Meteorologické extrémy, o ktorých si zrejme nepočul.
Z počasia sa v posledných rokoch stala, najmä vďaka globálnemu otepľovaniu, celosvetová téma rozdeľujúca spoločnosť na dva tábory. Zatiaľ čo jedna skupina tvrdí, že zažívame globálne otepľovanie, za ktoré si môžeme sami, druhá sa prikláňa k tvrdeniam, že Zem ako taká má svoje pevne stanovené rytmy a súčasné otepľovanie je úplne prirodzené a len v jej réžií. Za otepľovaním zrejme stojí hneď viacero faktorov a nič nebude také čiernobiele, ako sa na prvý pohľad zdá.
Dnes sa však nebudeme zaoberať otázkou globálneho otepľovania, ale predstavíme si celý rad zaujímavých extrémov, ktoré si pre nás počasie stihlo za približne 120 rokov jeho merania a pozorovania pripraviť. Pozrieme sa ako na svetové, slovenské, tak aj bratislavské rekordy, o ktorých si zrejme ani len netušil.
Extrémy vo svete
Možno si hovoríš, že vieš, aká je najvyššia a najnižšia nameraná teplota na svete. Áno, tie sú všeobecne veľmi známe, no aj týchto údajov je trošku viac, ako by si si myslel. Pre poriadok však začneme od samého začiatku.
I keď sa dohady o najvyššej a najnižšej teplote na svete neustále vyskytujú, stále zatiaľ platí, že najvyššia nameraná teplota 56,7 °C bola nameraná v Death Valley (California, USA) 10. júla 1913, pričom Svetová meteorologická organizácia neuznala ako platný rekord 57,8 °C nameraných v Líbyi. Najnižšia teplota je ti taktiež určite dobre známa, áno, je to -89,2 °C nameraných 21. júla na ruskej stanici Vostok na Antarktíde.
Teraz konečne prichádzame k tým menej známym údajom. Vieš napríklad, aká maximálna teplota bola nameraná na území Európy? Rekord dokonca neprekonali ani vysoké teploty posledných rokov. 10. júl 1977 sa stal pre Grékov žijúcich v Aténach skutočne pekelným, vtedy tam totiž meteorológovia namerali neuveriteľných 48,0 °C.
Pre údaj o najvyššej priemernej ročnej teplote v Európe nemusíme ísť vôbec ďaleko. Medzi rokmi 1894 až 1960 bol totiž za najteplejšiu oblasť starého kontinentu považovaný grécky ostrov Zakynthos, ktorý v týchto rokoch vykazoval priemernú teplotu 19,1 °C. Keď sa ti to nezdá veľa určite čítaj ďalej a dozvieš sa náš národný extrém.
Ten istý údaj, avšak aplikovaný na celý svet, pochádza z Blízkeho východu, konkrétne z Mekky. Tamojšia priemerná ročná teplota sa pohybuje na úrovni 30,7 °C. A čo tak najvyššia nameraná teplota počas zrážok? Ak tipuješ niečo málo cez 30 °C si trochu mimo. Spaľujúcich 46,1 °C bolo nameraných počas dažďa v meste Needles v Kalifornii 13. augusta 2012.
Určite si aj ty počas leta hovoríš, že tie noci sú stále teplejšie a teplejšie. Aj grafy v posledných rokoch ukazujú, že výskyt tropických nocí je v našich zemepisných šírkach rozšírený ako nikdy predtým. Avšak na „maximálnu najnižšiu“ teplotu počas noci sa skutočne ani zďaleka nechytáme. 44,2 °C zaznamenali prístroje ako najnižšiu teplotu za noc zo 17. na 18. júna 2017 v Ománe.
Najnižšia nameraná teplota pochádza z Antarktídy, no ak by nás zaujímala len severná pologuľa, presunuli by sme sa na ďalekú východnú Sibír, konkrétne do malebnej dedinky Ojmiakon, o ktorom sme už viackrát písali. Teplota -67,7 °C nameraná 6. februára 1933 je v porovnaní s našimi zimami ako z iného sveta.
Keďže sa tu však počas letných mesiacov môžeme bežne stretnúť aj s teplotami nad 30 °C, najchladnejším osídlením, čo sa týka priemernej ročnej teplot,y rozhodne nie je. Tým je malebná eskimácka dedinka Grise Fiord v najsevernejšom kanadskom teritóriu Nunavut so svojou priemernou ročnou teplotou -16,5 °C.
V porovnaní s európskym rekordmanom, horským priesmykom Jungfraujoch vo švajčiarskych alpách v nadmorskej výške 3576 m.n.m., je to dvojnásobne nižšia teplota. Priemerná ročná teplota tu dosahuje len -8,0 °C.
