Najlepšiu marihuanu majú v Holandsku, káva je extrémne zdravá a najúžasnejší život je v Kalifornii. Alebo možno aj nie...
Poznáte to, ste skalopevne presvedčení, že najlepšie čipsy sú tie drahé v tube, najlepšie autá robia Nemci, očkovanie spôsobuje autizmus a korupčné škandály sú iba problémom pravice. Každý jednoducho disponuje určitými informáciami a spomienkami, vďaka ktorým si tvorí vlastné názory, presvedčenia a postoje. Ako je načrtnuté v samom úvode článku, tieto presvedčenia sa týkajú úplne všetkého, počnúc jedlom a končiac u politiky.
Psychológovia ohľadom presvedčení však už dávno odhalili skrytý mechanizmus, ktorí pomenovali ako konfirmačné skreslenie. V skratke ide vlastne o tendenciu vyhľadávať, pamätať si a ďalej interpretovať také informácie, ktoré sú v súlade s našimi presvedčeniami. Tie vznikajú rôznymi spôsobmi. V zásade môžeme hovoriť o troch metódach.
1. Prijatie názoru autority (povedal to niekto, koho rešpektujem, či už otec, učiteľ alebo obľúbený herec)
2. Silné emócie (udalosť, ktorá v nás vyvolala silné pozitívne alebo negatívne pocity)
3. Identifikácia s niekým, niečím (patrím medzi určitú skupinu, preto jej fandím)
Ale prečo nás náš mozog neustále „klame“ a zabraňuje nám v racionálnom pohľade na svet? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Ak by sme každé jedno rozhodnutie, každú prijatú informáciu vyhodnocovali maximálne racionálne, náš mozog by to stálo nemalé úsilie. Tým pádom by sme neboli schopní vyhodnocovať informácie tak rýchlo, ako si to svet okolo nás vyžaduje. Nás mozog preto hladí na svet cez značne zjednodušené koncepty a zaoberá sa najmä takými informáciami, ktoré mu sú „po chuti“.
Môžeme si to predstaviť aj na ďalšom príklade. Povedzme, že sa pokúšate dovolať priateľovi, no ten vám nezdvíha. Zanecháte mu teda správu vo viere, že sa vám neskôr ozve. Ani po niekoľkých hodinách vám však neodpíše ani nezavolá. V situácii, ako je táto, si veľmi ľahko intuitívne vyvodzujeme závery, že sa nám náš priateľ vyhýba.
Nebezpečné by teraz bolo nechať tieto myšlienky nekontrolovateľne plynúť našou mysľou. Onedlho by sme sa totiž mohli začať správať tak, akoby to bola skutočne pravda. I keď si racionálne uvedomujeme, že vysvetlení, prečo nám priateľ nezavolal naspäť, môže byť mnoho, veľmi ľahko uveríme myšlienkam, že sa nám jednoducho vyhýba.
Konfirmačné skreslenie tak vzniká doslova túžbou po tom, aby to bola pravda. Keď človek chce, aby bola určitá udalosť pravdivá, skončí u toho, že pre neho bude pravdivá. Takáto chyba následne povedie k tomu, že jednotlivec zastaví zhromažďovanie informácií z oboch strán a začne vyhľadávať a zhromažďovať len tie informácie, ktoré budú potvrdzovať jeho názory, pretože chce, aby boli pravdivé. Na rovnakom princípe v podstate fungujú aj konšpiračné teórie.
Akonáhle si tak vytvoríme názor, začneme prijímať informácie, ktoré ho budú potvrdzovať, pričom ignorujeme alebo odmietame informácie, ktoré ho spochybňujú. Naše vnímanie sa tak stáva značne neobjektívne. Ukážme si to opäť na príklade. Jano je odporca očkovania a myslí si, že je to nástroj svetových vlád na zmocnenie sa našich tiel, spôsobuje autizmus atď. Jano bude s najväčšou pravdepodobnosťou vyhľadávať tie médiá a osoby, ktoré ho budú v negatívnych názoroch utvrdzovať. Naopak, odbornú štúdiu alebo knihu s množstvom informácií na túto tému si pravdepodobne nekúpi.
Keď totiž na náš mozog útočia fakty, ktoré sa nezhodujú s naším presvedčením, vnímame to ako psychologické ohrozenie. Akonáhle sa k nám dostane informácia nekorešpondujúca s našou vierou, vnímame to veľmi stresujúco a zareagujeme dvojakým spôsobom. Buď zaútočíme (začneme napádať tvrdenia protistrany), alebo utečieme (tvrdenia úplne odignorujeme).
Určite bude väčšina z vás tento mechanizmus vnímať ako obmedzujúci a ochudobňujúci náš pohľad na svet. Ako teda môžeme zabrániť, aby nám konfirmačné skreslenie obmedzovalo vnímanie sveta? Jednoducho. Buďte zvedaví, pýtajte sa a pokojne vyhľadávajte nesúhlas. Vypočujte si a snažte sa pochopiť aj iné perspektívy. Keď ste oddaní kávičkári, skúste si prečítať dôvody, prečo nepiť kávu. Je ľahké sa zamerať na tie, prečo je káva k životu dobrá a ešte viac sa utvrdiť v názore. Následne môžete racionálne nazerať na pre a proti a vyvodiť omnoho rozumnejšie závery.
