Francúzske víťazstvo vykúpené krvou.
Francúzi, ktorí sa po kapitulácii krajiny galského kohúta nechceli zmieriť s rýchlou a potupnou porážkou, odplávali cez Lamanšský prieliv do Veľkej Británie.
Tam chceli pokračovať v boji proti nemeckému agresorovi. Generál de Gaulle predniesol 18. júna 1940 v BBC svoj slávny prejav, po ktorom sa začali tvoriť jednotky Slobodných Francúzov.
V júli boli z ich jadra vytvorené aj letecké sily, ktorých velením bol poverený admirál Muselier. Toho však krátko nato vystriedal generál Valin a ako veliaci dôstojník mal pod palcom francúzskych letcov až do konca vojny. Bol to práve on, kto hral dôležitú úlohu pri zakladaní jednotky Normandie.
Jedným z najdôležitejších momentov v dejinách druhej svetovej vojny bola porážka Luftwaffe v bitke o Britániu. Keď v júni 1941 Hitler zaútočil na ZSSR, určite si Briti vydýchli ešte viac.
V tej dobe pôsobili v Anglicku dve francúzske stíhacie eskadry. Prvá niesla meno Alsace podľa francúzskeho regiónu, ktorý si pod heslom Heim ins Reich začlenili Nemci do Tretej ríše, druhá eskadra sa volala Île-de-France.
Normandia sa mala stať treťou leteckou jednotkou Slobodných Francúzov.
Charles de Gaulle: Vodca Oslobodených
francúzskych síl a 18. prezident Francúzskej republiky
Nasadenie na všetkých frontoch
Mnohí jednotlivci i skupiny pilotov sa do leta 1940 dostávali spletitými a nehostinnými cestami do Veľkej Británie, kde sa formovali prvé letecké jednotky. Ich piloti sa na stíhacích lietadlách Hurricane zúčastnili aj operácií v Afrike.
De Gaulle sa všemožne snažil zdôrazňovať podiel Francúzov na vojnovom úsilí a zároveň chcel demonštrovať nezávislosť bojujúceho Francúzska nasadením francúzskych vojakov v rámci iného než anglického velenia.
Medzi pilotmi Normandie boli zastúpení ako zástanci de Gaullovej politickej línie, tak aj tí, ktorí nechceli slúžiť priamo pod jeho velením. Práve druhá skupina preferovala presun na východné bojisko.
Nejednalo sa iba o pilotov, ktorí pôsobili vo Veľkej Británii. Mnohí dobrovoľníci prichádzali zo Stredného východu.
Našli sa ale i jednotlivci, ktorí poslúchli volanie do zbrane na najrôznejšch miestach francúzskej koloniálnej ríše.
Roger Sauvage, ktorý ako jeden z mála príslušníkov Normandie-Neman spísal svoje memoáre, pochádzal z karibského Martiniku. Slúžili tu taktiež piloti, ktorí pred vojnou bojoval v Kamerune či Novej Kaledonii.
Hawker Hurricane: Britské stíhacie lietadlo,
ktoré sa vyznamenalo najmä v bojoch o Britániu a Afriku
Úsilie o vytvorenie francúzskej jednotky na východe ale muselo byť podporené aj politicky a diplomaticky. Na jar 1942, pobtom, čo de Gaulle vyslal do Moskvy francúzsku vojenskú delegáciu, vydal Stalin súhlas s nasadením Francúzov po boku Červenej armády.
Oficiálne bola 3. stíhacia skupina Normandia založená rozkazom generála de Gaulla z 1. Septembra 1942. Mala mať tri letky pomenované podľa normandských miest Rouen, Cherbourg a Le Havare. Znakom jednotky sa stali dvaja normandskí zlatí leopardi v červenom poli.
V novembri 1942 vydali Sovieti členom francúzského kontingentu víza. Francúzski piloti sa medzitým zhromaždovali v Sýrii, kde na rozkaz k ceste do ZSSR čakalo 58 mužov, z toho 14 pilotov.
