Kňaz Martin: Niektoré praktiky cirkvi sú blízke mafiánskym, pedofilné škandály sú zľahčované

Martin Kováč je kňazom českej Starokatolíckej cirkvi slúžiaci na Slovensku, ktorá oproti tej rímskokatolíckej podporuje práva LGBT komunity a medzi ich duchovenstvom sa dokonca nachádzajú kňazi žijúci v registrovanom partnerstve. Aktuálne je ženatý a má jedno dieťa.

Neverím, že existuje nejaká gender ideológia, ktorú by chcel „zlý Brusel“ presadzovať vo všetkých krajinách. Ide o prekrývanie skutočných problémov.

S Martinom sme sa v rozhovore venovali rôznym témam polarizujúcim cirkev i celkovú spoločnosť ako komunita LGBT, interrupcie, eutanázia či pedofilné škandály v cirkvi. 

Objasnil nám svoj názor na celibát a prezradil, prečo má život kňaza v manželskom zväzku mnohé výhody. Martina sme taktiež konfrontovali s tým, ako vníma, keď ho niekto označí za liberálneho extrémistu a prečo nemôže veľmi protestovať, ak niekto označí cirkev za mafiu.

Ako dokážeš prijímať útoky na tvoju osobu, keď ťa napríklad jeden anonym na internetovej diskusii nazval liberálno-náboženským extrémistom?

Nikdy nesadneme každému a neviem, na základe akého kritéria toto niekto napísal, ale samozrejme to zamrzí. Najmä teda, keď to človek myslí dobre a akceptuje aj iné názory. Myslím si, že som človek, ktorý je otvorený aj voči konzervatívcom a dokonca aj ten liberalizmus v našej cirkvi vnímam v tom, že máme aj konzervatívnejšie farnosti. Správny liberalizmus je podľa mňa otvorený konzvervatívcom aj liberálom. Je to o tom, že dokážeme vytvoriť platformu, kde komunikujeme, kde sa dokážeme nazývať bratmi a sestrami napriek tomu, že máme na veci odlišné názory.

V našom spoločenstve máme ľudí s inou sexuálnou orientáciou, ktorí otvorene žijú vo vzťahu s partnerom rovnakého pohlavia a podporujeme ich k tomu, aby žili v trvalých a zodpovedných vzťahoch.

Musel si z dôvodu svojich postojov čeliť aj vyhrážkam?

Úplne nejakým zásadným vyhrážkam nie, ale nepríjemných situácií bolo viacero a zažil som rôznych neprajných ľudí, ktorí mi písali skutočne hnusné veci. Ale radšej som na ne ani nereagoval a iba som ich zmazal. Zatiaľ to nezašlo do štádia, aby som s nejakou správou musel ísť na políciu, ale v okruhu svojich priateľov mám ľudí, ktorým prišli aj takéto vážne veci. Nie je to ale ľahké. Keď príde človek s kožou na trh a ukáže svoju tvár, nie je mu všetko jedno, a to najmä vtedy, ak má rodinu. Priznám sa, že sú situácie, keď zvažujem, či je moje verejné angažovanie správne, či to vôbec stojí za to.

Odporúčané

Evanjelický teológ o LGBTI: Podporujem registrované partnerstvá homosexuálov (Rozhovor) 21. marca 2019 o 18:11

Na druhú stranu ale určite pociťuješ aj podporu – a rovnako všeobecne Starokatolícka cirkev. Ide prevažne o mladých ľudí alebo o širšie spektrum?

Naša cieľovka je zadefinovaná tak, že sme tu pre ľudí, ktorí si v súčasnom kolorite kresťanstva na Slovensku nevedia vybrať a nájsť svoje miesto. Snažíme sa predstaviť moderné stvárnenie kresťanstva, ale sme otvorení naozaj pre všetkých. A sú to rôzne vekové kategórie od tínedžerov až po dôchodcov.

Nekritická úcta voči svätému mužovi, ktorý slúži omše, musí jednoducho padnúť. Je to človek ako každý iný, páchajúci hriechy a niekedy aj trestné činy, a preto sa z nich musí zodpovedať tak, ako všetci ostatní.

V Bratislave vedieš spoločenstvo s názvom Starokatolíci, ktoré sa vyznačuje liberálnymi postojmi. Majú u vás miesto aj ľudia s odlišnou sexuálnou orientáciou?

