Tento rok nás v kinách poctil návratom Michael Myers z Halloweenu, ten však nebol ani zďaleka jediný.
Čoskoro tu máme Halloween, takže si to pýta nejaký tematický článok. Aj vzhľadom na úspešný návrat Michaela Myersa do našich kín sme sa teda rozhodli, že ti prinesieme rebríček tých najlepších slasherových hororov.
Slashery (nazývané aj "vyvražďovačky") zažívali svoje zlaté obdobie od konca 70. rokov až niekedy do prvej polovice 80. rokov. Darilo sa im však aj v 90. rokoch, kedy sa ale do popredia začali dostávať skôr filmy, ktoré otvorene odkazovali na minulé klasiky a zároveň sa pozoruhodne pohrávali s ich klišé.
V poslednej dobe sme sa už s kvalitnými slashermi takmer nestretávali a v kinách už vôbec nie. Nový Halloween od Davida Gordon Greena je tak po rokoch sucha asi prvým skutočne kvalitným slasherom, ktorý sa na naše plátna dostal. Poďme sa však už pozrieť na to, aké klasiky sa v tomto sub-žánri dajú objaviť.
Hory majú oči (The Hills Have Eyes, réžia: Wes Craven, 1977)
Začneme kultovým Wesom Cravenom (ešte o ňom bude reč) a pripomenieme si jeho snímku The Hills Have Eyes z roku 1977. Tá v našich končinách nikdy nebola príliš známa či obľúbená. Do pozornosti tunajších divákov sa dostala najmä v roku 2006, kedy do našich kín dorazil remake od Alexandra Aju.
V centre príbehu sa ocitá rodina Carterovcov, ktorá počas dovolenky uviazne v nevadskej púšti a okamžite sa stane terčom skupiny zdegenerovaných kanibalov. Pokiaľ teda nechcú skončiť na ich jedálničku, budú si pri záchrane musieť siahnuť až na dno svojich síl.
The Hills Have Eyes bol nakrútený za pár drobných, ale napriek tomu sa z neho stal obrovský komerčný hit. Diváci neboli ušetrení na svoju dobu poriadne brutálnych scén ukrižovania či znásilnenia. Vtedajšia kritika film viac-menej odkývala ako neškodný brak, ale postupom rokov sa Cravenovmu dielu dostalo širšieho uznania.
Dnes už je snímka zaslúženou klasikou, ktorá funguje ako priamočiary horor, ale aj ako metafora na žalostný spoločenský stav Ameriky 70. rokov. Diváci sa dočkali aj dvoch sequelov.
Spomínaný remake tiež originálu hanbu neurobil (čo je skôr výnimka) a jeho fanúšikovia sa v roku 2007 dočkali dvojky v réžii Martina Weisza. Tá však už bola prijatá výrazne negatívnejšie.
Piatok 13. (Friday the 13th, réžia: Sean S. Cunningham, 1980)
Najslávnejšia klasika slasherového žánru časom tak trochu vypáchla. Treba však prihliadnuť k faktu, že ide o jednu z prvých vyvražďovačiek vôbec a jej účelom bolo predovšetkým šokovať mladé publikum scénami plnými krvi a nahoty. Hlúpy príbeh však aj tak nie je vykompenzovaný dostatočne dobre natočenými vraždami.
Do polovice sa totiž skoro nič nedeje. Keď ale tajomný vrah začne vraždiť tínedžerov v lesnom tábore, adrenalín stúpa. Po rokoch už ale niektoré scény pôsobia skôr smiešne a pri závere sa budeš chytať za hlavu.
Mnohých iste tiež nepoteší, že kultový zabijak Jason Voorhees sa tu len mihne a k slovu sa dostane až v sequeloch Nech je ako chce, ide o kultovú záležitosť, ktorá stála pri zrode samotného slasheru a miesto v našom rebríčku jej teda právom patrí.
Piatok 13. sa dočkal 10 sequelov a crossoveru Freddy vs. Jason (2003). V roku 2009 sa Jason dočkal rebootu v réžii Marcusa Nispela, ktorý sa stal druhým finančne najúspešnejším filmom z celej série, a to aj napriek negatívnym kritickým ohlasom.
