Navštívili sme školy s najlepšími a najhoršími výsledkami na Slovensku, aby sme sa ich opýtali, v čom podľa nich zlyháva slovenské školstvo.
Vieš, ako fungujú rebríčky „najlepších“ základných a stredných škôl? Podľa čoho sa niektorá škola dostane na prvé priečky a prečo niektoré dlhodobo ostávajú na najnižších? Zisťovali sme to priamo od analytikov, ktorí ho spracúvajú, ale s našim pátraním sme sa nezastavili tam. Teóriu sme chceli porovnať s praxou.
Preto sme sa s mojím kolegom Máriom rozhodli navštíviť školy, ktoré sú na vrchole rebríčka. Zároveň sme šli aj do škôl, ktoré dlhodobo dosahujú veľmi nízke výsledky v testovaniach. Nepodarilo sa nám osloviť všetky školy, chceli sme sa totiž s riaditeľmi viac porozprávať a porozumieť ich pohľadu na vec. Dohromady sme navštívili šesť škôl.
Prečítaj si o tom, čo sme v školách videli, na čo sa posťažovali riaditeľky a čo spája školy na vrchole a na konci rebríčka.
- Ako to vyzerá v najlepšie hodnotených školách na Slovensku
- Východ Slovenska: toto sme zažili v školách so slabými výsledkami
- Západ: Dá sa porovnať škola s najhoršími výsledkami v košickom a v bratislavskom kraji?
- Ako vlastne funguje rebríček škôl a prečo dnešný školský systém neumožňuje každému uspieť
- S čím podľa odborníkov súvisia nízke výsledky v škole a čo to prakticky znamená pre život tých žiakov
V Košiciach nájdeš jedno z najlepšie hodnotených gymnázií v krajine
„Teraz sa prejavujú dôsledky nezáujmu o slovenské školstvo za posledných 30 rokov,“ vysvetľuje riaditeľ Gymnázia, Poštová 9, v Košiciach, ktoré sa zároveň umiestnilo v top 3 na Slovensku, Otto Révész.
Porozprávali sme sa s ním o problémoch, ktoré v školstve vníma on. Hovorí o nich v súvislosti so spôsobom, akým sa ľudia o školstvo v minulosti zaujímali. Alebo skôr nezaujímali. Vždy sa podľa neho našlo niečo dôležitejšie. Myslí si, že upadá práve kvôli tomuto, ale neverí, že sme už dosiahli úplné dno.
Otto Révész, riaditeľ Gymnázia Poštová

Ako sa pozerá na pozíciu školy v rebríčku? „Výsledky sú len vrchol ľadovca, nevidieť však, čo všetko sa skrýva pod hladinou,“ vysvetľuje riaditeľ gymnázia. Za najväčší problém označil nedostatok učiteľov, nielen na gymnáziách, ale aj na základných školách. „Toto je dôsledok toho, že učitelia neboli a nie sú zaplatení, je to logické.“ Podľa Révésza školy nemajú až taký problém s vybavením a technikou. Zápasia skôr s tým, že je náročné zmeniť zmýšľanie ľudí. Podľa neho nový spôsob vyučovania alebo iný prístup žiakov vyžaduje čas a tvrdú prácu.
Pri otázke, či môže veci zmeniť svojvoľne, alebo k tomu potrebuje aj správne zákony, odpovedá jasno. „Nie je možné každých 10 rokov meniť legislatívu len na základe toho, že sa niekomu niečo nepáči.“ Révész nás upozornil, že teraz platí nový zákon o pedagogických zamestnancoch, pričom ten predchádzajúci platil iba 10 rokov. Politici stále prinášajú reformy, ale riaditeľ si myslí, že rozhodnutie o vzdelávacích programoch by mali nechať na školy.
Žiaci gymnázia v Košiciach

„Pozrite sa, keď sa niekomu nepáčil nárast istej politickej strany, tak sa pridala 1 hodina dejepisu do deviateho ročníka. Ale tadiaľto cesta nevedie,“ vysvetlil nám. „Kým budú o tomto rozhodovať úradníci, ktorí neučili, bude to problém a jednoducho sa z toho nedostaneme.“ Révész má s vyučovaním 30-ročné skúsenosti.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo by sa muselo prakticky urobiť, aby sa zlepšil stav školstva
- V čom sa zhodujú názory riaditeľov z rôznych škôl na Slovensku
- Prečo nemajú všetky deti rovnakú šancu uspieť
- Aký je rozdiel medzi najlepšou školou v Bratislavskom kraji a celorómskou školou na východe Slovenska
- Ako vzniká rebríček škôl a kto ho zostavuje