Áno, samozrejme. Starokatolícke cirkvi predstavujú na Slovensku neštandardnú vetvu cirkvi a v európskom kontexte sú napriek svojmu názvu veľmi progresívnymi teologickými silami. Konkrétne v našom spoločenstve máme ľudí s inou sexuálnou orientáciou, ktorí otvorene žijú vo vzťahu s partnerom rovnakého pohlavia a podporujeme ich k tomu, aby žili v trvalých a zodpovedných vzťahoch. Liberalizmus u nás nespočíva v tom, že by sme podporovali neviazanosť.

Medzi inými spomenul aj homosexuálov a prehlásil, že „veď aj ja sám som gej“. A týmto sa pre neho začalo jeho životné peklo, protestovali proti nemu aj veriaci a dokonca sa pokúsil spáchať samovraždu.

Cestu kresťanského života pre gejov a lesby vidíme v tom, že žijú v zodpovedných vzťahoch, ktoré sú založené na rovnosti a ochote obetovať sa pre toho druhého. Nebezpečenstvo súčasnej doby nevnímam v stabilných homosexuálnych vzťahoch, ale v striedaní partnerov bez ohľadu na orientáciu.

Homosexuálny duchovný, ktorý žije s partnerom vo vernom vzťahu, teda pre vás nie je prekážkou.

Presne tak. Ja som súčasťou českej Starokatolíckej cirkvi, slovenská je, žiaľ, konzervatívnejšia. V tej našej však máme aj kňaza, ktorý žije v registrovanom partnerstve, máme diakona, ktorý žije v registrovanom partnerstve. Je ich viac a vieme to o nich otvorene, povzbudzujeme ich, aby žili v trvalých a zodpovedných vzťahoch a v českom priestore majú výhodu, že môžu vstúpiť do registrovaného partnerstva, a touto formou záväzku vyjadria to, že svoj vzťah myslia vážne.

Odporúčané

Nezáväzný sex je v Haré Krišná zakázaný. Niekto žije v celibáte, iní fungujú ako pár 21. júna 2019 o 15:19

Stretli sa menovaní duchovní s urážkami či šikanou od ortodoxnejších veriacich?

Určite áno. Minimálne o dvoch z menovaných viem, že si v rímskokatolíckej cirkvi kedysi zažívali vlny neprijatia. Jeden z našich kňazov bol napríklad v istej reholi, žil v kláštore a našiel si partnera z cirkevných kruhov. Obaja si priznali svoju orientáciu a vstúpili do registrovaného partnerstva. A až po rokoch si v sebe vybojoval aj to, že vstúpil do našej cirkvi a začal sa uchádzať o to, že chce byť vysvätený za kňaza.

Ak má kňaz manželku, dieťa, zažíva tie isté radosti a starosti ako každý iný.

Ako by postupovala cirkev, keby sa katolícky kňaz verejne priznal k homosexuálnej orientácii? Mohol by ďalej slúžiť?

V rímskokatolíckom prostredí je to také zvláštne. Oni hovoria, že homosexuálna orientácia nemusí byť pevne daná. Veľakrát ale vravia o akomsi homosexuálnom cítení. Akoby tým hovorili, že homosexualita nie je pevne danou súčasťou ľudskej identity. Sú tam samozrejme aj kňazi, ktorí sú síce homosexuáli, no na kazateľniciach kážu agendu tradičnej rodiny a žijú dvojitý život. V Českej republike však veľmi dobre poznám kňaza a diakona z rímskokatolíckej cirkvi, ktorých orientácia dostala z tohto prostredia preč.

Pretože som do Prahy prišiel ako konzervatívny chlapec zo Slovenska a zrazu som sa musel prvýkrát vysporiadať s tým, že v lavici vedľa mňa sedia chalani, ktorí sa držia za ruky a majú sa radi.

O akých prípadoch hovoríme?

Jeden z prípadov bol pedagóg na Katolíckej teologickej fakulte Karlovej univerzity Jaroslav Lorman. U neho neho to bolo špecifické v tom, že bol trvalým diakonom, čo v rímskokatolíckej cirkvi môže byť aj ženatý muž. Mal teda manželku a štyri deti, no hovoril, že od začiatku ich vzťahu aj jeho manželka vedela, že je gej a to manželstvo bolo len akýmsi krytím reality a zrejme aj snahou zmeniť sa. Po čase sa teda rozhodli, že takto to už ďalej nejde. Jaroslav priznal, že je gej. Bol suspendovaný a odňali mu možnosť slúžiť v cirkvi.