Dianie na severe afrického kontinentu si u nás nezískava veľa pozornosti, hoci by malo.
Do Egypta chodia každoročne na letnú dovolenku tisícky Slovákov. Málokto však tuší, že región južne od tejto destinácie sužujú veľké problémy. Sudán a Južný Sudán sú dnes dve samostatné krajiny, no nebolo tomu tak vždy. V súčasnosti oba štáty čelia obrovskej kríze, z ktorej zatiaľ nie je dobré východisko. O čo ide, kto a za čo bojuje i prečo sa ti pokúsime vysvetliť nižšie.
Koniec diktátora a nástup armády do čela krajiny
Sudán, rozlohou tretia najväčšia krajina Afriky, sa zmieta v problémoch už dlhodobo. Na jeho čele od roku 1989 stál prezident Umar al-Bašír a za jeho vlády došlo okrem iného aj k zavedeniu islamského práva šaría. Kvôli ekonomickým problémom, inflácii (drahší benzín, trojnásobné zvýšenie ceny chleba) v krajine a snahe o viac demokracie vyšli do ulíc desiatky tisíc obyvateľov.
Dav žiadajúci demokratické reformy a zmenu režimu začal pravidelne protestovať v hlavnom meste Chartúm. Počas demonštrácií došlo aj k viacerým potýčkam, ktoré si vyžiadali desiatky životov. Následne sa Umar al-Bašír rozhodol rezignovať. K moci sa 11.4.2019 dostali predstavitelia sudánskej armády (7-členný výbor), no problémy sa tým zďaleka nevyriešili.
Obyvatelia sa s nimi mali v pláne dohodnúť na opatreniach, ktoré by chceli prijať ešte pred novými voľbami. A čo je dôležité, vládu armády nechceli ani o deň dlhšie a radi by prešli k civilnej vláde. Postupom času začali predstaviteľov ozbrojených zložiek vnímať len ako predĺženú ruku bývalého prezidenta.
Následne, 3.6.2019 pri protestoch v Chartúme, hlavnom meste Sudánu, zabili ozbrojenci vyše 100 ľudí a 40 tiel bolo zhodených do vôd Nílu. Došlo k ďalšej eskalácii napätia. Počet mŕtvych a zranených narastal. Cudzí politici Sudánu pozastavili aj členstvo v Africkej únii, USA a EÚ odsúdili konanie armády, ktorá násilne začala potláčať protesty. O ťažkej situácii v uliciach písal web BBC.
Ako však informujú britské médiá, predstavitelia armády a protestujúca opozícia (združenie zložené z doktorov, právnikov a ďalších) sa dohodli, že vytvoria výbor zložený z 5 civilistov, 5 predstaviteľov armády a jedenásty člen (civilista) bude zvolený spomenutými desiatimi osobami. Na čele bude ďalších 21 mesiacov generál, potom 18 mesiacov civilista a následne dôjde k voľbám. K tomu vznikne aj kabinet, na ktorého čele bude premiér zvolený protestujúcimi a ministrov obrany a vnútra zasa vyberie armáda.