Piloti jednotky Normandie v ZSSR
Problémový Jak
Na konci novembra sa Slobodní Francúzi vydali z Damašku do Ruska cez Bagdad na palubách transportných lietadiel Dakota. Cez Bagdad doleteli do Baku a ďalej do Ivanova k moskovskej vojenskej oblasti.
Tu sa zoznámili so strojmi Jak. Najskôr piloti prešli preškoľovacou a zdokonaľovacou časťou výcviku na dvojmiestnych cvičných lietadlách Jak-7. Bojový výcvik potom absolvovali na stíhačkách Jak-1, ktoré im boli ponechané aj pre boj na fronte.
Do prvých bojov viedol Normandiu major Jean Tulasne. Ešte pred odchodom na front ale musela byť jednotka sovietskym velením uznaná schopnou operačného nasadenia.
Stalo sa tak 11. marca 1943 po tom, čo major Tulasne predviedol inštruktorom pilotáž s akrobatickými prvkami a jeho skupina ako celok zalietala predpísané cviky v bojovej zostave.
Stíhacia skupina Normandia prešla bojovým krstom v rámci 204. bombardovacej leteckej divízie. Krátko nato bola Normandia zaradená do 303. stíhacej leteckej divízie generála Zacharova, pod ktorým operačne pôsobila až do konca vojny.
Prvé úspechy a pády
Prvotné vzdušné víťazstvá zaznamenala Normandia 5. apríla 1943. V ten deň boli zostrelené dve lietadlá FW 190. Rovnako tak ale prišli aj prvé straty.
O necelý týždeň neskôr, 11 apríla 1943, boli zostrelené nemeckými pilotmi hneď tri Jaky pilotované Slobodnými Francúzmi.
Jeden z nich, Jacques Derville, stihol z padajúceho stoja vyskočiť, ale Nemci ho zajali a podľa rozkazu vydaného maršálom Keitelom zastrelili. Už počas výcviku robilo Francúzom problémy extrémne počasie, s ktorým sa ťažko vyrovnávali najmä mechanici.
Roger Sauvage spomína vo svojich memoároch, ako museli mechanici vykonávať niektoré opravy na lietadlách v 20 stupňových mrazoch s holými rukami, aby sa dostali i k najmenším súčiastkám.
Práve preto boli k francúzskej jednotke povolaní i sovietski mechanici, ktorí si v zložitých podmienkach dokázali lepšie a rýchlejšie poradiť.
Vojna sa stala totálnou nielen pre Hitlera, ale i pre Stalina a v rámci Červenej armády tak vznikali aj ženské oddiely. Francúzskych pilotov to prekvapilo už počas výcviku v Ivanove, kde ženy odhadzovali sneh na pristávacej dráhe.
Vznikali ale aj bojové útvary. Vo vzduchu sa piloti Normandie často stretávali so slávnym plukom Nočných čarodejníc.
Prvá vojenská kampaň skončila na Ukrajine a jej bilancia bola cez prvotné neúspechy veľmi dobrá.
Na svojom konte mala jednotka 70 zostrelených nemeckých lietadiel. Normandia však stratila osem pilotov zo štrnástich a hrozilo, že prvá kampaň bude zároveň aj poslednou.
Letka sa stiahla do Tuly, kde čakala na doplnenie stavov. Z počatku to nebolo jednoduché, ale nakoniec sa podarilo zdecimovanú Normandiu posilniť o približne 50 pilotov.
Vďaka ich príchodu na prelome rokov 1943 a 1944 sa Normandia rozrástla na letecký pluk o 40 letkách a mohla na jar vzlietnuť k novým operáciam.
Znova do bojovej vravy
Druhá časť vojenského nasadenia Normandie začína u Smolenska a končí až v Nemecku. Jedným z jej vrcholov bol priechod rieky Neman, v rámci baltickej operácie totiž vtedy tvorila hranicu medzi ZSSR a Východným Pruskom.
