Špičkový klimatológ SHMÚ Jozef Pecho varuje pre klimatickou zmenou. Akými spôsobmi sa prejaví?
Globálne otepľovanie a klimatické zmeny sú pojmy, ktoré počúvaš na každom kroku. Ľudia sa toho boja, no zrejme ani tak zďaleka, ako by sa skutočne mali. Práve teraz sme totiž na začiatku najväčšieho otepľovania planéty za posledných 800 000 rokov a do konca storočia sa planéta ohreje možno aj o 4 stupne Celzia.
37-ročný klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Jozef Pecho je expertom vo svojej oblasti už 14 rokov a rozprávali sme sa s ním o dnešných horúčavách, nástrahách globálneho otepľovania aj o tom, ako mestá zvládajú vysoké teploty.
- Čo spôsobuje aktuálne horúčavy
- Prečo už takmer vôbec nemávame jar a jeseň
- Či na Slovensku budú tornáda
- Aká bude teplota na Slovensku o 100 rokov
- Či sú súčasné teploty adekvátne na začiatok júna alebo nie
- Aké nové plodiny budeme môcť pestovať vďaka otepľovaniu
- Prečo v médiách stále čítame o najhorúcejšom lete a najtuhšej zime
- Čo by klimatológ odkázal ľuďom, ktorí neveria na globálne otepľovanie
Ako si vysvetľujete dnešné horúčavy?
Je to veľmi pozoruhodné. Takmer vôbec nebola jar, veľmi rýchlo sme sa dostali do teplých horúčav. Abnormálne skoro, už vo februári a marci bolo teplo. Hneď nastal problém so suchom, nepršalo a v priebehu apríla bola situácia až kritická. Niektoré vodné nádrže sú dodnes poloprázdne.
Potom prišiel chladnejší máj a problém sa čiastočne vyriešil, nebolo až také sucho, no teraz to znovu začína. Počasie veľmi kolíše, dlhé a suché obdobia sa striedajú so silnými a prívalovými dažďami, ktoré niekedy dajú aj polročný úhrn zrážok.
Podobne to bolo v roku 2017. Vtedy to tiež boli 36-stupňové teploty a po chladnom máji sa opäť situácia obrátila a medzi májom a júnom bol teplotný skok.
Čiže tento rok došla vlna horúčav na moje prekvapenie veľmi skoro a rýchlo. Sčasti to je vysvetlené aj tým, čo sa deje v atmosfére. Klimatická zmena a podobne. Dnešné počasie je spôsobené globálnym otepľovaním.
Existujú ešte jar a jeseň, alebo sa nám to len zdá, že zo zimy rovno skáčeme do horúčav?
Ale existujú. Jar a jeseň sa z hľadiska teplôt nedajú definovať, sú iba v kalendári. Keď hovoríme o tom, že sa jar a jeseň vytrácajú, myslíme tým, že to za posledných 20 rokov rýchlo skáče z leta do zimy a zo zimy späť do leta. Záver zimy býva teplý a vtedy máme klimatickú jar. A keď je kalendárna jar, zvyčajne už máme klimatické leto.
A jeseň?
Keď sa otepľuje, dochádza k zaujímavému fenoménu. Hlavné ročné obdobia, zima a leto, sa predlžujú, teda najmä leto. Máme viac horúcich dní. Najmä minulý rok to bolo tak, teplé dni boli od apríla až do začiatku novembra, pričom chladno nebolo ani v polovici novembra. Jeseň trvala prakticky dva týždne a v decembri sme už mali sneh. Leto trvalo 140 dní, čo je asi 40 % roka. Nikdy sme nemali tak dlhé leto ako minulý rok.
Dokonca bolo tak teplo, že sme sa mohli porovnávať so Stredomorím. Stanica pri Šali namerala priemernú ročnú teplotu 13 stupňov – to isté namerali v 50., 60. a 70. rokoch v Miláne.
Čiže leto sa predlžuje obomi smermi?
Áno.
Prečo teda neubúda aj zo zimy?
V minulosti medzi letom a zimou vždy existoval nejaký prirodzený prechod. Jar a jeseň aj preto voláme prechodnými obdobiami. Zvýrazňujú sa len tie hlavné ročné obdobia, na ktorých úkor ubúda z jari a jesene.
Presuňme sa teraz na inú tému. Čo je to globálne otepľovanie, čo klimatická zmena a prečo sa dejú?
Globálne otepľovanie je termín, ktorý označuje problém, že sa priemerná teplota po celom svete zvyšuje. Klimatická zmena je dôsledok globálneho otepľovania a tu sa už bavíme o zmenách aj v iných meteorologických prvkoch než len v teplote – ako často prší, ako veľa, čo sa deje so snežením, biosféra, ako klíma ovplyvňuje živočíchy, rastliny a tak podobne.
