Životopisná dráma nám poskytuje náhľad na jednu z najväčších kontroverzných káuz priemyslu, v ktorom sa točia miliardy.
Má vôbec zmysel diskutovať o tom, či je oscarový Matthew McConaughey jedným z najlepších Hollywoodskych hercov súčasnosti? Jeho zoznam hereckých účastí je skutočne dlhý, no najmä zahraničný divák začal seriózne vnímať tento herecký talent až vďaka skvelému a oduševnenému výkonu v Dallas Buyers Club, seriáli True Detective či veľkolepému sci-fi Interstellar. Potom si ešte stihol strihnúť rolu v Gus Van Santovom filme Sea of Trees či historickom Free State of Jones, no oba filmy boli prijaté veľmi rozporuplne a my sme tak čakali, kedy nás svojou charizmou opäť posadí na zadok. Na obzore sa črtala dráma podľa skutočných udalostí s názvom Gold a už trailery naznačovali, že sa máme na čo tešiť. Je však Zlato viac než len hereckou predvádzačkou skvelej hlavnej postavy?
Ak ste videli trailery, určite ste pochopili, že sa film bude niesť na podobnej „crimi true story" nóte ako napríklad American Hustle, War Dogs, The Wolf of Wall Street či The Big Short. Skrátka je to klasický príbeh o týpkovi, ktorý pár ľudom poriadne prešiel cez rozum a dostal sa zdola nahor. Začína sa v momente, kedy sledujeme Kennyho Wellsa (Matthew McConaughey) ako zamestnanca v rodinnej baníckej firme. Jeho otec je síce uznávaný biznismen, no po jeho smrti sa Kenny nedokáže uchytiť a naráža na samé problémy s financovaním svojich projektov. Má však sen zahŕňajúci obrovskú ťažbu zlata v Indonézii. Zoberie teda všetky posledné peniaze a skontaktuje sa so známym geológom/hľadačom Mikeom Acostom (Edgar Ramirez). Už podľa traileru vieme, že zlato nájdu. To, čo sa však stane potom, mu obráti život naruby.
Celkom obyčajný setting, poviete si. Ja vám to rozhodne nebudem vyvracať. Hneď z počiatku si totiž uvedomíte, že Gold nie je žiadným žáner redefinujúcim filmom. Ono je to v podstate snímka cestujúca v zabehnutých koľajách už skôr spomenutých filmov. Réžia, strih či ozvučenie sú slušné (prekvapil ma hlavne celkom netypický výber hudby), no vďaka týmto technickým aspektom sánku na zemi nenecháte. Režisér Stephen Gaghan síce vykresal pár pekných záberov najmä z prostredia daždivej Indonézie, no inak sa stále pohybuje v remeselne „iba" nadpriemernej rovine. K sedačkám vás nepriklincuje ani scenár, sám o sebe neoplývajúci pamätnými scénami či konverzačkami. Pýtate sa prečo teda dať Goldu šancu?
Najmä vďaka skvelému McConaugheymu, ktorý zo seba žmýkal poriadnu dávku talentu. Jeho Kenny v podstate nie je žiadna sympatická postava. V takmer každej scéne ho vidíte s cigaretou a pohárikom v ruke, je nechutný a vidina slávy ho v istých momentoch poriadne pohltí. Nemôžem si však pomôcť, ale malá časť vo mne mu celý čas fandila a aj napriek pološialenej postave priala happy end. Solídnu robotu odviedol aj chmúravý, no nesmierne charizmatický Ramirez a hnevať sa v podstate nemôžem ani na ostatné postavy, ako krásnu Bryce Dallas Howard, Coreyho Stolla, Tobyho Kebbella či Billa Campa. Všetkých však zatienil pribratý južan s typickým prízvukom, ktorému ste naozaj zožrali aj to občasné prehrávanie. V podstate si dovolím povedať, že práve jeho výkon je nosným pilierom celého diela. Žiadna moralistická myšlienka o zle kapitalizmu ani hĺbkový ponor do sveta ťažkého priemyslu. Nič podobné od neho nečakajte a on sa vám ovďačí tým, že sa na to v podstate ani nehrá.
Zlato teda nie je skvelým filmom, no v žiadnom prípade ani zlým či priemerným. Je to jedna z tých neurážlivo natočených a napísaných jednohubiek, ktorá k nám raz za čas dorazí, v pokoji si ju pozriete, no v hlavách vám utkvie iba kvôli pár momentom. Atraktivitu mu zaručuje výkon hlavnej postavy, ktorý v podstate vynahradí aj menšie zádrhely v tempe či pár slabších dialógov. Koniec koncov sa na nič nehrá, a to mu dodáva akési príjemne čaro, s ktorým strávených 120 minút neľutujem, no asi druhýkrát nepresedím. 6.5/10.
