Nesmierne talentovaného Islanďana menom Jóhann Jóhannsson si navždy zapamätáme aj vďaka jeho výrazným a pôsobivým hudobným motívom.
„Mojím ideálom je hudba, v ktorej sa elektronické a akustické tóny zladia v dokonalej harmónii.“
V sobotných večerných hodinách nás nečakane zasiahli smutné správy o úmrtí famózneho hudobného skladateľa Jóhanna Jóhannssona. Celý hudobný aj filmový svet tak prišiel o nesmierne talentovaného umelca, ktorý sa mohol právom pýšiť obrovským zástupom fanúšikov.
Žiaľ, ďalších jeho pôsobivých, výrazných či brilantne znepokojujúcich hudobných motívov s postupne budovaným napätím sa už nedočkáme. Poďme si však spoločne priblížiť aspoň jeho život a kariéru.
Jóhann sa narodil 19. septembra (září) 1969 v meste Reykjavík na Islande, kde bol aj vychovávaný. Hudba mu bola blízka už v detstve a vo veku 11 rokov sa začal učiť hru na trombón aj na klavír. Ako stredoškolák však hudbu na nejaký čas opustil, pretože mu nevyhovoval akademický prístup.
V štúdiu potom pokračoval aj na univerzite, kde sa venoval cudzím jazykom a literatúre. Svoju hudobnú kariéru odštartoval v polovici 90. rokov ako gitarista v islandských indie rockových kapelách, ako Olympia, Unun a Ham. Tam začal experimentovať s vlastnými kompozíciami a hľadal spôsoby, ako prekonávať žánrové hranice.
V roku 1999 stál Jóhannsson pri zrode umeleckej organizácie a zároveň hudobnej značky s názvom Kitchen Motors, ktorá si kládla za cieľ podporovať spoluprácu medzi umelcami z rôznych sfér.
Napríklad filmárov, výtvarníkov, literátov aj muzikantov, a to pôsobiacich v žánri punku, jazzu, metalu či klasickej a elektronickej hudby. No a z týchto hudobných experimentov vznikol jeho vlastný zvuk.
Navyše, ku Kitchen Motors prispel aj on sám, keď vďaka jeho záujmu o modulárne syntetizátory a historické elektronické hudobné nástroje vznikol ešte v tom istom roku projekt Apparat Organ Quartet, ktorý vytvoril spoločne s troma ďalšími klávesovými nadšencami.
Skupina sa dá označiť ako islandská odpoveď na Kraftwerk či Daft Punk a Jóhann bol jej členom až do roku 2012. Na svojom konte majú dva albumy, Apparat Organ Quartet a Pólýfónía. Okrem toho sa však sústredil aj na sólovú kariéru.
Pod vlastným menom vydal celkom deväť sólových albumov a prepojil na nich minimalistický prístup so zvukovým experimentovaním. Patril k tomu zriedkavému typu hudobníkov, ktorého nahrávky mohli vydať tak rôznorodo orientované značky, ako Touch, 4AD či Deutsche Grammophone.
Na Jóhannov hudobný vývoj mal nesporný vplyv aj jeho otec Jóhann Gunnarsson, ktorý pracoval ako vedúci údržby pre IBM a bol jedným z prvých islandských počítačových programátorov. Ten vo voľnom čase tvoril zvuky a skladal melódie na IBM 1401. Išlo o úplne prvý počítač, ktorý bol na Islande v roku 1964 inštalovaný.
Takto naprogramovaná hudba inšpirovala Jóhannssonovu vlastnú kompozíciu IBM 1401, A User's Manual. Na tomto albume bolo teda priamo použitých niekoľko zvukov, ktoré jeho otec vytvoril a natočil na kotúčový magnetofón. IBM 1401, A User's Manual patrilo medzi skladateľove najambicióznejšie projekty.
Jeho práca na projektoch pre divadelné a tanečné predstavenia ho však priviedla aj k filmovej hudbe, vďaka ktorej sa nezmazateľným písmom vryl do povedomia mnohých ľudí na celom svete.