Otepľuje sa veľmi rýchlo. Alarmujúco rýchlo. Za posledných 150 rokov sa priemerná teplota zvýšila o vyše 1 stupeň Celzia, presnejšie o 1,1. To je za posledných 800 000 rokov jedna z najvýraznejších zmien, aké naša planéta zažila.
A toto je len začiatok. Otepľovať sa bude rýchlejšie. Predpokladáme, že do konca tohto storočia bude priemerná teplota až o 4 stupne vyššia než dnes, a to je minimálny odhad. Dohromady to je 5 stupňov a výsledkom bude 100-krát rýchlejšia klimatická zmena než čokoľvek, o čom máme záznamy za státisíce rokov.
Toto je vážna klimatická kríza a je veľmi rýchla. Človek a biosféra sa síce vedia prispôsobiť, ale len za určitý čas. Už oteplenie 1 stupeň za storočie je veľmi na hrane. My čelíme štyrom stupňom.
Na aké všetky oblasti bude mať klimatická zmena vplyv?
Vplyv už dávno má. Primárne je tu ekonomický problém. Má to aj pozitíva – napríklad sa predlžuje vegetačné obdobie a na severnej pologuli sa zlepšuje poľnohospodárska produkcia. V Egypte napríklad majú až dve úrody za rok a možno to čoskoro bude realitou aj u nás, že si vypestujeme obilie dvakrát do roka.
Ale na to treba vodu a ak jej nebude, skončili sme. A poviem to natvrdo, Slovensko bude mať problém s vodou a náš výhľad nie je vôbec dobrý.
Klimatická zmena začína byť veľmi drahá. Závažnosť extrémov a ich miera narastá a uvedomujú si to napríklad poisťovne, ktoré ľudí chránia pred búrkami či vetrom. Oni vedia, že s klimatickou zmenou prichádza väčšia škodovosť, čo ide do peňazí. A situácia sa bude zhoršovať. Čoskoro budú poistovne tak drahé, že si ich väčšina ľudí nebude môcť dovoliť.
Budú aj na Slovensku niekedy tornáda, ako ich poznáme v USA?
Máme ich tu aj teraz, len sú v menšom. Tornád však bude pravdepodobne čoraz viac, aj keď v tomto treba byť opatrný.
To, že sa v lete vyskytlo pár tornád ešte neznamená, že je to nový trend. Naše tornáda sú navyše oproti tým americkým malé. My nemáme geografické ani klimatické podmienky na to, aby boli amerických rozmerov. No búrky budú silnejšie. Viac vetra, krupobitia aj škôd.
Aká bude teplota na Slovensku o 100 rokov?
Ako som spomínal. Do konca storočia to bude o 4 stupne viac než teraz. Samozrejme, každý región je individuálny.
Sú toto normálne teploty na jún?
Nie, nie sú. Blížime sa k historickým rekordom. Tie sú 36 stupňov.
Podľa predpovede má byť 38 stupňov.
Áno. To je abnormálne a extrémne. Normálne by bolo, keby bolo 32 stupňov. 36 je vhodných na konci júla alebo v auguste. Pred rokom 1950 neboli teploty nad 34 stupňov vôbec bežné, no teraz máme čoraz častejšie aj 36 či takmer 40.
Je toto bezprostredný vplyv klimatickej zmeny?
Áno, bezprostredný. Zvyšujúca sa priemerná teplota tiež zvyšuje pravdepodobnosť, že bude horúco. Toto je ten najtriviálnejší a najzjavnejší dôkaz toho, že sa to deje. Rastú extrémy horných teplôt, miznú extrémy dolných.
Dnes sú teploty ako -35 stupňov raritou a bývalo to bežné. Naposledy pred dvomi rokmi, a to len v Oravskej Lesnej.
Predtým ste spomínali, že sa klimaticky takpovediac meníme na Stredomorie. Na akú oblasť sa však mení to skutočné Stredomorie?
Tým, ako sa posúvajú klimatické pásma smerom k pólom, má Stredomorie veľký problém a čoskoro sa tam môžu vyskytnúť až púštne podmienky. Porovnať to môžeme s Blízky východom, Stredným východom či dokonca až saharským podnebím.
Ide o podnebie charakteristické malým množstvom zrážok, v lete aj v zime. Zem vysychá, problémy s vodou narastajú, aj keď samozrejme závisí od regiónov. V Grécku budú iné problémy než v Španielsku či Taliansku.
Keď má v Stredomorí pršať menej, kde bude pršať viac?
Na severe. Škandinávia či Rusko a pršať bude prívalovo. Budú to prívalové zrážky. Viac povodní a záplav.
Prečo v médiách každý rok čítame, že tentokrát dorazí tá najtuhšia zima alebo to najhorúcejšie leto?
To sú zrejme len novinárske kačice, ktoré podkopávajú našu prácu. My tie správy nevydávame, my ich dementujeme a vysvetľujeme. Tí, ktorí toto majú na svedomí, nám robia zlé meno. Týchto správ je každý rok veľa a v ľuďoch ohľadom meteorológie vyvolávajú rozpačité pocity.
