Ktorý africký diktátor tvrdil, že bude vládnuť miliardu rokov a kto nútil svojich politických oponentov prizerať sa, ako im znásilňujú členov rodiny?
Ani jeden z nich nie je vo svete taký známy ako Adolf Hitler či Josif Visarjonovič Stalin. To však neznamená, že ich činy by mali zostať bez povšimnutia. Toto sú diktátori, o ktorých si možno nikdy v živote nepočul a napriek tomu ťa zarazí, čo robili.
Ako Rumunky kontrolovala menštruačná polícia
Rumunsko bolo pred rokom 1989 kapitola sama o sebe. Dvadsaťštyri rokov v ňom vládol Nicolae Ceaușescu, ktorý to hral na dve strany: Bol síce komunistom, no udržiaval si dobré vzťahy aj so Západom, a tak mal jeho režim legitimitu.
Zrejme jeho najšialenejší nápad bol zväčšiť rumunskú populáciu tak, aby sa z krajiny stal početný národ a napokon i svetová veľmoc. Absolútne preto zakázal interupcie a antikoncepčné prostriedky. Rumunky sa museli podriaďovať "menštruačnej polícii." Tá ich každý mesiac kontrolovala, či nie sú tehotné, aby štát mohol predísť interupciám.
Neplodné ženy boli často obeťami šikany a ak budúce matky potratili dieťa prirodzeným spôsobom, vyšetrovala ich polícia, píše portál Alpha history.
Keďže ekonomická situácia v krajine bola mizerná, mnohé ženy sa rozhodli nechať svoje deti v neslávne známych sirotincoch, kde ich často bili, trpeli tam hladom, zimou a mnohokrát museli znášať sexuálne násilie. Ak pracovníci odmietli používať telesné tresty, považovali ich za slabých.
Podľa odhadov bolo v sirotincoch okolo 500-tisíc rumunských detí. Z nich chcel režim spraviť nových ľudí socializmu, silných a bezproblémových. Prirodzene, nepodarilo sa mu to a deti zo sirotincov dodnes trpia psychickými problémami.
Rumuni sa však napokon dočkali spravodlivosti, a to rovno na Vianoce. V roku 1989, keď celou Európou otriasla vlna protikomunistických povstaní, padol aj Ceaușescuov režim.
Nicolaeho a jeho manželku Elenu nakoniec po obrovskej vzbure odsúdili na smrť. Keď si vypočula rozsudok, Elena povedala manželovi o žalobcoch: "Pozri sa na nich, na naše deti. To my sme ich tak vychovali," popisuje vo svojej knihe Ženy diktátorov Diane Ducretová.
Sexuchtivý diabol z Dominikánskej republiky
Dominikánska republika ročne priláka milióny turistov. Niet sa čomu čudovať, veď krajina je dokonalý karibský raj s nádhernými plážami a exotickou atmosférou. Je preto veľmi ťažké uveriť, aké hrôzy zažila počas tridsaťročnej diktatúry Rafaela Trujilla v polovici minulého storočia.
Jeho režim je zodpovedný za genocídu spáchanú na Hajťanoch žijúcich v Dominikánskej republike. Týmto nechutným činom chcel podľa vlastných slov vyčistiť národ od cudzincov. Veril, že Hajťania sú zaostalejší ako Dominikánci a výsledkom zvráteného názoru bola podľa niektorých historikov smrť až 20-tisíc ľudí.
Na druhej strane mu treba udeliť aj plusové body, pretože bol ochotný prijať desaťtisíce Židov utekajúcich z nacistického Nemecka. Bohužiaľ, chcel týmto štedrým činom zakryť vyvražďovanie Hajťanov a docieliť, aby sa mladí Židia dali dokopy s Dominikánkami a národ, ktorému vládol, by tak bol "belší," píše portál Jewish virtual library.
Okrem nenávistných názorov sa riadil aj svojím obrovským libidom, často znásilňoval manželky svojich ministrov a trúfol si dokonca aj na ich dcéry. Niektoré z nich nemali viac ako 14 rokov.