Jeho diela sme mohli počuť vo viacerých známych aj menej známych celovečerných snímkach, no svojou hudbou doprevádzal napríklad aj televízne seriály, dokumenty či krátkometrážne počiny.
Spomedzi tých nenápadnejších spomeňme aspoň filmy Thicker Than Water, Mystery, seriál Trapped, dokumentárne záležitosti Ashes and Snow či Good Things Await, no a v neposlednom rade kraťasy Varmints a End of Summer.
Veľký zlom v jeho kariére filmového skladateľa ale nastal až po stretnutí s kanadským tvorcom Denisom Villeneuveom. Jóhann najprv zložil hudbu pre režisérov mrazivý thriller Prisoners, pričom v ďalších rokoch spolupracovali ešte dvakrát, a to na všeobecne mimoriadne chválených filmoch Sicario a Arrival.
V redakcii nás absolútne odzbrojil vynikajúcim soundtrackom k spomínanému temnému thrilleru z prostredia americko-mexickej hranice a okamžite sme si ho zamilovali. A odvtedy sme už iba netrpezlivo vyčkávali na akékoľvek novinky ohľadom jeho ďalších hudobných počinov.
Jóhannsson pôvodne pracoval aj na sci-fi Blade Runner 2049, no Villeneuve ho nakoniec nahradil dvojicou Hans Zimmer a Benjamin Wallfisch, čo mnohých jeho fanúšikov dozaista sklamalo. Podľa slov režiséra dokázala ich hudba lepšie vystihnúť futuristický svet.
Svoju prvú oscarovú nomináciu získal za hudbu k výbornej životopisnej dráme The Theory of Everything, na zlatú sošku si ale počas udeľovania nesiahol. A to ani o rok neskôr, keď o toto prestížne ocenenie bojoval s originálnym soundtrackom pre snímku Sicario.
V priebehu kariéry dokopy pozbieral takmer šesťdesiat hudobných nominácií na Oscara, Zlatý Glóbus, ocenenie BAFTA, Grammy, Critics' Choice a ďalšie, pričom úspešne premenil rovných 12, medzi ktorými sa vyníma napríklad aj Zlatý glóbus za The Theory of Everything.
Zaujímavosťou je, že Jóhann je spájaný aj s nedávnou kontroverznou, psychologicko-hororovou drámou mother! Ako ste si už však mohli všimnúť, v snímke neznejú žiadne hudobné motívy. Keď totiž s spolu s režisérom Aronofskym videli prvý zostrih, zhodli sa, že ich mother! nepotrebuje.
Skladateľ je teda v súvislosti s filmom uvedený ako autor sound designu, no podľa Aronofskeho sa jeho soundtrack ešte určite použije, keďže z filmu plánujú niekedy v budúcnosti urobiť operu.
Čo sa posledných Jóhannssonových diel týka, tie si budeme môcť vychutnať v tohtoročných snímkach Mandy, The Mercy a Mary Magdalene. Svojich priaznivcov mal dokonca potešiť aj živými vystúpeniami na festivaloch Colours of Ostrava či Primavera. Tých sa však, žiaľ, už nikdy nedočkáme.
Telo Jóhanna Jóhannssona bolo v piatok 9. februára (únor) 2018 nájdené v jeho byte v nemeckom Berlíne. Tento skladateľ a multiinštrumentalista bol vo svojich 48 rokoch považovaný za jednu z najvýraznejších postáv súčasnej islandskej hudobnej scény a mnohí ho označovali ako hudobného vizionára.
Jeho talent bol nezameniteľný a jeho absencia v hudobnom či filmovom priemysle bude naozaj citeľná. Ako zapôsobila Jóhannova tvorba na vás? Dali ste šancu aj jeho sólovým albumom, alebo ste ostali iba pri soundtrackoch? Ktorý z nich máte najradšej?