Čo tu o 20 rokov nebudeme môcť vypestovať a čo naopak budeme? Dočkáme sa ananásov či banánov?
To asi nie. Ale figy tu sú už teraz (smiech). Niekomu sa dokonca darí pestovať aj kiwi, no ananásy a banány nehrozia. Neprídu sem ani citrusy, čo si mnohí ľudia myslia. Tie totiž potrebujú stredomorský ráz počasia. A my budeme mať stále zimné mrazy, čiže by sa museli zazimovať v skleníkoch, aby prežili.
Aj slovenské pestovanie však už klimatická zmena ovplyvnila. Dnes už v Poprade vypestujete napríklad marhule. Keď som bol dieťa, to bolo nevídané, no dnes je to pomerne bežné. Aj obilie sa sťahuje na sever.
Problém môže nastať so zemiakmi. Tie slovenské potrebujú vlhkosť a neznášajú teplo, takže v budúcnosti bude určite problém s domácimi odrodami. Tým pádom budeme musieť používať teplomilnejšie.
Aký vplyv bude mať klimatická zmena na migráciu obyvateľstva? Čo s oblasťami, kde bude 50 stupňov?
Dopady na zdravie ľudí sa stupňujú a sú čoraz extrémnejšie. A reč nie je len o najextrémnejších oblastiach, no o celom svete. Niektoré oblasti Stredného východu či subsaharská oblasť môžu mať čoskoro tak extrémne podmienky, že sa tam nebude dať prežiť. O 30-40 rokov tam môže byť cez 50 stupňov. A to je pre človeka obrovský extrém, aj pre takého, čo celý život žije na rovníku.
Aký to bude mať dopad na pitnú vodu na Slovensku?
Zatiaľ problém s pitnou vodou nie je. Ale v Česku už ho majú, od roku 2015 im dochádzajú zdroje pitnej vody. Ako to budú riešiť neviem, no faktom je, že Česi majú vodu dostupnejšiu ako my. A predsa majú problém.
No výhľadovo to nie je dobré. Problém so suchom bude akútnejší. Niekoľko rokov po sebe budeme mať podobnú situáciu ako v Čechách. Slovenská vláda a naši vodohospodári sa budú musieť pripraviť, inak bude vody málo. Pre atómové elektrárne, pre poľnohospodárstvo aj pre ľudí. Čoskoro budeme hĺbiť hlbšie studne.
Bojujú mestá na Slovensku s horúčavami efektívne?
Skôr nie. Na Slovensku je problém, že neustále likvidujeme mestskú zeleň, čo je jeden z najefektívnejších ničiteľov horúčav. Zeleň vie prebytočné teplo odstrániť. Čím viac jej je, tým lepšie. Keď ju z centra odstránime, je to zle.
Čiže vykachličkované centrum Bratislavy je na tom katastrofálne?
Presne tak. Povrch sa rozpáli aj na 60 až 65 stupňov. A čím je tmavší, tým vyššia teplota. Človek tam nemôže vydržať. Ďalším dobrým riešením sú ešte fontány. Naším jediným šťastím je vietor. V Bratislave fúka stále.
Myslíte si, že sa čoskoro dočkáme siesty, ako majú napríklad v Grécku? Že poobede budeme musieť aspoň pár hodín oddychovať od práce?
To nie je možné, to je nevyhnutné. Ak sa bude ďalej otepľovať, tak cez leto to tu bude ako v Stredomorí. Tak, ako v Španielsku alebo Grécku. Možno dokonca predĺžia školské prázdniny o mesiac, kvôli teplu.
Hovorí sa, že z veľkých dažďov sa tešia aspoň poľnohospodári. Je to pravda?
Ani nie. Dážď je dobrý, ale potrebujeme, aby pršalo pravidelne. A teraz sa sucho strieda s prívalovými dažďami. Tomu sa netešia ani poľnohospodári, ani akákoľvek ekonomická oblasť.
Prívalové dažde však nemusia byť nutne zlé vo svojej podstate, však? Akurát naša ekonomika je postavená okolo klasických zrážok.
Presne tak.
Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí neveria globálnemu otepľovaniu?
Ja mám s týmito ľuďmi dlhé skúsenosti a skrátka im to treba vysvetliť. To, že máme emisie, je spôsobené tým, ako využívame zdroje planéty. Treba im povedať, že treba menej využívať ropu, uhlie a zemný plyn a aby sa menej lietalo. Ale keď toto poviem hocikomu, zamračí sa. Bežní ľudia, ekonómovia, politici. Je to nepopulárne. Treba totiž pribrzdiť ekonomický a populačný vývoj. Ale nikto sa nechce obmedzovať.
Nikto sa nechce vzdať svojej životnej úrovne. Tak sa to rozhodnú popierať.
