usmrteného. Obeť totiž nepochádza z okolitých miest a nie je dokonca ani švédskej národnosti. Z dokladov vyplýva, že telo patrí občanovi Francúzska. Na pomoc švédskej polícii je teda vyslaná pôvabná parížska detektívka Kahina Zadi, ktorá sa musí okrem iného vysporiadať aj s drsnou prírodou a odlišnou kultúrou, najmä čo sa týka Laponcov, pôvodných obyvateľov ďalekého severu. Tí sú do celého prípadu skrz podivuhodnú symboliku nachádzanú na miestach činu stále viac namočení. Vyšetrovacie sekvencie a vydarené zábery prírody čas od času pretínajú záblesky spomienok mladej francúzskej detektívky, ktorá v sebe na prvý pohľad niečo skrýva. Okrem intímnych problémov sa seriál púšťa aj do otázok rasizmu či diskriminácie. Problematiku neznášanlivosti si však Švédi prispôsobili svojim pomerom. Áno, tušíte správne. Rivalita a neakceptácia medzi Švédmi a Laponcami je i v dnešnej dobe v niektorých oblastiach natoľko vysoká, až ma zaráža nadmieru rozvinutý multikulturalizmus, ktorý preferujú ľudia z južnejších oblastí Švédska.
Zvlášť musím vyzdvihnúť výber lokácie, ktorý je nabitý tak odlišnou energiou, akú v európskej kinematografii budeme len ťažko hľadať. Príbeh je totiž zasadený do Kiruny, najsevernejšieho mesta vo Švédsku, v ktorom väčšinu obyvateľov živý ťažba železnej rudy. Mesto obklopené nekonečnou divočinou sa nachádza asi 200 kilometrov za polárnym kruhom. Už z názvu je logická absencia tmy, ktorá tvorí netypický aspekt seriálu, keďže ju v kinematografii, obzvlášť v tej seriálovej, tak často nevidíme. Na vybudovanie mysteriózneho charakteru tak boli tvorcovia donútení použiť iné, kreatívnejšie prostriedky ako len zachytiť tmavú či sychravú scenériu. Na druhej strane však môže neustále svietiace slnko pôsobiť skôr depresívne či navodiť pocit, že tma už nikdy nepríde. Polnočné slnko však v každom prípade ukázalo, že prísť s niečím novým a neopozeraným sa dá azda stále, len treba zapojiť fantáziu. Na rozlúštenie celého prípadu vám potom postačí dostatočne voľný víkend, deka, čaj a hurá do poslednej európskej divočiny, za ktorú je sever Škandinávie stále považovaný.
