Vyrástla na videohrách, dnes sa v rámci štúdia venuje ich prekladu.
Mária Koscelníková (26) miluje videohry natoľko, že sa im venuje aj na univerzite. Pracuje ako prekladateľka a venuje sa prekladu videohier do slovenčiny, najmä preto, že sa na Slovensku hry veľmi neprekladajú. O tomto prednášala aj počas LingvaFestu - festivalu cudzích jazykov.
Práve tam sme sa s ňou porozprávali o tom, prečo sa videohry do slovenčiny neprekladajú, či násilné scény spôsobia, že z detí vyrastú násilníci a ako je možné odborne sa venovať hrám aj na slovenskej vysokej škole.
- Či hrá viac dievčat alebo chlapcov
- Prečo postavičky v hrách vyzerajú u nás inak ako v Japonsku
- Čo si myslí o vplyve videohier na psychiku človeka
- Ako vyzerá zadanie na preklad pri hrách v Androide
- ČI hrajú viac muži alebo ženy
- Či výrobcovia porušujú zákona tým, že preklady neexistujú
- Prečo by sme sa nemali uspokojiť len s českým prekladom
- Ako je možné venovať sa hrám ako odbornému zameraniu
Mária, viem, že sa v práci venuješ videohrám. Čo presne robíš?
Pracujem na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre ako doktorandka. Študujem odbor translatológia (veda o preklade, pozn. red.) a v dizertačke sa venujem špecifikám lokalizácie a prekladu videohier. Zameriavam sa najmä na deti do 12 rokov.
Ľudia si lokalizáciu a preklad zamieňajú. Aký je medzi nimi rozdiel?
Preklad doslova znamená, že prenášam význam z východiskového jazyka do cieľového. Lokalizácia je prispôsobenie prijímaciemu publiku.
Prispôsobujeme nielen text, ale aj vizuálnu zložku. Záleží od cieľovej kultúry. Tá istá postavička z hry bude v Japonsku vyzerať inak ako v európskych krajinách. V Japonsku bude mať napríklad ostrejšie črty tváre, veľké oči a možno aj svetlejšiu farby pleti.
Predpokladám, že ty sa venuješ len textovej lokalizácii?
Áno.
Ako si sa dostala k videohrám?
Prvú konzolu a hry som si kúpila v detstve na blšáku v Košiciach (smiech), hrávať som začínala s kamošom, ktorý ma stále volal vyskúšať si Counter Strike. Dodnes si pamätám, ako som si inštalovala tú hru. Konzolu som zase hrala sj bratrancami.
Z tvojej prednášky viem, že hrávaš dodnes. Ktoré hry máš najradšej?
Dnes obľubujem Tomb Rider, Watch Dogs či Assassin’s Creed. K tomu si vždy prečítam aj knihu, v ktorej sú scény, ktoré v hre zažiješ, opísané podrobnejšie. Prehlbuje to zážitok z hrania.
Je dievčat, ktoré hrajú hry, menej ako chlapcov?
Trochu áno, no vďaka údajom z ESA (Entertainment Software Assiociation, pozn. Refresher) vieme, že sa pomer hráčok ku hráčom videohier zvyšuje. V eSports je rozhodne viac profesionálnych mužských tímov a ženské tímy sú zrejme populárnejšie v Ázii.
O dievčatách, ktoré streamujú, sa často hovorí, že ich ľudia pozerajú kvôli tomu, ako sa obliekajú, ako vyzerajú a nie kvôli ich zručnostiam. Čo si o tom myslíš?
Všimla som si aj komentáre na YouTube, kde boli presne vybrané len také streamerky, ktoré sa iba prezentujú. Na základe tých odsudzujú všetky. Vybavujem si napr. takú Janu "jance" Kozákovú, príklad toho, že dievčatá sa nechodia len ukazovať, chcú hrať tak ako aj chalani.
Nemusí to vôbec byť tým, že sa chcú prezentovať, ich to proste baví. Vidieť tú úprimnú radosť. Dievčatá sú možno príťažlivejšie pohlavie a preto si to môžu niektorí myslieť.
Pozeráš streamingy?
Určite áno.
Máš niekoho obľúbeného?
Ivan "Dev1" Lazarov, to si pamätám, ako som mu raz komentovala niečo, hral H1Z1 (smiech). Jeho mám rada, alebo musím sa priznať, že viac pozerám komentované zápasy ako streamingy. Spomedzi hráčov najčastejšie sledujem Ladislava "GuardiaN" Kovácsa alebo Martina "STYKO" Styka a Davida "Frozen" Čerňanského – ak hrajú turnaje v Counter Strike: Global Offensive, rada si to pozriem a fandím ich tímom.
Zaujíma ma, čo si myslíš o videohrách ty osobne. Určite vieš, že majú aj svojich odporcov.
Áno, stále sa stretávam s tým (či už v seriáloch, časopisoch alebo aj rozhovoroch), že hry sú násilné a zle pôsobia na deti. Vraj deti pridlho sedia za počítačom. Ale keď sa pozrieme na kancelársku prácu, aj dospelí ľudia predsa dlho sedia za počítačom. Aj z toho majú ľudia poškodenú chrbticu, aj z toho sú unavení. Nemôžeme všetko vzťahovať na videohry.
Akurát nedávno som v TÉME čítala rozhovor s Dev1m. Redaktor sa ho pýtal, či hranie videohier spôsobuje násilné správanie v dospelosti . On mal na to skvelú odpoveď. Aj pri normálnom športe sa futbalista či hokejista zraní, ale nikto netvrdí, že futbal je šport, ktorý by sa preto nemal hrať.
Ja osobne si nemyslím, že hry spôsobujú násilie. Videohry môžu aj vzdelávať, aj k mojej diplomke som mala veľa takto ladených odpovedí. Deti sa naučili anglicky alebo niečo aj do života. Záleží od toho, akej hre sa venovali.
Často hru proste nedostaneš v zadaní, nevieš, ako to vyzerá, či je tvoj preklad dobrý.
No dobre, v športe sa ľudia môžu zraniť. Predsa však v tých hrách ľudia zomierajú, hráči často priamo zabíjajú. Naozaj si myslíš, že toto vôbec neovplyvňuje hráčov?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či si myslí, že hry ovplyvňujú násilnosť
- Ako prekladá nadávky
- Prečo by podľa nej mali byť hry v slovenčine
- Prečo, podľa prekladateľky, nepreložené hry porušujú zákon
- Ako sa pozerá na slovenský filmový dabing
