V redakcii sme vybrali 10 filmov, ktoré nás zatiaľ uchvátili najviac.
6 mesiacov roka 2019 je za nami, a tak sme sa v redakcii rozhodli, že tentoraz vydáme aj zoznam 10 najlepších filmov prvej polovice roka. A keďže vieme, že sa koncom roka na finálnom rebríčku nahádame ako blázni, rozhodli sme sa, že tentoraz ho vydáme bez poradia. Zamerali sme sa výhradne na filmy, ktoré bežali v našich kinách. Je pritom jedno, že v iných krajinách premiérovali už skôr.
1. Alita: Battle Angel – réžia: Robert Rodriguez
Dlhoročný srdcový projekt Jamesa Camerona musel nakoniec prevziať Robert Rodriguez, čo sa mnohým fanúšikom originálu logicky nepáčilo. Režisér Desperada a Sin City sa však na naše prekvapenie dokázal s látkou popasovať naozaj dobre a doručil výborne natočený blockbuster so špičkovým vizuálom, ktorý najviac vynikol na obrovskom IMAX plátne.
Hlavná hrdinka je v podaní Rosy Salazar sympatická a častokrát veľmi roztomilá, svet cyberpunkovej budúcnosti podmanivý a akčné scény majú šmrnc. No a pokiaľ by štúdio nakoniec odkleplo aj to pokračovanie, rozhodne by sme neboli proti. Koniec koncov, príbeh mangy ešte má čo ponúknuť a my by sme si ho radi vychutnali na veľkom plátne.
2. Avengers: Endgame – réžia: Anthony a Joe Russovci
Špičkový komiksový film, kinematografická udalosť celej jednej generácie a úžasný blockbuster. Marvel natočil komornú komiksovku za štvrť miliardy dolárov a z kín dostal takmer 3. Čoskoro zrejme prekoná Avatara ako najväčší fan servicový blockbuster histórie. Množstvo sympatických postáv, oku lahodiaca akcia, na Marvel prekvapivo chytľavý soundtrack a nezabudnuteľný záporák.
Pridaj si k tomu emotívne scény, humor a všetky komiksové sny, ktoré ti tieto postavy mohli sprostredkovať. Endgame je vydareným počinom v každom smere a aj napriek svojej 3-hodinovej dĺžke nedokáže nudiť ani minútu.
3. Us – réžia: Jordan Peele
Režisér Get Out dokázal, že nešlo o one hit wonder situáciu. Jeho Us je vynikajúcim thrillerom s niekoľkými strašidelnými momentami, no aj humornými scénami, ktoré si dosýta užiješ. Prvoradá je tu atmosféra, ktorú Peele a herci dokázali vyšperkovať do dokonalosti. Prítomné sú aj biblické či spoločenské metafory, niekoľko hádaniek a nechýba tiež dávka akcie či krvi. Zabudnúť nemôžeme ani na najlepšiu scénu, akú sme tento rok v kinách uvideli (sorry, Avengeri). Fuck the Police je však definíciou geniality.
4. John Wick: Chapter 3 - Parabellum – réžia: Chad Stahelski
Chad Stahelski a Keanu Reeves sú akční Bohovia. Sériu o Babe Yage dokázali posunúť na úroveň, s ktorou sme veľmi nerátali. Aj po tretíkrát dokázali prísť s originálnymi akčnými scénami a pozoruhodnými sekvenciami, ktoré prepotili množstvo kaskadérskych tričiek. Príbeh a postavy síce za veľa nestoja, a ani rozširovanie mytológie v našich očiach nepôsobilo úplne dotiahnuto, no všetko ostatné je na vysokej úrovni.
Dokonca sa aj párkrát zasmeješ na dokonalo situačných vtipoch a gagoch. Pri každej akčnej sekvencii sa však pristihneš vo vytržení a nadšení zo všetkého, čo sa na plátne deje. Či už je to úvodné hádzanie sekier a nožov, útok Halle a jej psov alebo naháňačka na motorkách... tvorcovia zakaždým prídu s originálnymi a skvelo vyzerajúcimi scénami. A už sa neviem dočkať, čo vymyslia na rok 2021, kedy sa dočkáme pokračovania.
5. The Favourite – réžia: Yorgos Lanthimos
Grécky režisér Yorgos Lanthimos (Homár, Zabitie posvätného jeleňa) priniesol v úvode roka do slovenských kín svoju novinku Favoritka s nabitým hereckým obsadením v podobe Emmy Stone, Rachel Weisz a Olivie Colman. Dej nás zaviedol do 18. storočia v Anglicku, kde na tóne vládne kráľovná Anna (Colman). Jej pobočníčkou je očarujúca lady Sarah (Weisz), pre ktorú znamená kráľovná celý jej život. Do hry ale vstupuje neurodzená Abigail (Stone) a chystá sa bojovať o priazeň kráľovnej Anny.
Netradičná kamera, fantastickí herci, brilantné dialógy a um samotného Lanthimosa vystrelil Favoritku medzi špičku toho, čo sme tento rok zatiaľ mohli vidieť. Olivia Colman bola dokonca ocenená Oscarom ako najlepšia herečka v hlavnej úlohe a my sa ľuďom z Akadémie vôbec nečudujeme.
