Ladislav umýva mŕtvoly: Čistil som aj 2 roky rozložené telo plné červov a hniloby. Pozerať sa mŕtvym do očí je hrozný pocit

V živote sa dá robiť mnoho rozličných zamestnaní a niektoré z nich sú natoľko nezvyčajné, že o nich nikto v detstve ani len neuvažuje. Len málokto si ako prácu snov predstavuje starať sa o mŕtvych, no pre 66-ročného Ladislava Kányaia z Bratislavy je to dennou rutinou už desaťročia.

Už 42 rokov pracuje s mŕtvolami. Videl zhnité ľudské telá plné červíkov rozkladajúce sa aj dva roky, ľudské pozostatky mu raz boli odovzdané v igelitovom vreci a zosnulých pripravuje na ich poslednú cestu. Po práci s mŕtvolami dokonca prestal veriť v Boha.

Odporúčané

Z ich tela vytečie stolica, moč aj krv. Marek upratuje byty po mŕvolách, smrdí to odporne, hovorí 19. apríla 2019 o 14:39

Oblieka ich, umýva stolicu, moč či zvratky a najhoršie mu je, keď vidí roztrhané ľudské mäso. Ako vyzerá práca, na ktorú potrebuješ snáď najsilnejší žalúdok spomedzi všetkých zamestnaní?

Ako sa vlastne nazýva vaše zamestnanie?

Nemá to presný názov, všade je to inak. Pracujem v rôznych pohrebníctvach. V jednom z nich, v Marianume, sa to volá vodič a obliekač zosnulých. Tak je to evidované aj v registroch. Ľudovo je to pohrebák, ale tí zvyčajne len vozia mŕtvoly. Ja ich vozím, nakladám telá v rozklade, čistím ich...

Ako sa človek dostane k úprave mŕtvol?

Musí sa na to človek narodiť. Toto nemôže robiť hocikto. A takisto k tomu nejako prídeš, ja som začal v pohrebníctve po vojne cez nevlastného otca, ten mi ponúkol prácu. A niektorí to možno robia kvôli peniazom. Ale neviem, na Slovensku tie odmeny také dobré nie sú.

Bol som veriaci, ale po tom, ako vidím tie mŕtve telá detí a bábätiek, už neverím, že Boh existuje.

Vo vašom prípade to však nie je len úprava mŕtvol.

To veru nie. Dokopy mám s parťákom tak 30 až 35 pohrebov na mesiac, všetko v pracovné dni. Vždy po tú mŕtvolu treba ísť, najčastejšie na patológiu, kam telá prichádzajú z nemocníc. V Bratislave sú tri takéto výdajné miesta mŕtvol na Antolskej, Sasinkovej a na onkológii na Kramároch.

Mŕtve telá naložíme do auta, do rakvy, a vezieme ich k nám. Všetko koordinujú príbuzní, tí vyberajú rakvu, vence a diktujú aj to, ako bude zosnulý vyzerať. Ako ho máme oholiť, ostrihať či obliecť. Jednoducho mŕtvolu premeníme na slušného zosnulého, ktorý ide na úctivú poslednú cestu. Jedna úprava trvá tak do dvoch hodín plus prevoz.

A v akých stavoch tieto telá bývajú?

V dobrom aj v zlom. Na tých z Kramároch napríklad vidno tú rakovinu. Je to hrozné. Najmä mladí ľudia. Pozerať sa im do tváre.

Raz som dostal človeka v igelitovom vreci. Rozmetaného na kúsky po výbuchu.

Čo je najhoršie?

Sú prípady, kedy ich nájdu až dva-tri mesiace po smrti. Telá sú v rozklade, všade sú biele červíky. To potom naložíme, no musí sa to spopolniť, keďže je to hygienicky závadné.

Vymieňate všetko oblečenie, aj spodné prádlo?

Ako kedy. Niekedy sa tomu nevyhneme. Ale je to odporné. Ten dotyk, je to studené, nechutné. Zimomriavky na celom tele, sú to neopísateľne zvláštne pocity.

Majú mŕtvoly otvorené oči?

Niektoré áno, ale radšej sa tam nepozerám. Keď som začínal, tak som to robil a vždy som bol rozklepaný. Dejú sa však omnoho horšie veci. Keď toho človeka upravujem, tak tie telá vydávajú zvuky. Vnútri sa prevaľujú hnijúce vnútornosti, zvyšky tekutín a unikajú z nich aj plyny, najmä z tých tlstých. 

Zrejme to poriadne smrdí.

Neopísateľne. Nie je to vtip. Človek je všežravec, takže smrdí ešte viac ako mŕtve kone či kravy, ktoré sú bylinožravcami. A ak prídeš na byt, kde sú dokonca dva alebo tri mesiace staré telá, totálne rozložené a hnilobné prípady, tak sa ti to dostane medzi zuby. Sú to extrémy, tri dni si to cítim v ústach a ani žuvačka nepomôže.

Môj najhorší prípad bola psychicky chorá žena, ktorá nechala svojho mŕtveho manžela 2 roky hniť na posteli vedľa seba. 

Mal niekto oddelenú končatinu?

Kvôli rozkladu nie, tak to nefunguje. Kosti vždy ostanú pokope, červíky a baktérie a iný hnus zožerú iba mäso. To len vražda alebo havária zničia kostru.

Ale v Dúbravke raz električka zrazila človeka a ten mal obidve dolné končatiny mimo. To sa ale najprv pošle na súdnu pitvu, keďže ide o kriminálny čin.

Boli aj extrémnejšie prípady než nohy odrezané električkou?

Kedysi v bratislavskom podsvetí úradoval mafián prezývaný Tuti, veľmi známy a vplyvný človek. Bolo to po revolúcii. Zomrel vo výbuchu. Dostal som ho vo vreci, totálne rozmetaného. Kusy tela, ruky, ucha. S tým sa už nedá nič robiť.

Môj najhorší prípad bola psychicky chorá žena, ktorá nechala svojho mŕtveho manžela 2 roky hniť na posteli vedľa seba. Dva roky trvalo susedom zistiť, čo sa deje. Že zmizol a prečo smrdí celé poschodie.