Tiež si niekedy hovoríš, že to počasie je nevyspytateľné a premenlivé ako na horskej dráhe? V niektorých mesiacoch, najmä počas jesene a jari, vie byt počasie naozaj dynamické. Čo si však museli hovoriť obyvatelia americkej Montany 24. januára 1916, keď teplota za 24 hodín klesla z +7 °C na -49 °C, čo je rozdiel 56 °C. Tento fenomén z Montany je zaznamenaný ako najprudší pokles teploty vzduchu za 24 hodín.
Pre opačný extrém nemusíme vôbec chodiť ďaleko. Najväčší vzostup bol taktiež pozorovaný v štáte Montana, keď sa teplota zo 14. januára 1972, kedy teplomer ukazoval -47 °C, vyšplhala za 24 hodín až na +9 °C, čo je taktiež rozdiel 56 °C.
Odsuňme na chvíľu teploty bokom a pozrime sa na extrémy v zrážkovej činnosti. Informácia, ktorú si isto pamätáš ešte zo školy, je najvyšší úhrn atmosférických zrážok za jeden rok, ktorý bol kedy nameraný. Minimálne mesto Čerápundží by ti mohlo byť povedomé.
Práve tam bolo ešte medzi rokmi 1860 až 1861 nameraných 26 461 mm zrážok. Menej známy je ale najvyšší denný úhrn zrážok s hodnotou 1 825 mm zaznamenaný v meste Cilaos na ostrove Réunion neďaleko Madagaskaru. Hodnota pochádza zo 7., resp. 8. januára 1966.
Najvyšší priemerný ročný úhrn zrážok s hodnotou 12 344 mm si drží ostrov Kauai spadajúci pod Havaj v Tichomorí. Zaiste ti niečo bude hovoriť aj púšť Atacama v Čile. Je totiž považovaná za najsuchšie miesto na planéte a toto prvenstvo si drží zaslúžene, keďže medzi rokmi 1992 až 2006 tu ani raz nepršalo.
Iné zrážkové rekordy
Najviac spadnutých zrážok za 1 minútu: 31,2 mm (4. júl 1956 Unionville, Maryland)
Najviac spadnutých zrážok za 1 hodinu: 305 mm (22. jún 1947 Holt, Missouri)
Najviac spadnutého snehu za 24 hodín: 2,56 m (5. marec 2015 Capracotta, Taliansko)
Najviac spadnutého snehu za 1 kalendárny mesiac: 9,91 m (január 1911 Tamarack, Kalifornia)
Najviac spadnutého snehu za 1 rok: 31,5 m (19. február 1971 – 18 február 1972 Mount Rainer, Washington)
Najviac spadnutého snehu za 1 sneženie: 11,82 m (14. február 1927 Mt. Ibuki Japonsko)
Extrémy na Slovensku
Absolútne maximum namerané u nás sa od toho vo svete razantne odlišuje. 40,3 °C nameraných v Hurbanove v roku 2007 predsa len nepôsobí oproti svetovým extrémom až tak hrozne. Aj najvyššia priemerná ročná teplota má od tej v Mekke poriadne ďaleko.
Za jednu z najteplejších môžeme u nás považovať malebnú dedinku Žihárec v Nitrianskom kraji, ktorá prepísala rekordy, keď sa priemerná ročná teplota v roku 2018 vyšplhala na úctyhodných 13,0 °C. Najvyššia mesačná priemerná teplota je potom zaznamenaná v Bratislave, kde boli počas augusta 1992 teploty natoľko vysoké, že mesačný priemer dosahoval neuveriteľných 26,0 °C.
Čo sa týka najnižších teplôt, obec Vigľaš – časť Pstruša ti určite niečo hovorí. Práve tu padla 11. februára 1929 teplota až na arktických -41,0 °C. Najnižšej priemernej mesačnej aj ročnej teplote kraľuje Lomnický štít. Za najchladnejší možno považovať rok 1956, kedy sa priemerná teplota vyšplhala len na -5,6 °C.
Čo sa týka mesačného priemeru, tu dominuje február 1965 so svojimi -18,1 °C. Ako pikošku ešte uvedieme najvyššiu minimálnu dennú teplotu, ktorá bola nameraná z 28. na 29. júla 2013 v Piešťanoch, kedy teplomer minimálne ukázal 27,3 °C.
Aj v Bratislave vie byť počasie poriadne extrémne a dokazujú to aj mnohé záznamy. Najvyššia nameraná teplota 39,4 °C (8. august 2013), najnižšia -36,0 °C (11. februára 1929), či najvyššia snehová pokrývka 64 cm, ktorá napadla zo 16. na 17. januára roku 1987. Ak by nás zaujímalo, kedy v Bratislave počas zimy nasnežilo najskôr, bolo to 7. októbra 1994. Naopak najneskôr v Bratislave snežilo ešte 11. mája 1953, kedy sme už zvyknutí chodiť v krátkych rukávoch a šortkách.
