Po Rodeu nás La Flame zobral do svojho zábavného parku. A nie je to žiaden prepadák.
Rok 2018 je na hudobné albumy poriadne úrodný. Okrem interpretov ako Kanye West či Drake svoj album stihol na toto leto prichystať aj jeden z lídrov novej generácie hip-hopových umelcov Travis Scott. Rodák z Houstonu nás už v minulosti zobral na Rodeo a v tematike zábavy pokračuje i na projekte, ktorý dostal názov Astroworld podľa rovnomenného zábavného parku v už spomenutom Houstone.
Ako kritici, tak i bežní poslucháči radi označujú tvorbu Travisa Scotta ako jednu z najvýraznejších, čo sa mladej generácie raperov týka. La Flame si dokázal vybudovať pomerne jedinečný zvuk, ktorý je zdobený vydarenými inštrumentálmi. Astroworld mal toto tvrdenie ešte pevnejšie ukotviť a zároveň ukázať, akým smerom sa 26-ročný hudobník vyvíja.
Ešte než sa dostaneme k samotnému zvuku rozoberaného albumu, treba vyzdvihnúť i jeho vonkajšiu stránku, a to konkrétne cover z dielne fotografa Davida LaChapellea. Nafukovacia hlava Travisa Scotta, vítajúca poslucháča vstupujúceho do zábavného parku Astroworld, je dokonalým lákadlom na prichádzajúci hudobný zážitok.
Ihneď po vstupe do Travisovho sveta pomenovaného Astroworld sa poslucháč ocitne na tripe Stargazing, zloženom z dvoch častí. Otváracou skladbou s typickými ad-libs navodil La Flame presne tú psychedelickú atmosféru, na ktorú sme pri jeho piesňach zvyknutí. Doska pokračuje v dobrom štarte ďalej – krásny hlas Franka Oceana na Carousel tvorí perfektný kontrast s temnejším hlasom Travisa Scotta, zatiaľ čo autor beatu Nigg*s in Paris Hit-Boy dokazuje, že to stále vie.
Len čo predošlá pieseň skončí, z reproduktorov sa ozýva hlas Drakea na bangri Sicko Mode. Superstar z Toronta a búrlivák z Houstonu sa predbiehajú v tom, kto dá lepšiu slohu, a treba uznať, že vyhráva druhý menovaný, všetko zakončujúci odkazom na Kylie Jenner. Sicko Mode je v tomto ohľade veľmi dôležitým trackom. Jednak preto, lebo odzrkadľuje, ako sa Travis lyricky zlepšuje, no i preto, lebo svojou komplexnosťou (skladá sa z 3 častí) zosobňuje Astroworld, ktorý je zvukovo veľmi moderným a rôznorodým projektom.
Po prudkom počiatočnom rozbehu sa horská dráha v Astroworlde trochu zabrzdí a melódie sa spomalia. Óda na legendu DJ Screwa, ktorý sa mimochodom zaslúžil o vznik známej chopped and screwed techniky, je príjemnou oddychovkou po nabitom Sicko Mode, avšak po nej nasleduje mierne sklamanie v podobe Stop Trying to Be God. Tento počin s hviezdnym ansámblom mohol byť čerešničkou na torte celého projektu, ale za svojím potenciálom mierne zaostáva. Keby Cudi dostal väčší priestor a keby dal tomu Travis trošku viac energie, tak by sa z priemernej piesne stala nádherná nahrávka. Veď James Blake čaruje, Stevie Wonder a jeho harmonika taktiež a ten sample na začiatku... čo už, nevadí.
Do slabšej časti albumu sa zaradzuje i song No Bystanders, ktorý sa snaží dosku opäť nakopnúť, ale nedarí sa to ani s pomocou Sheck Wesa a Juice WRLD-a. Travis mohol radšej ešte chvíľu pokračovať v spomalenom tempe, ako to robí na peknej kolaborácii so skupinou Tame Impala, The Weekndom a Pharrellom. Skeletons rozhodne spadá medzi počiny s najkrajším zvukom - Abelove vokály do inštrumentálu od Tame Impala zapadajú bezchybne. To isté sa, bohužiaľ, nedá povedať o Wake Up, piesni pôvodne určenej na Weekndove EP. Jednoducho je počuteľné, že sa zvukovo vyníma od zvyšku a ani chémia medzi hlavnými protagonistami nefunguje tak, ako napríklad na staršej veci Wonderful.