6. Booksmart – réžia: Olivia Wilde
Úspešná herečka Olivia Wilde sa posadila za kameru a ako svoj režisérsky debut nám priniesla svižnú a zábavnú coming-of-age komédiu Šprtky to chcú tiež. V centre príbehu sú kamarátky Amy (Kaitlyn Dever) a Molly (Beanie Feldstein), ktoré práve končia strednú školu. A poslednú noc pred letom si plánujú poriadne užiť, aby si vynahradili všetky tie roky strávené nad knihami. Wilde doručila skvelú komédiu, ktorá baví super dialógmi, jemne absurdnými situáciami a hlavne fantastickými hereckými výkonmi ústredného dievčenského dua.
7. Green Book – réžia: Peter Farrelly
Jeden z režisérov Blbého a blbšieho sa pustil do výrazne serióznejšej a niekoľkonásobne náročnejšej látky (i keď sa hovorí, že rozosmievať divákov je to najnáročnejšie vôbec). Zobrazuje vzťah medzi talianskym obyvateľom New Yorku Tonym Vallelongom a úspešným černošským klaviristom Dr. Donom Shirleym.
Netradičné duo na juhu USA v 60. rokoch spolu vycestuje na dlhé cesty, čoho výsledkom je snaha o pochopenie toho druhého a spoznávanie pohľadu z druhej strany. Green Book niektorí černošskí predstavitelia v Hollywoode brali ako povrchné, lacné a samoúčelné zobrazenie rasizmu, ktoré nevystihuje realitu.
My si skôr myslíme, že ide o nesmierne zábavný, emotívny a hlavne funkčný príbeh o priateľstve v prostredí, ktoré im to nechce dovoliť. Je vynikajúco natočené a ešte lepšie zahrané. Doteraz nevieme prekusnúť, že Viggo Mortensen nezískal Oscara. Jeho newyorský Talian je totiž jednoducho dokonalý. Film, ktorý by si mal jednoznačne vidieť, to je Green Book.
8. Aladdin – réžia: Guy Ritchie
Kariéry Guya Ritchieho a Willa Smitha na tom nie sú najlepšie. Ponuka zúčastniť sa na dopredu úspešnom projekte tak obom evidentne padla vhod. Teba môže najviac tešiť, že svoju prácu neodflákli a priniesli veľmi kvalitnú disneyovku.
Pri porovnávaní s originálom síce hraný Aladdin v mnohom stráca, no ako samostatný blockbuster dokáže príjemne potešiť. Príbeh je nadčasový, produkcia veľkolepá, pesničky chytľavé a postavy sympatické.
Treba teda dúfať, že úspech aj kvalita filmu (najlepší live action remake od Knihy džunglí) umožnia spomenutým pánom opäť robiť to, čo ich baví najviac a nebáť sa o komerčný úspech. A že z Naomi Scott sa stane veľká hviezda.
9. The House That Jack Built – réžia: Lars von Trier
So svojím novým počinom dorazil tento rok aj dánsky filmmaker Lars von Trier. Ako inak, aj teraz šlo o na pohľad veľmi nepríjemný kúsok. A to v tom zmysle, že aj keď si pri istých scénach divák musí zakryť oči, zvedavosť ho po pár sekundách premôže a vráti sa k sledovaniu. Jack stavia dom rozpráva príbeh o sériovom vrahovi (Matt Dillon), ktorý vraždy povýšil na umenie.
S každým ďalším zabitím na konte sa Jack postupne dostáva cez všetky úrovne Danteho Pekla. Táto pocta vlastnej filmárskej tvorbe je divácky najprístupnejším von Trierovým filmom a patrí k tomu najlepšiemu, čo nám úchylný Dán priniesol.
10. The Mule – réžia: Clint Eastwood
Clint Eastwood točí aj vo svojom požehnanom veku (89 rokov!) jeden film za druhým. Nie vždy síce trafí do čierneho, ale jeho herecká rozlúčka padla na úrodnú pôdu. Aj keď k tomu môže názov a synopsa navádzať, nejde o žiadny strhujúci thriller. Eastwood si tu vystrihol milú feel good oddychovku o sklonku života a dôležitosti rodinných hodnôt.
A aj keď môže niekoho uspávať, ide o profesionálne urobenú prácu, hodnú mena svojho tvorcu. Starosvetská záležitosť poteší síce viac skôr narodených, ale risknúť by si to s ňou mal aj ty. Legenda filmového plátna si tú šancu zaslúži, no a ak budeš správne naladený, tak aj mimoriadne poteší.
Tuzemský bonus: Dobrá smrť – réžia: Tomáš Krupa
Animovaný bonus: Ako si vycvičiť draka 3 – réžia: Dean Deblois
V redakcii vnímame záver tejto nezabudnuteľnej animovanej trilógie všelijak. Všeobecne sa dá asi uznať, že so záporákom si tvorcovia mohli dať viac práce, no a celkový dizajn či novinky u drakov mohli byť taktiež vo väčšom množstve. Stále sa tu však dá nájsť viacero pozitív.
V prvom rade je tu vzťah Štikúta a Bezzubého, rozlúčka s drakmi, dokonalá animácia, ktorá v mojich očiach predčila aj diela od Pixaru a celkový emotívny podtón. Trojka stavia hlavne na oboch predošlých častiach, no je škoda, že sa viac nevyvíjal vzťah Štikúta s jeho matkou a že tam toho jednoducho nebolo „viac“.
