Režisér a scenárista Dean DeBlois to zvládol aj do tretice a sériu How to Train Your Dragon zakončil explóziou emócií.
Prvé dva filmy zo série How to Train Your Dragon patria bezpochyby k tým najlepším a najkrajším animákom 21. storočia. Dobrodružstvá mladíka Štikúta a jeho draka Bezzubého (alebo Hiccupa a Toothless, ak preferuješ originálne verzie mien) som si zamiloval hneď na prvý pohľad a veľmi rád sa k nim pravidelne vraciam.
Ako veľký fanúšik týchto animákov som sa teda po oznámení tretej časti s podtitulom The Hidden World ohromne tešil, a to aj napriek skutočnosti, že film nie je iba záverom trilógie, ale aj definitívnym koncom celého dračieho sveta, vrátane seriálov. No a hoci v našej realite ubehlo medzi dvojkou a trojkou až necelých päť rokov, na vikinskom ostrove s názvom Berk to bol rok iba jeden. Štikút je stále náčelníkom a po boku svojho okrídleného parťáka pokračuje v naplnení sna o mierumilovnej dračej utópii.
Spoločne s priateľmi tak aj naďalej oslobodzuje zajatých drakov a dáva im nový domov práve v Berku, ktorý sa kvôli tomu postupne preplňuje, čo neunikne pozornosti neľútostného lovca Grimmela. A takto nejako začína finále jednej veľkolepej animovanej ságy. Finále, ktoré diváka v mnohom očarí aj napriek tomu, že je po kvalitatívnej stránke najslabším dielom trilógie.
Prvé dve časti jednoducho nastavili latku príliš vysoko, no ako som už naznačil, How to Train Your Dragon: The Hidden World dokázalo bez väčších problémov naplniť takmer všetky moje očakávania a dopriať mi v kine ďalší úžasný zážitok. Iste, veľkú rolu v tomto prípade zohráva aj moja obrovská láska k dračím animákom, vďaka ktorej som pri niekoľkých nedostatkoch trojky ochotný privrieť oči o čosi viac. Nič to ale nemení na skutočnosti, že ide o jeden výborný záverečný diel.
Ten totiž hneď na prvý pohľad zaujme špičkovou vizuálnou stránkou, ktorá vyráža dych. Či už ide o dizajn filmového sveta, postáv alebo jednotlivých drakov, tvorcovia odviedli prvotriednu prácu a posunuli originalitu aj kvalitu animovaného spracovania na ďalší level. Nádhera! Snímka je navyše krásne nasnímaná a ponúkne mnoho nápaditých kamerových záberov, takže pri jej sledovaní neraz nadobudneš pocit, ako by si namiesto počítačom vygenerovaných obrázkov sledoval akciu v reálnom prostredí.
Dal by som ruku do ohňa za to, že v tom má prsty oscarový kameraman Roger Deakins, ktorý aj tentokrát na projekte spolupracoval ako vizuálny konzultant. A keď si k tomu pripočítame ešte ďalší fantastický soundtrack od Johna Powella, môžeme absolútne v pohode hovoriť o audiovizuálnej dokonalosti. Talentovaný hudobný skladateľ sa opäť predviedol vo výbornom svetle a okrem nezabudnuteľnej ústrednej témy a jej variácií znova prispel aj niekoľkými novými a naozaj kúzelnými hudobnými motívmi.
Čo sa samotného príbehu týka, najväčší dôraz je aj tento raz kladený najmä na vzťah Štikúta a Bezzubého. Ten si tak prejde ďalším zaujímavým vývojom, pričom dôležitú úlohu v ňom zohrá práve Light Fury, teda samička toho istého druhu ako Bezzubý, ktorý sa do pôvabnej bielej dračice okamžite zaľúbi, z čoho vzíde množstvo veľmi citlivých aj zábavných momentov (scéna s dvorením je super).
Bezzubý sa navyše v prítomnosti Light Fury veľmi rýchlo zmení z obávanej alphy na roztomilého a nemotorného tínedžera, ktorý sa chce samičke za každú cenu zapáčiť. Ich romantická linka a vzájomná interakcia sa tak podarili na jednotku. Nie je to však iba o nich. Okrem vyššie spomínaného Štikúta totiž dostanú priestor aj ďalšie ľudské postavy. Niektoré z nich sú dôležitou časťou príbehu, iné majú zasa na starosti výhradne humor, no v drvivej väčšine si ich prítomnosť na plátne užiješ.
Asi jedinou výraznou výnimkou je záporák Grimmel, ktorý je pomerne nudnou postavou s nedostatočne prepracovanými motiváciami. Dalo by sa povedať, že je vo filme prítomný iba kvôli tomu, aby staval hrdinom do cesty prekážky a posúval dianie vpred. Taký Drago z dvojky bol napríklad neporovnateľne lepší.
A hoci musím uznať, že forma tentokrát častokrát prevyšovala obsah, tých niekoľko záverečných minút predstavovalo čistú a nefalšovanú explóziu emócií, na ktorú sa fanúšik série nedokáže pripraviť dopredu, aj keď už počas sledovania vie, ako to približne skončí.
Bez nejakého zbytočného zachádzania do detailov tak prezradím len toľko, že sa na mojej tvári striedal široký úsmev so slzami na krajíčku a v srdci zasa pocit šťastia so smútkom.
Režisér a scenárista Dean DeBlois to teda dokázal aj do tretice a doručil ďalší nádherný animák zo série How to Train Your Dragon. V rámci príbehu sa síce predošlým dvom nevyrovná, no po remeselnej a audiovizuálnej stránke ide dokonalý zážitok, ktorý rozhodne stojí za to vidieť na veľkom plátne.
Pre mňa ako nadšenca tejto ságy išlo o veľmi dôstojné vyvrcholenie jednej skvelej trilógie. Pokiaľ však k tejto látke nemáš až taký blízky vzťah, aby si snímke občas dokázal odpustiť nejaký ten nedostatok, je pravdepodobné, že si z mojich deväť bodov z desiatich čo-to odpočítaš.