Gambijký ignorant Jammeh
"Čím bol taký špeciálny? Veď veľa ľudí v tejto krajine zomrelo." Tak reagoval bývalý líder Gambie Yahya Jammeh na zastrelenie novinára Deydu Haydaru v roku 2004. Dychvyrážajúce tvrdenie presne vystihuje postoj bývalého lídra malého afrického štátu voči opozičným novinárom. Okrem úmrtia Deydu Haydaru došlo v Gambii počas jeho vlády k zmiznutiu ďalšieho novinára a k početným zatknutiam.
Jammehovi neležali v žalúdku len novinári, o gay ľuďoch sa vyjadril, že homosexualita je veľmi zlá, neľudská a celkovo je proti Alahovi. Jeho nenávisť zašla až k vydaniu zákona, podľa ktorého homosexuáli strávia život za mrežami. Aby toho nebolo málo, vyhrážal sa, že každého príslušníka LGBT komunity popraví sťatím hlavy. Silné reči používal rád, tvrdil o sebe, že má liek na neplodnosť alebo akúsi bylinkovú medicínu na AIDS. Okrem toho sa nechal počuť, že bude vládnuť miliardu rokov.
Posledné tvrdenie sa mu nevyplnilo. Vo voľbách v roku 2016 totiž prekvapivo vyhral opozičný kandidát Adama Barrow a Gambia sa pomaly začína premieňať smerom k lepšiemu. V roku 2018 si v otázke ľudských práv polepšila natoľko, že Freedom House, organizácia mapujúca slobodu v krajinách sveta, zmenila jej status z "neslobodná" na "čiastočne slobodná".
Muž, ktorý vydláždil cestu Castrovi
Keď sa povie kubánsky diktátor, určite si pod tým pojmom predstavíš vodcu komunistickej revolúcie v typickej olivovozelenej čapici, Fidela Castra. Ten zastával názor, že najväčším nepriateľom jeho "Ostrova slobody" sú Spojené štáty americké. Ako sa však stalo, že Castro Kubáncov tak zhypnotizoval a uverili všetkému, čo hovoril okrem iného aj o "najväčšom nepriateľovi" z USA?
Odpoveďou ti môže byť jeden muž – Fulgencio Batista. Diktátor, ktorý na Kube vládol predtým, ako Fidel prevzal moc. Batistu podporovali Spojené štáty americké a počas jeho diktatúry sa na Kube rozmohla americká mafia. Tá postupne ovládla cestovný ruch, biznis s drogami, prostitúciou a hazardom, bane a hlavne výrobu trstinového cukru, najdôležitejšej suroviny Kuby.
Okrem toho, že za jeho diktatúry nemali Kubánci dosah na najdôležitejšie odvetvia ekonomiky a všade vládla korupcia, dal Batista zatvoriť do väzenia, zavraždiť alebo mučiť kohokoľvek, kto sa mu rozhodol vzoprieť. Niektoré zdroje uvádzajú, že jeho režim pripravil o život 20-tisíc ľudí.
Preto sa zdá byť takmer logické, že sa obyvatelia upli na revolucionárov okolo Fidela Castra, muža, čo len o vlások unikol trestu smrti od Batistovej vlády, zvrhol diktátora a Kubáncom sľúbil, že za jeho vlády krajina nebude závislá od Spojených štátov amerických.
Uzbekov nútil zbierať bavlnu a varil ich zaživa
V roku 2016 sa na pár dní stala hviezdou spravodajských portálov krajina, ktorá bežne nepúta takmer žiadnu pozornosť. Všetci vedia, že existuje, ale len veľmi málo ľudí zaujíma, čo sa deje v Uzbekistane.
Pred dvomi rokmi tu však zomrel jeden z najbrutálnejších diktátorov dvadsiateho prvého storočia, Islam Kraimov. Svet bilancoval jeho hrôzovládu, a tak sa stredoázijská republika dostala do centra pozornosti.
Islam Karimov k moci prišiel po rozpade Sovietskeho zväzu a už od začiatku potláčal slobodu prejavu, väznil, vraždil a mučil členov opozície. Pri mučení si jeho režim vyberal netradičné spôsoby. Obete napríklad polievali vriacou vodou alebo ich nútili prizerať sa, ako znásilňujú členov ich rodiny.
