Klimatológ: Čoskoro budú na Slovensku tornáda, dnešná horúčava je spôsobená globálnym otepľovaním

Globálne otepľovanie a klimatické zmeny sú pojmy, ktoré počúvaš na každom kroku. Ľudia sa toho boja, no zrejme ani tak zďaleka, ako by sa skutočne mali. Práve teraz sme totiž na začiatku najväčšieho otepľovania planéty za posledných 800 000 rokov a do konca storočia sa planéta ohreje možno aj o 4 stupne Celzia.

37-ročný klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Jozef Pecho je expertom vo svojej oblasti už 14 rokov a rozprávali sme sa s ním o dnešných horúčavách, nástrahách globálneho otepľovania aj o tom, ako mestá zvládajú vysoké teploty.

Ako si vysvetľujete dnešné horúčavy?

Je to veľmi pozoruhodné. Takmer vôbec nebola jar, veľmi rýchlo sme sa dostali do teplých horúčav. Abnormálne skoro, už vo februári a marci bolo teplo. Hneď nastal problém so suchom, nepršalo a v priebehu apríla bola situácia až kritická. Niektoré vodné nádrže sú dodnes poloprázdne.

Potom prišiel chladnejší máj a problém sa čiastočne vyriešil, nebolo až také sucho, no teraz to znovu začína. Počasie veľmi kolíše, dlhé a suché obdobia sa striedajú so silnými a prívalovými dažďami, ktoré niekedy dajú aj polročný úhrn zrážok.

Podobne to bolo v roku 2017. Vtedy to tiež boli 36-stupňové teploty a po chladnom máji sa opäť situácia obrátila a medzi májom a júnom bol teplotný skok.

Čiže tento rok došla vlna horúčav na moje prekvapenie veľmi skoro a rýchlo. Sčasti to je vysvetlené aj tým, čo sa deje v atmosfére. Klimatická zmena a podobne. Dnešné počasie je spôsobené globálnym otepľovaním.

Existujú ešte jar a jeseň, alebo sa nám to len zdá, že zo zimy rovno skáčeme do horúčav?

Ale existujú. Jar a jeseň sa z hľadiska teplôt nedajú definovať, sú iba v kalendári. Keď hovoríme o tom, že sa jar a jeseň vytrácajú, myslíme tým, že to za posledných 20 rokov rýchlo skáče z leta do zimy a zo zimy späť do leta. Záver zimy býva teplý a vtedy máme klimatickú jar. A keď je kalendárna jar, zvyčajne už máme klimatické leto.

A jeseň?

Keď sa otepľuje, dochádza k zaujímavému fenoménu. Hlavné ročné obdobia, zima a leto, sa predlžujú, teda najmä leto. Máme viac horúcich dní. Najmä minulý rok to bolo tak, teplé dni boli od apríla až do začiatku novembra, pričom chladno nebolo ani v polovici novembra. Jeseň trvala prakticky dva týždne a v decembri sme už mali sneh. Leto trvalo 140 dní, čo je asi 40 % roka. Nikdy sme nemali tak dlhé leto ako minulý rok.

Dokonca bolo tak teplo, že sme sa mohli porovnávať so Stredomorím. Stanica pri Šali namerala priemernú ročnú teplotu 13 stupňov – to isté namerali v 50., 60. a 70. rokoch v Miláne.

Čiže leto sa predlžuje obomi smermi?

Áno.

Prečo teda neubúda aj zo zimy? 

V minulosti medzi letom a zimou vždy existoval nejaký prirodzený prechod. Jar a jeseň aj preto voláme prechodnými obdobiami. Zvýrazňujú sa len tie hlavné ročné obdobia, na ktorých úkor ubúda z jari a jesene.

Presuňme sa teraz na inú tému. Čo je to globálne otepľovanie, čo klimatická zmena a prečo sa dejú?

Globálne otepľovanie je termín, ktorý označuje problém, že sa priemerná teplota po celom svete zvyšuje. Klimatická zmena je dôsledok globálneho otepľovania a tu sa už bavíme o zmenách aj v iných meteorologických prvkoch než len v teplote – ako často prší, ako veľa, čo sa deje so snežením, biosféra, ako klíma ovplyvňuje živočíchy, rastliny a tak podobne.

Otepľuje sa veľmi rýchlo. Alarmujúco rýchlo. Za posledných 150 rokov sa priemerná teplota zvýšila o vyše 1 stupeň Celzia, presnejšie o 1,1. To je za posledných 800 000 rokov jedna z najvýraznejších zmien, aké naša planéta zažila.

A toto je len začiatok. Otepľovať sa bude rýchlejšie. Predpokladáme, že do konca tohto storočia bude priemerná teplota až o 4 stupne vyššia než dnes, a to je minimálny odhad. Dohromady to je 5 stupňov a výsledkom bude 100-krát rýchlejšia klimatická zmena než čokoľvek, o čom máme záznamy za státisíce rokov.

Toto je vážna klimatická kríza a je veľmi rýchla. Človek a biosféra sa síce vedia prispôsobiť, ale len za určitý čas. Už oteplenie 1 stupeň za storočie je veľmi na hrane. My čelíme štyrom stupňom.

Na aké všetky oblasti bude mať klimatická zmena vplyv?

Vplyv už dávno má. Primárne je tu ekonomický problém. Má to aj pozitíva – napríklad sa predlžuje vegetačné obdobie a na severnej pologuli sa zlepšuje poľnohospodárska produkcia. V Egypte napríklad majú až dve úrody za rok a možno to čoskoro bude realitou aj u nás, že si vypestujeme obilie dvakrát do roka.

Ale na to treba vodu a ak jej nebude, skončili sme. A poviem to natvrdo, Slovensko bude mať problém s vodou a náš výhľad nie je vôbec dobrý.

Klimatická zmena začína byť veľmi drahá. Závažnosť extrémov a ich miera narastá a uvedomujú si to napríklad poisťovne, ktoré ľudí chránia pred búrkami či vetrom. Oni vedia, že s klimatickou zmenou prichádza väčšia škodovosť, čo ide do peňazí. A situácia sa bude zhoršovať. Čoskoro budú poistovne tak drahé, že si ich väčšina ľudí nebude môcť dovoliť.

Budú aj na Slovensku niekedy tornáda, ako ich poznáme v USA?

Máme ich tu aj teraz, len sú v menšom. Tornád však bude pravdepodobne čoraz viac, aj keď v tomto treba byť opatrný.