
Pred rituálmi s mŕtvymi sa vyzliekla do naha. Bola poslednou britskou čarodejnicou alebo podvodníčkou?
Zosnulí sa mohli vďaka jej údajným schopnostiam zhmotňovať do fyzickej podoby.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.

Victoria Helen Duncan mala už ako malé dievča k svojej mame a spolužiačkam prichádzať s katastrofickými proroctvami, ktoré ich samozrejme desili na smrť. Za svoje kontroverzné prejavy si v mladosti vyslúžila prezývku Pekelná Nell. Matka sa jej od detstva snažila vštiepiť do hlavy, že nič ako duchovia a kontakt s mŕtvymi ľuďmi neexistuje.
Jej neskorší manžel bol ale opačného názoru než Helenina matka. Práve on ju presvedčil k tomu, aby svoje schopnosti využila na prepojenie zosnulých s preživšími. Behom krátkeho obdobia niekoľkých rokoch sa Helen v Anglicku stala známym médiom. Za dané obdobie sa jej podarilo vykonať niekoľko stoviek rituálov.

Zákazníci ju kontrolovali nahú, aby si overili, že nepodvádza
V roku 1920 si jej manžel uvedomil, že koniec prvej svetovej vojny pre Helen vytvoril obrovský trh klientov. Mnohí vojaci sa totiž z bojov nikdy nevrátili. Podľa portálu historyanswers.uk sa len na území Británie v danej dobe vytvorilo asi 50 000 takýchto spirituálnych spoločenstiev.
Iste, práve v spomínanom období sa na scéne vynorilo množstvo podvodníkov. Aby Helen predišla podozreniam z falošných obradov, pred začiatkom rituálov sa vyzliekla do naha. Jej klienti si ju teda mohli prehliadnuť, aby videli, že pri sebe neskrýva žiadne predmety. Následne sa obliekla do striebornej róby.
Pozostalým jej komunikácia so zosnulými umožňovala taktiež fyzický kontakt. Ten vedela zabezpečiť pomocou ektoplazmy, ktorá jej vytekala z úst a z nosa. Finálna podoba často naozaj pripomínala časti ľudského tela. V roku 1928 si na jej obrady posvietil fotograf menom Harvey Metcalfe a povedzme si úprimne, výsledne zobrazenia nepôsobili príliš presvedčivo.

Helen označili za podvodníčku
Spoločnosť London Spiritualist Alliance (LSA) sa v roku 1931 rozhodla proti Helen postaviť. Po overení jej metód s klientmi označila konanie za podvodné. Ektoplazma bola podľa ich prieskumu vytvorená zmiešaním bavlnenej gázy a vaječných bielok. Nemalo ísť teda o nič, čo by mohlo reálne pochádzať mimo pozemského sveta.
Po označení za podvodníčku jej aktivity podliehali väčšej kontrole. Na jeden z obradov sa prihlásila aj policajtka v utajení, ktorá sa vrhla po údajnom duchovi a zistila, že išlo len o kopu starého spodného prádla. Za túto podvodnú činnosť bola Helena Duncan zadržaná a pokutovaná sumou 10 £.
Aj tak si ale mnohí verní zákazníci stáli za tým, že im Helen pomohla. Odvolávali sa aj na to, že o nich a ich blízkych vedela informácie, ktoré sa k nej nemali ako dostať. Ďalej tvrdili, že z jej úst vychádzal hlas nepodobajúci sa Helen Duncan.
K Helen krátko na to pristúpil muž menom Harry Price, ktorý bol známy odhaľovaním podvodných spirituálnych médií. Ten Helen zaplatil 50 £ za to, aby mu dovolila skúmať jej obrady.
Nešlo mu ale zámerne o to, aby každú osobu pracujúcu v spirituálnej oblasti odsúdil za podvodníka či podvodníčku. Pri svojich predošlých skúsenostiach dal naopak mnohým osobám živiacimi sa podobnými rituálmi zelenú, a teda potvrdil, že ich schopnosti sú pravé.
Tento článok dočítaš bezplatne, no s predplatným REFRESHER+ získaš prístup ku viac ako 1614 zamknutým článkom a dostaneš ďalšie benefity.
VIAC O PREDPLATNOM
Ako vedela o prísne tajnom potopení lode Barham?
Keď ale Price vytiahol röntgenové zariadenie, Helen sa náhle zľakla a utiekla za manželom, u ktorého mala údajne schovať ektoplazmu. Práve podobnú reakciu Price zrejme očakával. Predpokladal totiž, Helen takzvanú ektoplazmu pred obradom prehltla a následne ju dávila von.
Pri ďalších testoch sa však Priceovi podarilo dokázať, že jej takzvaná ektoplazma obsahovala bavlnenú gázu a vaječné bielka. Po tom, ako Price vydal svoju správu, kde Helen označil za podvodníčku, sa k veci vyjadrila aj bývala slúžka rodiny Duncanovcov. Tá sa priznala, že Helen pomáhala s jej trikmi.
25. novembra 1941 prišiel deň, vďaka ktorému si ju história zapamätala. V deň jej 44. narodenín sa totiž potopila britská bojová loď Barham. Počet mŕtvych – 868. V danej dobe o tejto tragédii ale verejnosť netušila. Krátku dobu po potopení Barhamu počas jedného obradu sa ale Helen zjavil mladý námorník s prišitým znakom Barham.
Helenina klienta bola zhrozená, pretože o potopení lode, na ktorej sa mal plaviť aj jej syn, až do rituálu nič netušila. Informáciu si preto ihneď overila na veliteľstve. Nikto z nich ale nemohol pochopiť, ako sa Helen k tejto skutočnosti dopracovala. Pre Duncan to samozrejme znamenalo obrovskú reklamu a ďalšie množstvo klientov, ktorým umrel niekto blízky.

