Kinematografický klenot Rivali bol založený na životoch Nikiho Laudu a Jamesa Hunta. Ako sa však film líšil od skutočnosti?
20. mája obletela svet smutná správa, že legendárny jazdec Formuly 1, Niki Lauda, nás vo veku 70 rokov navždy opustil. Okrem toho, že bol niekoľkonásobným víťazom F1 šampionátu, bol taktiež letcom a zakladateľom troch aeroliniek.
Jeho dlhoročná rivalita s ďaľším jazdcom F1, Jamesom Huntom, bola v roku 2013 zachytená vo filme Rivali. Napriek niekoľkým pravdivým udalostiam, ktoré boli zobrazené vo filme, bol Niki Lauda oveľa viac než len sebavedomý jazdec, ktorého neodradila ani havária v Nürburgringu v roku 1976.
I keď pri nej utrpel vážne popáleniny na tvári a vdýchol toxické plyny, čo navždy poškodili jeho krv a pľúca, sa už o 6 týždňov neskôr vrátil na dráhu, aby sa zúčastnil talianskeho Grand Prix.
Na jeho počesť sme si teraz pripravili článok o najväčších rozdieloch medzi filmom Rivali a skutočnými životmi hlavných predstaviteľov. Tiež sa dozvieš o tom, čo sa s hlavnými hrdinami stalo neskôr v živote a aké osudy ich postihli.
Daniel Brühl ako Niki Lauda (1949-2019)
Vypočítavý a chladný – taký bol charakter Nikiho Laudu stvárnený vo filme Rivali, ktorý bol režírovaný svetoznámym režisérom Ronom Howardom. V skutočnosti však Niki taký odmeraný nebol a kontrast medzi ním a Huntom bol vo filme trochu prikrášlený.
Vo filme je Niki vysoko sústredený a narozdiel od svojho súpera Hunta sa nikdy nezapájal do osláv, ktoré sa konali po pretekoch. Síce je pravda, že pred pretekmi Lauda nikdy alkohol nepil, po pretekoch však často oslavoval spoločne s Huntom.
Práve jeho rivalita s Jamesom Huntom bola celým základom filmu, no v skutočnosti ich vzťah nebol až taký dramatický. Mimo dráhy udržiavali kamarátsky vzťah a dokonca sa v istej dobe dokonca delili o byt v Londýne. Podľa ich známych bol však Niki ten, čo sa poctivo staral o domácnosť a udržiaval na byte poriadok.
Taktiež ich prvé stretnutie, ktoré sa podľa filmu odohralo v roku 1970 na pretekoch Formuly 3, sa v skutočnosti nestalo. Lauda sa totiž tejto udalosti nikdy nezúčastnil a Hunt sa vtedy dostal do potýčky s úplne iným jazdcom.
Aj napriek týmto nezrovnalostiam sa samotný Niki Lauda o filme vyjadril, že bol z neho veľmi príjemne prekvapený, keďže v ňom neboli žiadne silené zmeny typické pre Hollywood.
Nikiho skutočný život bol však ešte zaujímavejší a jeho rivalita s Huntom nebola to jediné, čo jeho charakter definovalo. Tento rakúsky pretekár bol totiž jediný jazdec v celej histórii F1, ktorý sa stal šampiónom pre tímy Ferrari a McLaren, najúspešnejších konštruktérov pretekárskych áut na svete.
Za úspešný začiatok svojej kariéry mohol vďačiť Clayovi Regazzonimu, päťnásobnému víťazovi Grand Prix, ktorý ho priamo doporučil samotnému Enzovi Ferrarimu. Lauda mal takú guráž, že ako mladý a neskúsený jazdec povedal Ferrarimu, že jeho auto je hromada odpadu. Následne mu vďaka svojmu talentu dokázal, že vie o čom hovorí.
Jeho charakteristickou črtou sa stalo to, že sa aktívne zapájal do testovania a vylepšovania svojich áut, aj vďaka čomu sa stal jedným z najlepších jazdcov F1 všetkých čias. Taktiež bol známy tým, že svoje výhry daroval svojmu miestnemu automechanikovi za to, že mu tam auto umyjú a poskytnú mu základnú údržbu.
Jeho hviezda však takmer zhasla v roku 1976, počas nemeckého Grand Prix na Nürburgringu. Iba o týždeň skôr žiadal svojich súperov, aby preteky bojkotovali, keďže podľa neho organizátori podcenili bezpečnosť takého veľkého okruhu.
Bol však prehlasovaný a preteky sa aj napriek jeho protestom konali. Počas druhého kola však jeho Ferrari vybočilo z trate, narazilo do múru a celé sa vznietilo. Lauda sa ocitol v zajatí plameňov a predtým, než sa ho záchranárom podarilo odtiaľ dostať von, utrpel závažné a rozsiahle popáleniny.
Prišiel o takmer celé pravé ucho, očné viečka, obočie a vlasy na celej pravej strane hlavy. Keďže vdýchol nebezpečné množstvo dymu, nehoda mu poškodila krv aj pľúca.
I keď bol vo filme zobrazený moment, kde Lauda rozmýšľal nad dôchodkom, v skutočnosti sa to nikdy nenastalo a on bol odhodlaný v pretekaní pokračovať. Zmeškal len dvoje preteky a po šiestich týždňoch liečby sa vrátil opäť do sedadla svojho auta.
Rok po nehode odišiel z tímu Ferrari a založil svoju prvú aerolinku Lauda Air, ktorej sa chcel od roku 1979 naplno venovať. Dôchodok od pretekov však netrval dlho a v roku 1982 ho zlákal trojmiliónový kontrakt s tímom McLaren.
Tam zotrval do roku 1985, až dokým neodišiel natrvalo do dôchodku. Počas svojej obdivuhodnej F1 kariéry vyhral dokopy 25 pretekov v Grand Prix a stal sa trojnásobným svetovým šampiónom.
Neskôr sa venoval svojej aerolinke Lauda Air, ktorú v roku 1999 predal leteckej spoločnosti Austrian Airlines. Potom založil ďalšiu leteckú spoločnosť v partnerstve s linkou AirBerlin, ktorá sa volá Niki a odkúpil bývalú spoločnosť Amira Air, ktorú premenoval na LaudaMotion.
Sám bol zaslúžilým pilotom a dokonca občas lietal ako pilot pre lety v jeho vlastnej spoločnosti. Málo ľudí však vie o tom, že po havárii Boeingu spoločnosti Lauda Air, samotný Niki Lauda letel do Thajska a zistil, že nefunkčný ťahový štartér na modeli 767 nebol ovládateľný, aj keď spoločnosť Boeingu vyhlásila, že je všetko v poriadku.
Dokázal tak, že letové simulátory, ktoré boli v tej dobe v prevádzke, boli nesprávne a týmto odhalením možno zachránil niekoľko desiatok ľudských životov.
