Hviezdne noci nie sú ako Pohoda, dokonca nie sú ako žiaden iný festival na Slovensku. Odohrávajú sa priamo v meste a nájdeš na nich všetky druhy umenia.
Navštevuješ každý rok Pohodu či Grape a chcel by si zažiť niečo nové, neokukané a nadčasové? Kvalitný kultúrny program a zaujímavý line-up nemajú len tie najznámejšie festivaly na Slovensku.
Ak máš už dosť komerčných kapiel, ktoré ti dookola hrajú z reproduktorov rádia, daj šancu alternatíve. A to nielen hudobnej ale aj filmovej, literárnej a výtvarnej. Hviezdne noci sú totiž multižánrový festival, kde sa na štyri dni v malom mestečku Bytča stretnú tí najlepší slovenskí umelci.
Prebiehajú vždy v strede augusta a chcú priviesť trochu kultúry ako miestnym tak aj návštevníkom z celého Slovenska a zahraničia. Za všetky dni zaplatíš iba niečo okolo 30 eur a ak si dosť šikovný a lístky si zoženieš v predpredaji, dáš to aj za menej.
Hviezdne noci nie sú nijako žánrovo vyhranené a na svoje si príde fakt každý. Máš rád pop, elektro, indie, rock či punk? Na každý deň si nájdeš minimálne jednu kapelu, ktorá ťa osloví a ostatné, ťa prinajmenšom príjemne prekvapia svojím neotrelým, originálnym zvukom či premakanými textami.
Ak by sa aj náhodou stalo, že hudobný program sa rozhodneš oželieť, môžeš zájsť na letné kino na bytčianskom zámku alebo v Sobášnom paláci. Nečakaj však žiadne americké trháky so superhrdinami a hollywoodskymi vizuálnymi efektami. Festival sa sústreďuje hlavne na svetové a slovenské nezávislé filmy.
Fanúšikovia literatúry si prídu na svoje pri čítačkách súčasných autorov a ak sa aspoň trochu zaujímaš o aktuálne dianie, aktivizmus či dôležité spoločenské problémy, zapojiť sa môžeš do diskusného fóra s výstižným názvom Diogénov sud.
Okrem toho ťa na každom rohu osloví výtvarná výstava diel slovenských umelcov.
O gurmánsky zážitok sa zase postarajú stánky s jedlom a občerstvením.
Aké predstavenia tento rok zažiarili na hviezdnom nebi najviac a ako vyzerá takýto mestský festival?
Zo slovenskej popovej scény si mohol zažiť napríklad skvelú kapelu TOLSTOYS. Bratislavské zoskupenie vydalo svoj debutový album iba minulý rok. Za taký krátky čas už stihli vystupovať na Pohode aj na Grape. Svojimi melancholickými melódiami, zvonivým hlasom éterickej speváčky Ely Tolstovej a kombináciou slovenských a anglických textov si získali kopec fanúšikov doma aj v zahraničí a v roku 2017 vyhrali za svoj prvý album Botanika cenu Radiohead_Awards 2017.
Veľký priestor dostali tento rok aj folkoví muzikanti. Energická speváčka, ktorá si hovorí Meluzína, vôbec nespĺňa stereotyp tradičnej folkovej devy. Jej texty sú aktuálne, nápadité a rytmom ťa určite zdvihne zo stoličky. Pesničkárka z Myjavy spája trochu špinavého punku s akustickou gitarou.
Keď už je reč o akustickom punku, svoje miesto si na festivale tento rok obhájil aj spevák a gitarista Dáša Fon Fľaša. Trojakardový punk v nepozmenenom tempe hrá síce celkom sám na akustickej gitare, no vďaka svojmu temperamentu za sebou nepotrebuje žiadnu kapelu. Osobitými textami bojuje proti fašizmu aj rasizmu a rozhodne si nedáva servítku pred ústa.
Kapela Fallgrapp je dôkazom toho, že aj na Slovensku sa dá elektronická hudba robiť kvalitne. Ich tvorba je porovnateľná so zahraničnými interpretmi a vo svete by sa určite nestratili. Na svojom konte majú už 4 ocenenia Radiohead_Awards a od svojho začiatku v roku 2014 vydali album Rieka (2014) a V hmle (2017). Svetový zvuk dopĺňajú zaujímavým vizuálom a prepracovanými hudobnými klipmi.
Tento článok by určite nebol kompletný, ak by sme nespomenuli aj kapelu The Wilderness z Trnavy. Sú všetko, čo by si od vlasáčov v roztrhaných rifliach čakal aj nie. Tvrdé gitarové skreslenia, špinavé, ťahavé tóny a rýchle temp ako vystrihnuté z ranného albumu Nirvany Bleach.
Keby nepodpísal Kurt Cobain zmluvu s komerčnou nahrávacou spoločnosťou, asi by znel celkom podobne. Wilderness však povýšili gitarovú hudbu na poéziu a abstraktné umenie. Texty píšu voľným veršom a kašlú na popovú štruktúru sloha - refrén - sloha.
Hudbou bojujú proti rasizmu, sexizmu, náckom aj systému. Spievajú o liberalizme a ľudských právach, o feminizme ale aj o Bohu a o viere. Čisté melodické pasáže striedajú s chaosom a kričia presne tam, kde kričať treba. Hoci ich väčšina kritikov radí iba k punku, ich zvuk je určite ovplyvnený stoner rockom aj grungeom.
Kinematografická časť Hviezdnych nocí sa tento rok sústredila hlavne na československé klasiky, hold vzdali Ingmarovi Bergmanovi a filmový zemepis nás vzal do Japonska 80. rokov.
Sobotnú noc uzavrel japonský animák Môj sused Totoro, ktorý je dôkazom toho, že Japonci dokážu robiť aj niečo iné ako iba anime. Hoci šlo o ich klasický štýl ilustrácie, naivná decká rozprávka divákov zaviedla do sveta čarovných bytostí a strážcov lesa v podobe malých príšerok, čo sa zjavia iba tým najčistejším detským dušiam.
Na čítačkách žiarili tvorca vtipných aforizmov Tomáš Ulej, ktorý trefne a s nadhľadom opisuje bežné aj jedinečné situácie života či poetka Mirka Ábelová so svojimi básnickými zbierkami Striptíz, NA! a Básničky pre domáce paničky.
Ak bude program budúcoročných Hviezdnych nocí minimálne z polovice taký bohatý a kvalitný ako tohtoročný, návštevníci sa majú určite na čo tešiť. Ďalší nával hudobníkov, výtvarníkov, hercov, filmárov a autorov čaká Bytču v auguste 2019.