Môj krvavý Valentín (My Bloody Valentine, réžia: George Mihalka, 1981)
V roku 1981 prišla z kanadskej produkcie nefalšovaná kópia Piatku 13. a Halloweenu. Tvorcovia vzali najlepšie prvky tejto dvojice slávnych slasherov, vylepšili ich a v hlavnej úlohe predstavili svojho originálneho zabijaka.
Bol ním pomätený baník, ktorý pred dejom filmu zošalel pri závale. Tej noci zavraždil krompáčom dvoch mužov a prisahal, že pokiaľ ešte niekedy niekto v meste usporiada valentínsku zábavu, pomstí sa.
Ubehne 20 rokov a ospalé banícke mestečko sa chystá na prvú valentínsku oslavu po dlhých rokoch. Podľa očakávania sa z tieňov vynorí postava s dýchacím prístrojom, zakrvaveným krompáčom a šialeným pohľadom v očiach.
Hoci My Bloody Valentine v podstate nič nového neprináša, hlavný záporák je skvelý, krvavé scény sú (v režisérskej verzii) brutálne a zábavné. Niet divu, že ide o jeden z najobľúbenejších hororov Quentina Tarantina. Snímka sa dočkala aj remaku s názvom My Bloody Valentine 3D (2009), odniesla si však len priemerné recenzie a sťažnosti o nevyužitom potenciále.
You're Next (réžia: Adam Wingard, 2011)
Väčšinou sa v tomto rebríčku budú objavovať slashery z rokov minulých, keďže práve vtedy prežívali svoj najväčší rozkvet. Avšak, napríklad You're Next je potvrdením, že kvalitné filmy tohto sub-žánru vznikajú aj v súčasnosti, hoci s menšou pravidelnosťou. V tomto prípade ide o zaujímavý mix home invasion a vyvražďovačky.
Adam Wingard sa však neuspokojil s tradičným príbehom a divákom naservíroval aj štedrú porciu prekvapivých zvratov a poriadne cynického čierneho humoru.
Na prvý pohľad tu máme jednoduchú premisu: rozvetvená rodina sa stretáva, aby oslávila výročie svadby rodičov. Avšak, idylka je nečakane narušená, keďže na dom zaútočia zabijaci v desivých maskách.
Režisérovi však zdanlivo prostý príbeh slúži na rozohranie skvelej a v mnohom neočakávanej hry. You're Next teda nie je žiadnym generickým hororom, ale zábavnou a sebauvedomelou jazdou, ktorá sa zaujímavo pohráva s očakávaniami diváka. Wingardova snímka teda rozhodne patrí k tým najlepším novodobým slasherom.
Vreskot (Scream, réžia: Wes Craven, 1996)
Wes Craven patrí medzi plodných hororových tvorcov, ktorí významnou mierou prispeli aj do slasherového subžánru (dôkazom je aj tento rebríček). Práve on si v roku 1996 dovolil prísť s výbornou hororovou satirou Vreskot.
Maskovaný vrah Ghostface zavraždí študentku Casey Becker a jej priateľa. Následne v malom mestečku zavládne strach. Podarí sa vraha odhaliť predtým, než si vyhliadne svoju ďalšiu obeť?
Vreskot je zábavnou vyvražďovačkou, ktorá je určená najmä fanúšikom žánru, ale zabavíte sa pri nej aj keď sa v slasherovom prostredí príliš neorientujete. Film obsahuje viacero odkazov na kultové a známe diela tohto sub-žánru (Nočná mora v Elm Street, Halloween) a láskavo si uťahuje z ich klišé a postupov.
Samotný Vreskot pritom brilantne funguje aj ako samostatný slasher. Craven neskôr natočil ešte tri sequely rôznej kvality a dočkali sme sa aj televízneho seriálu. Za skutočný kult je však dodnes pokladaný hlavne originál z roku 1996.
Chata v horách (The Cabin in the Woods, réžia: Drew Goddard, 2012)
Chata v horách od Drewa Goddarda patrí k tým filmom, ktoré ocenia najmä fanúšikovia žánru (podobne ako napr. Vreskot). Partia mladých ľudí dorazí do zdanlivo opustenej chaty uprostred lesov, kde plánujú stráviť pohodové chvíle plné húlenia, alkoholu a sexu. Netušia však, že sa stali terčom bizarného experimentu s ešte bizarnejším cieľom.
