Nevieš, čo by si si pozrel? Potom by ti mohli pomôcť naše pravidelné tipy.
Máme tu opäť sobotu, čo znamená, že dorazilo ďalšie vydanie našej rubriky Tipy na filmy. V nej ti už klasicky ponúkneme trojicu skvelých projektov, ktorým by si určite mal dať šancu.
Oskar Almássy – Piaty element (The Fifth Element, 1997, réžia: Luc Besson)
Pred dvoma týždňami som ti z filmografie Luca Bessona odporúčal kultového Leona, no a dnes sa k tomuto francúzskemu tvorcovi vrátim opäť. Po vyššie spomínanej gangsterke nás totiž pod jeho taktovkou čakal aj nezabudnuteľný výlet do sveta sci-fi. A tým nie je nič iné, než práve Piaty element.
A keďže jeho príbeh určite poznáš, tak iba pripomeniem, že sa v jeho centre nachádza starý mních Cornelius (Ian Holm), taxikár Korben Dallas (Bruce Willis), a mimozemšťanka Leeloo (Milla Jovovich), ktorí sa vydajú na obrovské dobrodružstvo s cieľom odvrátiť katastrofu ohrozujúcu planétu Zem.
Piaty element je mojou veľkou srdcovkou a považujem ho za jeden z najlepších sci-fi filmov 90. rokov. Je vtipný, originálny, akčný, má nadhľad a okrem skvelého dizajnu (príšer, celkového prostredia) či hudby ho zdobí aj parádny záporák Zorg v podaní Garyho Oldmana. Aj preto ma táto pecka nikdy neomrzí. 9,5/10
Dušan Šutarík – I Am the Pretty Thing That Lives in the House (2016, réžia: Oz Perkins)
Oz Perkins sa v roku 2015 predstavil fantastickým hororom February (niekde aj pod názvom The Blackcoat's Daughter) a rok na to doručil ďalšiu zaujímavú žánrovku. Pravdaže, ako pre koho. Perkins sa pozrel na vyžmýkaný subžanér o strašidelnom dome úplne odlišnou optikou, a práve vďaka tomu dokázal aj tentokrát bodovať.
Ak však čakáš mainstreamový horor plný ľakačiek, rozhodne budeš sklamaný. Perkins svoj príbeh rozpráva pomaly, meditatívne a atmosféra je miestami až lyrická. Filmu to tak dáva úplne iný náboj, než sme pri hororoch zvyknutí. Pokiaľ si sa už prežral hororov ako cez kopirák a hľadáš niečo iné, potom smelo do toho. Osobne sa mi February páčilo viac, ale Perkins si ani týmto kúskom hanbu nespravil. 8/10
Dominik Vetrák – Hi Score Girl (Hai Sukoa Garu, 2018, réžia: Yoshinobu Yamakawa)
Ak máš rád videohry, priprav sa na nostalgickú jazdu 90. rokmi. Arkádové obchody, hracie automaty, prvé a legendárne domáce konzoly, Street Fighter, Final Fight, kráľov Capcomu a mnoho klasík. No a na konci sa dostávame aj do obdobia vydania PlayStation 1. Hi Score Girl hovorí príbeh chlapca menom Haruo Yaguchi, ktorého zaujímajú výhradne videohry. Svet sa mu však obráti naruby, keď ho porazí dievča v jeho veku. S novou rivalkou objavuje ďalšie krásy hrania a ich životy sa začnú prepletať čoraz viac.
Hi Score Girl dokáže miestami ponúknuť emotívne momenty a niekedy aj slušne pobaviť. V prvom rade ale hovorí autentický príbeh o vyrastaní v 90. rokoch pre deti, ktoré opantali videohry v akejkoľvek forme. Nájdeš si tu aj trochu romantiky a depresívneho zobrazenia života detí v Japonsku s predurčenou budúcnosťou, ktorá nepočíta s ich vlastnými koníčkami a životnými vášňami.
Hi Score Girl si užijú všetci diváci, no zamilovať si ho dokážu asi len fanúšikovia sveta videohier, ktoré sú základným pilierom celého príbehu a postáv. Tých nie je veľa, takže každá z nich má viac než veľa priestoru na to, aby si si ich stihol zamilovať. Manga síce skončila, no anime bude pokračovať na voľnej nohe už 2. sériou tento rok. Tá prvá je dostupná na Netflixe. 8/10