Z tohto dôvodu považovali Sovieti operáciu za veľmi dôležitú a v júli roku 1944 sa na nej aktívne podieľala aj posilnená Normandia. K útokom vyrážala niekedy aj 5-krát denne a práve pri súbojoch nad touto riekou dosiahla svojich najvačších víťazstiev.
Keď došlo k prelomeniu nepriateľskej obrany na línii rieky a Nemci boli zahnaní 50 kilometrov do vnútra svojho územia, vydal Stalin zvláštny rozkaz, v ktorom vyzdvyhoval bojový prínos pilotov plukovníka Pouillada, ktorý prevzal velenie po padlom majorovi Tulasne.
Na spomienku tohto víťazstva udelil Stalin pluku čestné meno Neman. Jednotka sa od tejto doby nazývala Normandia-Neman.
Ďalším významným dátumom bol pre pluk 1. august 1944, kedy Francúzi prvýkrát preleteli nad Nemeckom. Tento moment musel dodať mužom, ktorí sa prebojovali od Kaukazu po Balt, pocit veľkého zadosťučinenia.
Ďalším dôvodom k nadšeniu bolo prezbrojenie lietadiel Jak-3, ktoré si vyslúžili povesť jedných z najmodernejších a najlepších stíhacích strojov. Do konca vojny bolo vyrobených 34 000 kusov týchto lietadiel, ktoré dosahovali rýchlosť až 650 kilometrov v hodine.
V rukách už ostrieľaných pilotov sa stali vysoko účinnou zbraňou a Francúzi sa už nemuseli báť technicky modernejších nepriateľov. Vo vzduchu sa pritom často stretávali s obávanou eskadrou JG 51 Molders, ktorá pôsobila na východnom bojisku od sputenia operácie Barbarossa.
Návrat do vlasti
I napriek tomu sa Francúzi tešili z ďalších víťazstiev. Zvlášť významným dňom pre nich bol 16. október 1944, kedy poslali k zemi 29 nemeckých lietadiel, bez toho aby sami stratili jediné.
O deň neskôr to bolo ďalších 12 lietadiel a rovnaký počet zostrelov dosiahli aj 18. októbra. Ďalším významným milníkom sa stal 27. november, kedy piloti Normandie-Neman po prvýkrát pristáli v Nemecku.
Nasledujúceho mesiaca vyznamenal francúzskych pilotov v Moskve sám genrál de Gaulle. Na jar 1945 sa piloti vrátili na front. Aktivita nepriateľov však už nebola natoľko silná a pre vyčerpaných francúzov nastal doba relatívneho pokoja.
Koniec vojny zastihol Normandiu-Neman v Nemecku. Jej piloti a personál boli krátko nato prevelní do Moskvy, kde čakali na návrat do vlasti. Ten bol naplánovaný na začiatok júna 1945. Piloti, ktorí sa dočkali konca vojny, dostali od Stalina zvláštny dar. Každý z nich mohol odletieť domov na svojom Jaku. Tieto lietadlá potom slúžili vo francúzskom letectve až do roku 1947.
Bojová bilancia
Za dva roky služby na východnom fronte absolvovali piloti pluku Normandie-Neman 5 240 bojových vzletov a podstúpili 869 súbojov. Jednotka má na svojom konte 273 víťazstiev, 37 zostrelov sa im pripisuje nepriamo.
Počet zostrelov činí z Normandie-Neman najúspešnejšiu francúzsku leteckú jednotku. Na druhú stranu mali Francúzi v boji vysoké straty, 46 pilotov vo vzdušných súbojoch padlo, 6 ich bolo zranených.
Krátko po vojne bola Normadia-Neman ovenčená vojnovými vavrínmi a bolo rozhodnuté, že útvar bude v rámci francúzskych vzdušných síl existovať naďalej. Najprv bola umiestená v Indočíne, neskôr v Alžírsku a nakoniec sa vrátil späť do Francúzska.
Oddiel Normandia-Neman na moskovskej prehliadke z roku 2010
O miere ich obľúbenosti svedčí aj to, že v roku 1960 bol natočený celovečený film s názvom Normandie-Neman.