Chata v horách sa rovnako ako Wes Craven pohráva s klišé žánru, odkazuje na viaceré klasiky (napr. The Evil Dead), hororové postupy a zároveň všetky tieto prvky pretavuje v osobité a zábavné žánrové dielo.
Dá sa povedať, že si ho dokážu užiť aj diváci menej znalí hororových postupov, ale v tomto prípade platí, že čím viac toho máte napozeraného, tým viac sa budete baviť. Plusom je nečakaná pointa, skvelá atmosféra a čierny humor. Chata v horách je výbornou satirickou vyvražďovačkou, ktorú by si nemal nechať ujsť žiadny fanúšik.
Detská hra (Child's Play, réžia: Tom Holland, 1988)
Child's Play je ďalším prípadom, kedy úspešný horor odštartoval hneď celú sériu pokračovaní rôznorodej kvality. V skúške času najlepšie obstál zrejme hneď prvý film od Toma Hollanda. Psychopatický sériový vrah Charles Lee Ray v ňom preniesol svoju dušu do detskej bábiky Chuckyho. V novom tele sa následne vydal na svoju krvavú cestu.
Snímka sa môže pochváliť výbornými pohybovými efektami ústrednej bábiky, ale aj poriadne temnou atmosférou. V ďalších pokračovaniach (dovedna ich bolo 6) začali tvorcovia do série pridávať stále viac satiry a čierneho humoru, čím síce viacerých divákov odlákali, ale mnohých aj získali.
Kto však obľubuje Chuckyho v jeho vážnej polohe, pre toho ostane Hollandov film pravdepodobne najlepším. Samotný Chucky sa stal obľúbenou hororovou popkultúrnou postavou a hrdo sa tak zaradil medzi Michaela Myersa, Jasona, Freddyho Kruegera či Leatherfacea. V budúcnosti Child's Play čaká reboot, ako aj televízny seriál.
Nočná mora v Elm Street (A Nightmare on Elm Street,réžia: Wes Craven, 1984)
Ďalšia nesmrteľná kultovka, pod ktorou je podpísaný legendárny Wes Craven. Snímka nám predstavila ďalšieho zabijaka menom Freddy Krueger (v podaní výborného Roberta Englunda). Ten svoje obete masakruje v ich snoch. Craven aj tentokrát prišiel s originálnym konceptom, a ten sa mu následne aj podarilo s prehľadom zrealizovať.
Je pravdou, že zub času sa na A Nightmare on Elm Street už celkom podpísal, ale ústredný nápad je stále skvelý a atmosféra poriadne hustá. Samotná tematika snov, resp. nočných môr navyše dala tvorcom možnosť vyblázniť sa a pustiť svoju fantáziu naplno.
Aj Freddy Krueger k nám následne zavítal v ďalších dieloch. Konkrétne sme sa dočkali hneď 6 sequelov a jedného spin-offu s názvom Freddy vs. Jason, kde si to pán nočných môr na férovku rozdal s ďalším slávnym zabijakom, a síce Jasonom Voorheesom zo série Piatok 13.
Okrem toho sa A Nightmare on Elm Street dočkalo aj remaku/rebootu z roku 2010, kde Freddyho Kruegera stvárnil Jackie Earle Haley (Rorschach z Watchmen). Snímka však kriticky pohorela, hoci finančne sa jej neviedlo zle.
Texaský masaker motorovou pílou (The Texas Chainsaw Massacre, réžia: Tobe Hooper, 1974)
Ďalšia veľká klasika slasherovej histórie. Texaský masaker motorovou pílou od Toba Hoopera nám predstavil skupinu mladých ľudí, ktorí v texaskom mestečku skúmajú, čo je pravdy na medializovaných informáciách o vykradnutých a zničených hroboch.
Cestou vezmú záhadného stopára, ktorý sa ale správa extrémne zvláštne, a keď začne byť násilný, radšej ho vyhodia z auta. Netušia však, že si práve podpísali krvavý rozsudok smrti. Po ich krku totiž pôjde celá rodina kanibalistických psychopatov na čele s Leatherfaceom s poriadne ostrou motorovou pílou.
Texaský masaker bol nakrútený za minimálny rozpočet a po uvedení ho kvôli násilným scénam dokonca v niekoľkých krajinách zakázali. Hooper dokázal vyťažiť z minima maximum a svojmu dielu vtlačil jedinečne surovú a realistickú pečať. Film tak pôsobí poriadne intenzívne aj dnes.
