Šialenec z videopožičovne tentokrát vzdáva hold Hollywoodu 60. rokov.
Jeden z najočakávanejších filmov roka konečne dorazil aj do slovenských kín (hoci takmer 3 týždne po premiére v USA) a jeho názov znie Vtedy v Hollywoode. Autorom nie je nik iný, ako legendárny Quentin Tarantino, tvorca takých peciek, ako Pulp Fiction, Nehanební bastardi alebo Nespútaný Django.
Vo svojom 9. celovečeráku chcel divákov preniesť v čase, konkrétne do roku 1969 v Los Angeles, kde nám odhaľuje zákutia filmového priemyslu. Vydaril sa Tarantinovi jeho počin s poradovým číslom 9, alebo ide o čiernu škvrnu na nablýskanej filmografii úchyla z videopožičovne?
Už po polhodine filmu som si uvedomil, že diváci sa zrejme budú deliť na dva tábory: prvý, oslavujúci tento film a užívajúci si každý drobný detail, ktorý Tarantino priniesol na plátno, a druhý, nechápajúci o čo ide, prečo nám to režisér ukazuje a koho to vlastne môže zaujímať.
Príbeh nás zavedie do L.A. v roku 1969, teda obdobia, kedy práve zúrila Vietnamská vojna, hippies boli na každom kroku a mesto sa strácalo v marihuanovom opare. Uprostred toho všetkého nám je predstavená dvojka hollywoodskeho herca a jeho kamaráta/kaskadéra/pomocníka/šoféra/opravára, menovite Rick Dalton (Leonardo DiCaprio) a Cliff Booth (Brad Pitt).
Rick sa preslávil najmä stvárňovaním záporákov v béčkových westernoch či akčných filmoch. Po jeho boku má neustále verného priateľa a kaskadéra v jednom, Cliffa Bootha. Rickovi však chodia iba ponuky na menšie úlohy a v každej z nich hrá v podstate tú istú postavu. Doba sa ale mení a on má problém prispôsobiť sa novým trendom.
Ako každý herec, aj on túži po pozlátku a prestíži. Jedného dňa zbadá, že jeho novými susedmi sú hollywoodske superstar, herečka Sharon Tate (Margot Robbie) a jej manžel, režisér Roman Polanski (Rafal Zawierucha). Tí predstavujú všetko, čo Rick nemá, respektíve čím nie je. Medzitým už ale kujú pikle členovia Rodiny, teda prívrženci psychopata Charlesa Mansona. A v meste, akým je Los Angeles, na seba každý skôr či neskôr narazí.
Toľko k deju, prezrádzať čokoľvek navyše by bolo kontraproduktívne. Film by sa dal označiť za poctu starému Hollywoodu. Je plný odkazov a skrytých významov či vtipov, ktoré divák možno pozná a pousmeje sa nad nimi. To, že netuší, kto bol Yul Brynner, John Sturges či Sergio Corbucci, mu rovnako tak nemusí prekážať, ako ho aj absolútne vytočiť. Všetko záleží od toho, ako veľmi ťa zaujíma kinematografia a jej zákulisie v 60. rokoch.
Quentin o DiCapriovi a Pittovi prehlásil, že ide o najlepšiu hereckú dvojku od čias Roberta Redforda a Paula Newmana, a snažiť sa mu to vyvrátiť by bola chyba. Dvojici to na plátne sakramentsky sekne a pohľad na nich neprestáva baviť ani v jedinej scéne. Pitt dokonca dostal lepšiu postavu, akú má DiCaprio (niečo na štýl Charlesa Bronsona), hoci pred zhliadnutím filmu som očakával presný opak.