Do tohto bodu sme zvlášť rozoberali každý song z Astroworld, a to preto, lebo prvá polovica dosky je menej konzistentná ako druhá, na čo bolo treba poukázať. Ako sa ale preklápame do druhej časti projektu, horská dráha znova akceleruje a poteší aj tých poslucháčov Travisa Scotta, ktorý očakávali zvuk aspoň miestami podobný Rodeu. 5% Tint je totiž azda jednou z troch najlepších piesní Astroworldu, mierne pripomínajúc Antidote (nielen kvôli slovu window hneď na začiatku). FKi 1st uvaril beat, ktorý sa v slúchadlách nestratí, a La Flame vzdal štýlovo poctu viacerým južanským legendám ako Goodie Mob či zmienenému DJ Screwovi.
Hostí je na Astroworlde naozaj mnoho, avšak málokomu sa jeho príspevok podaril aspoň tak dobre ako 21 Savageovi. Mladý raper sa na NC-17 zaskvel a všetko zakončil perfektným zaverečným riadkom: "I nutted on her cheek, her new nickname is 'Babyface'". Treba povedať, že druhá polovica albumu šľape oveľa silnejšie než prvá – i Thundercatom a Johnom Mayerom produkovaný track AstroThunder je uchu lahodiaci, pričom rovnaké tvrdenie platí aj o Yosemite, kde konečne opravili hlasitosť vokálov od Nava, ktoré boli pôvodne príliš potichu. Tu sa musíme na chvíľu pozastaviť a spomenúť meno Mike Dean. Tento dobre známy hudobník odviedol na Astroworlde kus práce, bol výkonným producentom projektu a postaral sa i o jeho master.
Ako sa projekt blíži ku svojmu záveru, horská dráha nezastavuje, práve naopak, pokračuje v nastolenom tempe. Hoci Travisove texty nie sú extra prepracované, refrény má často chytľavé, čo potvrdzuje na hypnotickom Can't Say a koniec koncov takisto na kolaborácii s 2/3 Migos – Who? What?. Ak si dúfal, že ku koncu Astroworldu sa dočkáš ešte nejakého bangeru, tak ťa určite potešil song Butterfly Effect, ktorý môžeme označiť za najlepší na projekte. Ide o staršiu pieseň, no to jej na kráse neuberá. Naštartovaný La Flame, ospevujúci svoj život do živej produkcie od Murda Beatz a Felixa Leona, sa počúva viac než dobre. Koniec Astroworldu je tiež príjemným prekvapením, keďže počujeme Travisa rapovať do tradičnejšieho (rozumej nie trapového beatu) od Nineteen85, reflektujúc svoj život s Kylie Jenner a opúšťajúc zábavný park na kľudnejšej vlne.
Na Travisov Astroworld sa fanúšikovia po menej podarenom Birds in the Trap Sing McKnight veľmi tešili a nemožno povedať, že by ich La Flame sklamal. Očakávaný album síce neznie ako Rodeo, čo môže mnohých odradiť, a rozhodne má svoje muchy (najmä ku koncu prvej polovice projektu), aj tak je však celkom zaujímavým a hlavne hudobne nemonotónnym projektom. Ako hostia, tak i producenti pomohli Travisovi s doskou, ktorá sa drží jeho zvuku, ale pritom sa zároveň niekam posúva. Hype na internete tento album možno až príliš predbehol, no i tak s určitosťou možeme tvrdiť, že Astroworld znie moderne a výlet doň sme si celkom užili. 7/10
P.S. Určite sa pozri i na merch k albumu, ktorý stojí za to.