Ústredný maniak Leatherface (inšpirovaný skutočným sériovým vrahom a kanibalom Edom Geinom) sa stal kultovou postavou a samotný film sa v roku 1986 dočkal sequelu. Nasledovali ešte ďalšie dve pokračovania a v roku 2003 sme sa dočkali pomerne slušného remaku od Marcusa Nispela.
Ten bol nasledovaný prequelom s podtitulom The Beginning (2006), neskôr dorazila snímka Texas Chainsaw 3D (2013) a naposledy horor Leatherface (2017).
Halloween (réžia: John Carpenter, 1978)
Halloween môžeme s pokojným svedomím označiť za základný kameň slasherových hororov. Najmä za Veľkou mlákou ide o obrovský kult, hoci pre mladších divákov je už Carpenterov horor zrejme príliš pomalý. Je však stále mimoriadne funkčný a hlavne poriadne atmosférický.
Mestečkom Haddonfield na Halloween otrasie vražda, ktorej sa dopustí len 6-ročný Michael Myers, keď zavraždí svoju staršiu sestru Judith. Chlapec je premiestnený do psychiatrického ústavu, kde sa naňho snaží dohliadnuť Dr. Samuel Loomis.
V deň svojich 21. narodenín však Myers utečie a vracia sa do rodného mesta. V bielej maske začína prenasledovať mladú Laurie Strode a jej kamarátky. Loomis vie, že masaker je na spadnutie, a tak sa snaží Michaela zastaviť.
John Carpenter v prípade Halloweenu bodoval nielen skvelou a postupne budovanou atmosférou a pomalým tempom rozprávania, ale aj skvelými hereckými výkonmi (Jamie Lee Curtis, Donald Pleasence) a hlavne dráždivo tajomným vrahom v podobe Michaela Myersa.
Právom ide o klenot tohto sub-žánru a niet divu, že sa dočkal mnohých pokračovaní. Drvivá väčšina z nich však pre svoju tragickú kvalitu ani nestojí za zmienku. Úspešne nadviazať sa podarilo snáď len v prípade filmov Halloween 2 (1981) a následne až v Halloween: H20 (1998).
Nesmieme však zabudnúť ani na výbornú verziu Davida Gordona Greena, ktorú máte stále možnosť vidieť v našich kinách (naša recenzia tu).
BONUS: Nezvratný osud (Final Destination, réžia: James Wong, 2000)
Už sme si zvykli, že vo väčšine slasherov sa objavuje nejaký ten maskovaný psychopat, ktorý to svojim obetiam následne poriadne osladí. Nezvratný osud je v tomto iný, pretože záporáka nevidíme. Je ním totiž samotná smrť či osud, ak chcete.
Skupina tínedžerov sa len tesne vyhne katastrofickému výbuchu lietadla. Tým však smrti narušili plány, a tá sa rozhodne nemieni vzdať. Svojimi prepracovanými fígľami sa ich teda bude snažiť priviesť do hrobu a využije pri tom naozaj kreatívne metódy. Ako sme ale naznačili, žiadnu temnú postavu s kosou nečakajte.
Nezvratný osud je postavený na originálnom a šikovne zrealizovanom nápade, vďaka ktorému mu nechýba poriadne napätie ani veľká dávka nepredvídateľnosti. Niet divu, že išlo o zaslúžený finančný hit, hoci kritici neboli k snímke dvakrát prívetiví.
V roku 2003 nasledovala dvojka, ktorá priamo nadväzovala na originál a opäť sme dostali vcelku slušnú žánrovku. V prípade trojky z roku 2006 už bolo cítiť, že nápad je viac-menej vyšťavený a tvorcovia majú problém prísť s niečím novým a inovatívnym.
Štvorka s názvom The Final Destination (2009) vyšumela bez záujmu. Piaty diel (2011) síce trochu dokázal zaujať, ale aj na ňom sa však ukázalo, že táto séria už nemá príliš čo ponúknuť. Jej najlepším dielom tak zrejme už navždy ostane skvelá jednotka.
Ktoré zo slasherov máš najradšej ty?
Určite zahlasuj v našej ankete, prípadne nám o svojom favoritovi daj vedieť v komentároch