Žaloba odvolávajúca sa na zákon proti čarodejniciam
3 roky na to, konkrétne 19. januára 1944, bola Helen obvinená z predstierania nadprirodzených schopností za účelom zisku. Anglický súd v tejto veci vychádzal zo zákona proti čarodejniciam s názvom Witchcraft Acts (1735).
Z toho, že sa v modernom súdnictve poukazovalo na zákon proti čarodejniciam z roku 1735, bol rozčarovaný aj samotný premiér Winston Churchill. Napriek tomu, že Helen za čarodejnicu nikdy neoznačili, bola poslednou súdenou osobou podľa Witchcraft Acts.
Práve preto býva označovaná ako posledná britská čarodejnica. Zákon bol neskôr v roku 1951 nahradený takzvaným Fraudulent Mediums Act.
V prospech Helen Ducan svedčil mimo iných aj muž menom Vincent Woodcock. Ten tvrdil, že bol svedokom obradu, ktorého za zúčastnil so svojou švagrinou. Počas rituálu sa im prostredníctvom ektoplazmy mala zjaviť Woodcockova zosnulá žena. Tá svoju sestru a manžela vyzvala, aby sa vzali.
Túžila vraj po tom, aby ich dieťa malo kompletnú rodinu. Približne rok na to sa mali za Helen Duncan opätovne zastaviť, tentokrát už ako manželský pár. Woodcockova bývalá žena im vtedy údajne požehnala.
Svedkovia stojaci za Helen považovali jej schopnosti za skutočné a ektoplazmou vytvorené osoby označovali za ich pravých zosnulých. Obhajoba sa ďalej bránila tým, že množstvo ektoplazmy, ktoré z Helen vychádzalo, by určite nebola schopná prehltnúť. Helen dokonca pred sudcom prehlásila, že je ochotná predstúpiť s ukážkovým obradom. Tento variant ale súd rázne zamietol.

Odsúdenie a podozrivé úmrtie
Za svoje skutky bola nakoniec odsúdená na 9 mesiacov a pred súdom sľúbila, že s rituálmi spájajúcimi svet živých a mŕtvych nadobro skoncuje. Vo svojej práci ale v tajnosti pokračovala.
V roku 1956 ju pri jednom z rituálov v meste Nottingham pristihla polícia, ktorá sa na Helen ihneď vrhla. Tým jej pretrhli z úst a nosa vychádzajúcu ektoplazmu, čím údajne Helen spôsobili popáleniny 2. stupňa. Iba 6 týždňov po tejto udalosti Helen Duncan umiera. Podľa oficiálneho stanoviska za jej smrťou stálo zlyhanie srdca, ktoré bolo zapríčinené obezitou.
Istý čas po jej smrti Helenin manžel prezradil, že bol svedkom toho, ako pred obradmi prehĺtala kusy látky. Tajomstvo ohľadom potopenej lode Barham bolo v neskoršom období taktiež oficiálne odhalené. Podľa všetkého malo ísť o únik informácií. Napriek tomu sa do dnešného dňa nájdu ľudia, ktorí jej obrady považujú za autentické a snažia sa meno Helen Duncan očistiť.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.