Možno si nevedel, že v Uzbekistane sa mimoriadne darí bavlne. Na tom síce nie je nič zlé, no Karimovov režim mal veľmi zvláštnu predstavu o tom, kto a ako bude každý rok zbierať to, čo sa urodilo na bavlníkových plantážach.
V skratke ide o otrockú prácu. Rok po roku vláda zorganizuje veľkú brigádu, kde núti viac ako jeden milión Uzbekov zbierať bavlnu v neľudských podmienkach bez toho, aby im zaplatila.
Myslíš si, že už teraz to znie hrozne? A čo povieš na to, že uzbecká vláda do pravidelného zberu bavlny zapájala aj deti mladšie ako pätnásť rokov? Nečuduj sa preto tomu, že ľudskoprávne organizácie pravidelne informujú o úmrtiach detí pri tejto aktivite.
Prichýlil nacistov a kradol bábätká
Keď sa povie Argentína, predstavíš si futbal či hovädzie. Zrejme ti už však nenapadne bizarný fúzatý chlapík menom Jorge Rafael Videla, ktorý vo svojom štáte prichýlil nemeckých nacistov . Podľa odhadov jeho "špinavá vojna" proti ľavicovým oponentom pripravila o život najmenej 9-tisíc ľudí za sedem rokov a"obľúbený" spôsob vraždenia bolo zhadzovanie z helikoptéry nad Río de la Plata alebo Atlantickým oceánom, kde sa mali utopiť.
Po tom, ako v Argentíne zavládla demokracia, objavili koncentračné tábory z jeho éry a Videla si prešiel viacerými súdnymi procesmi. Odsúdili ho na doživotie za zločiny proti ľudskosti. To však nie je ani zďaleka všetko.
Zrejme najkurióznejšieho odsúdenia sa dočkal v roku 2012. Vtedy mu vymerali trest 50 rokov za ukradnutie stoviek novorodencov. Tie jeho režim zobral politickým väzenkyniam zavraždeným tesne po pôrode. Deti si potom ilegálne adoptovali rodiny vojakov a policajtov. Keď sa mal diktátor k činu priznať, najprv to odmietol so slovami, že ženy svoje nenarodené deti používali ako živé štíty a to je pravdepodobne dôvod, prečo zmizli.
Videla zomrel v roku 2013 vo väzení neďaleko Buenos Aires. To, že ani väzenie v ňom nevzbudilo ľútosť a určite v ňom nedostal ani štipku zdravého rozumu, dokazuje jeho výrok zo súdu: "Ja som tiež politický väzeň."
Čarodejník Lon Nol a jeho priatelia so stíhačkami
Zdá sa, že Kambodža má na lídrov naozaj smolu. Nielenže v časoch vlády radikálnej komunistickej skupiny Červených Kmérov viedol krajinu Pol Pot, ktorého diktatúra pripravila o život až dva milióny ľudí, štát na juhovýchode Ázie už pred Pol Potom zažil roky bizarného teroru po štátnom prevrate menej známeho generála Lon Nola.
Ten do Kambodže pozval amerických vojakov, aby ju zbavili práve obávaných komunistických Červených Kmérov. Po náletoch stíhačiek z USA zahynulo najmenej 30-tisíc ľudí, hoci niektoré zdroje hovoria až o polmiliónových stratách na životoch.
Lon Nol sa pravidelne radil s budhistickými mníchmi. Tí mu hovorili nielen to, ako poraziť komunistov z radov Červených Kmérov, ich zázračná moc mu údajne pomáhala aj predpovedať budúcnosť a vďaka nej mohol riadiť celú krajinu.
Čarovanie mu však zrejme nepomohlo, pretože jeho spojenci, americkí vojaci, sa napokon z Kambodže stiahli a moc v krajine prebrali brutálni Červení Kméri. Lon Nol sa pred nimi utiekol schovať do bezpečia... Ako inak, do Spojených štátov amerických, kde o desať rokov na to zomrel.
