Členovia redakcie sa s vami opäť podelia o kvalitné filmové tipy.
Aj túto sobotu vám redaktori Filmkultu ponúknu tipy na pozoruhodné snímky, ktoré možno nie sú úplne masovo známe, ale kvalitou väčšinu hollywoodskej produkcie nezriedka prekonávajú.
Peter P. – Mzda strachu (réžia: William Friedkin, 1977)
Mzda strachu od Henri-Georges Clouzota je klasika. Príbeh šoférov, ktorí musia preniesť cez nerovný terén nitroglycerín, je neuveriteľne napínavou jazdou. Každý väčší pohyb totiž môže spôsobiť smrteľnú explóziu.
Remake/adaptácia Williama Friedkina bola vo svojej dobe obrovským prepadákom. A pravdupovediac nezaslúžene. Spočiatku si síce dáva možno až príliš na čas, no keď začne hlavný dej nespustíte z neho oči. Roy Scheider je prototypom výrazu cool a kto chce, môže v tomto počine hľadať aj druhý plán.
Ide o ukážkový príklad Nového Hollywoodu. Je to predražené, príliš sebavedomé, no filmársky fantastické. Proste jeden z filmov, ktoré by sme chceli stále dostávať, no sú odsúdené ku komerčnému krachu. Platilo to pred vyše štyridsiatimi rokmi a platí to aj teraz. Škoda. 8,5/10
Daniel M. – Hostiles (réžia: Scott Cooper, 2017)
Christian Bale si v posledných rokoch vyberá pomerne zaujímavé a menej komerčné filmy. Herca sme mohli naposledy vidieť práve vo westernovo ladenom Hostiles a ak aj patríte medzi tých, ktorí príbehy z divokého západu neobľubujú, mali by ste mu dať šancu.
Režisér Scott Cooper totiž krásne vykresľuje kombináciu jednoduchšieho príbehu s postupnou výstavbou charakterov postáv doplnenú o podmanivý soundtrack a veľkolepé scenérie. Len škoda, že sme snímku nemali možnosť vidieť v kinách.
Bale predvádza jeden zo svojich najlepších výkonov a hoci sa dej točí okolo nebezpečnej púte s rodinou Indiánov, dokáže zasiahnuť po emocionálnej stránke a niektoré scény vás ponechajú bez dychu.
Vojnový hrdina a zároveň bojovník odhodlaný poslať Indiánov na druhý svet dostáva za úlohu eskortovať rodinu pôvodných obyvateľov bez možnosti odmietnuť. Na nebezpečnej ceste stretáva osamelú matku a postupom času si začína uvedomovať, aký je život cenný.
Pomalšie tempo je plné myšlienok a vôbec nevadí, že film samotný neponúka veľké množstvo akčných scén, ale viac sa sústredí na onu púť. O to viac sa doň máte možnosť ponoriť a vychutnať si ho.
Hostiles je o trápení, smútku, strate blízkych, ale aj brutalite, a keď si vás získa, vyše dvojhodinová stopáž vám prebehne nadmieru rýchlo. 8,5/10
Dušan Š. – The Childhood of a Leader (réžia: Brady Corbet, 2015)
Bradyho Corbeta zrejme poznáte najmä ako herca, ale v roku 2015 režijne debutoval pozoruhodným mysterióznym podobenstvom The Childhood of a Leader.
Zahraniční kritici boli spokojní, ale do našich končín sa snímka nedostala. Je však hodná pozornosti každého náročnejšieho diváka.
Príbeh sa odohráva po skončení prvej svetovej vojny vo Francúzsku. Malý syn jedného z najvyššie postavených amerických vládnych úradníkov sa z neznámeho dôvodu začína prejavovať agresívne. Despotická výchova jeho rodičov tak naráža na ostrú vzburu a v predvečer vzostupu fašizmu signalizuje zrod novej a temnej éry.
Corbetov film je plný narážok na historické udalosti a dômyselne pracuje s metaforami. Atmosféra snímky je záhadná, tajomná, tempo veľmi pomalé (výnimkou nie sú niekoľkominútové zábery bez strihu) a herecké výkony výborné.
Od malého Toma Sweeta, cez Bérénice Bejo, Liama Cunninghama až po Roberta Pattinsona. Samostatnú kapitolu tvorí geniálne naliehavá a temná hudba Scotta Walkera.
Mnohí sa iste budú sťažovať na príliš veľkú interpretačnú voľnosť či enigmatickosť. Ak však podobný typ filmov máte radi, čaká vás mrazivý zážitok. Film zdieľa viacero spoločných prvkov s Bielou stuhou od Michaela Hanekeho (Corbet hral v jeho Funny Games US).
Mimochodom, Brady Corbet tento rok nakrútil hudobnú drámu Vox Lux s Natalie Portman a podľa zahraničných ohlasov ide o majstrovské dielo. Jeho debut teda zrejme nebola žiadna náhoda. 9/10
