Porozprávali sme sa so štyrmi pacientmi na psychiatrii.
O psychiatrii toho Slováci nevedia veľa. To, ako to na psychiatrickej klinike vyzerá, poznáme len z filmov. Tam to však často býva pritiahnuté za vlasy a realita sa v mnohých prípadoch ani zďaleka nepodobá tomu, čo poznáme z televízie.
„Zmenilo sa aj vnímanie psychiatrie, liečiť sa na psychické ochorenie nie je už tabu – pacienti nie sú tak stigmatizovaní, ako to bolo pred pár desaťročiami. A trochu sa zlepšili aj podmienky pre ich reintegráciu a resocializáciu. Ale naozaj iba trochu,“ povedal nám v rozhovore Pavel Černák, generálny riaditeľ Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku.
Ľudia hádžu pacientov hospitalizovaných na psychiatrickej klinike do jedného vreca. „Nikto sa však nechce dostať do takéhoto stavu, nikto nechce duševne trpieť, ochorieť. Chvalabohu, že sa to nestalo mne, povedia si mnohí v duchu. Je to ale aj o predsudkoch, mýtoch, omyloch aj podsúvaných klamstvách,“ hovorí riaditeľ.
Stretli sme sa so štyrmi pacientmi, ktorí sa liečia v psychiatrickej nemocnici v Pezinku. Porozprávali nám, ako vnímajú liečbu v psychiatrickej klinike a ako im pobyt na psychiatrii zmenil život. V rámci zachovania integrity pacientov a ochrany ich súkromia sme zamenili ich skutočné mená.
Ján má 31 rokov, na psychiatrii sa lieči z drogovej závislosti. Jozef má 62 rokov a trpí bipolárnou afektívnou poruchou. Marek je o dva roky mladší a diagnostikovali mu schizofréniu. 22-ročný Adam je na ústavnej ochrannej liečbe. Rozhovory s pacientmi je druhý zo série článkov o stigmatizácii psychiatrie.
Prečo ste sa rozhodli, že sa so mnou stretnete a porozprávame sa?
Ján: Je to pre mňa niečo nové, zaujímavé. Chcel som vyskúšať, ako prebieha rozhovor.
Jozef: V zahraničí je povedomie o psychiatrii na oveľa vyššej úrovni. Preto som uvítal rozhovor. Aj prostredníctvom článkov, ktoré napíšeš, sa zlepší povedomie ľudí o psychiatrii. Treba pracovať na tom, aby sa zmenilo vnímanie psychiatrických pacientov. Mnohí z nás, hoci sú diagnostikovaní ako psychiatrickí pacienti, tak nie sme takí, ako sa hovorí – blázni. Sme normálni ľudia.
Marek: Verím, že rozhovorom dopomôžem k tomu, aby sa o psychiatrii nešírili nezmysly. Som rád, že patrím medzi tých, ktorí majú možnosť spraviť rozhovor. Je to pre mňa istým spôsobom česť, tešil som sa, že môžem byť súčasťou.
Adam: Celá klinika je voči pacientom vždy férová a korektná, preto som sa rozhodol, že budem opätovať ich dobrosrdečnosť a na oplátku pomôžem ja im. Preto tu dnes s tebou sedím.
Prečo ste hospitalizovaní?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako pacientom pomohla hospitalizácia
- Čo sa deje medzi jednotlivými pacientmi
- Aké najhoršie zážitky majú z psychiatrie
- Ako vnímajú slovo blázninec
- Prečo prechádzali z oddelenia na oddelenie
- Aké konflikty sa vyskytli v nemocnici
