Leonardo, Donatello, Michelangelo a Raphael. Štyri legendy a nezmazateľná súčasť nášho detstva.
Vitajte späť pri našej nepravidelnej rubrike. Venujeme sa v nej rozprávkam, ktoré sme milovali ako deti, ale v súčasnosti sú trochu pod radarom.
Tentoraz budeme trochu iní. Tento článok nebude primárne o animovanom počine. Navyše jeho kvality sú pravdupovediac dosť pochybné. Tu skutočne ide najmä o nostalgiu. Pre nepamätníkov tak pôjde v lepšom prípade o guilty pleasure a v tom horšom o dosť bizarný zážitok.
Reč bude totiž o celovečerných hraných Ninja korytnačkách.
Leonardo, Donatello, Raphael a Michelangelo sú štyria korytnačí bratia, ktorí pôsobením tajomnej látky zmutovali do ľudskej veľkosti. Mená dostali po renesančných maliaroch, sú tínedžeri a milujú pizzu s divnými príchuťami.
Spolu so svojím učiteľom Splinterom (zmutovaný potkan) žijú v newyorskej kanalizácii. Tu sa vyučili v bojových umeniach a svoje schopnosti využívajú pre konanie spravodlivosti
Najmä pred svojím úhlavným nepriateľom Shredderom a jeho dvoma takisto zmutovanými poskokmi Rocksteadym a Bebopom. Tím zloduchov riadi mimozemšťan Krang, existujúci ako mozog bez tela. V tomto boji pomáha zeleným hrdinom reportérka April O'Neilová a neskôr aj Casey Jones - športový fanúšik so zmyslom pre dobrú vec.
Chytľavý vesmír a svižné príbehy mali jednoduché zápletky a množstvo akcie. A takisto postavy, ktoré boli funkčne charakterizované. Leonardo je vodca, nosí modrú masku a používa katany.
Raphael je nervák a jeho farba je červená. V boji používa dýky sai. Fialový Donatello je vynálezca a oháňa sa palicou bo. Hlášky má na starosť Michelangelo, ale keď vytiahne nunchaky, tak sranda ide stranou.
Prvýkrát sa tieto postavy vyskytli v komiksoch v roku 1984. Autori Kevin Eastman a Peter Laird našli dieru na trhu a zožali úspech. Nesmrteľnú slávu im však priniesol až o tri roky mladší televízny animovaný seriál.
Relatívne temné príbehy zo stránok komiksu boli zjemnené a stali sa zábavným spestrením večera miliónov domácností, vrátane tých našich.
Vypukla skutočná mánia. Hračky, plagáty, nalepovacie albumy, komiksové adaptácie seriálu, kostýmy. Všetko sa v obchodoch strácalo neuveriteľnou rýchlosťou. Deti sa na ihriskách hrali na svojich hrdinov a každý mal svojho favorita (ja som bol Donatello).
Vzhľadom na mimoriadnu popularitu tak bolo iba otázkou času, kedy sa títo hrdinovia pozrú aj na filmové plátno.
Človek by čakal, že po úspešnej franchise skočia veľké štúdiá, no opak bol pravdou. Producentov stále desil krach Vládcov vesmíru (Dolph Lundgren ako He-Man). Ten takisto vychádzal z populárneho animáku a úspech z obrazoviek sa mu na strieborných plátnach nepodarilo zopakovať.
Rozpočet bol teda stanovený na skromných 13,5 milióna dolárov. Za tieto peniaze si tvorcovia nemohli dovoliť veľa muziky, takže natáčanie prebiehalo v Severnej Karolíne. Mesto totiž poskytlo filmárom finančné výhody. V New Yorku bolo iba pár natáčacích dní. Z rovnakého dôvodu nemohli zaplatiť ani skúsený štáb.
Pôvodne sa počítalo s tým, že režírovať bude Russell Mulcahy (Highlander), no nakoniec nemal záujem. Kormidelníkom sa tak stal Steve Barron. Ten mal síce skúsenosti s množstvom áčkových videoklipov, no jeho celovečerný debut nenaznačoval tomu, že by sa tu malo urodiť niečo výnimočné.
Z hercov bol najznámejšou tvárou Elias Koteas (Tenká červená čiara) stvárňujúci Caseyho Jonesa. Zaujímavosťou však je, že sa tu v malej úlohe zjavil začínajúci Sam Rockwell (Tri bilbordy kúsok za Ebbingom).
Z hlasového obsadenia stojí za zmienku jedine Corey Feldman. Bývalá detská hviezda známa z hitov, ako Goonies, Gremlins alebo Stand by Me tu prepožičala hlas Donatellovi.
Producenti však vedeli, že základom úspechu je korytnačie kvarteto. Ich oživenie dostalo na starosti legendárne štúdio Jima Hensona. Ten stál za vznikom slávnych Muppetov a kultoviek Dark Crystal a Labyrint (ten s Jennifer Connelly a Davidom Bowiem).
Kostýmy boli latexové obleky, no najväčším problémom boli mimika a rozprávanie. Nakoniec pomohla mechanika na diaľkové ovládanie. Jedného hrdinu tak hrali traja ľudia. Herec v kombinéze, dabér a operátor mechaniky. Práca na kostýmoch trvala 18 týždňov a Henson sa netajil tým, že táto zákazka patrila k jeho najväčším kariérnym výzvam.
Po ukončení nakrúcania však začali problémy. Dodaný materiál nevyzeral ako potenciálny hit a začalo sa veľké prestrihávanie. Nakoniec sa film dokončil bez režiséra a jeho strihačky Sally Menke. A ak vám je jej meno povedomé, išlo o budúcu vernú spolupracovníčku Quentina Tarantina.
Distribúcie sa nakoniec chytila nezávislá spoločnosť New Line Cinema, premiéra sa konala 30. marca 1990 a zázrak bol na svete. Otvárací víkend priniesol do kás vyše 25 miliónov dolárov. A to bol iba začiatok.
Záverečná suma sa v amerických kinách zastavila na 135 miliónoch a svet pridal ďalších 66. Išlo o najzárobkovejší nezávislý film v dejinách. Tento rekord pokorila až o 9 rokov Záhada Blair Witch.
V krajine vzniku boli ten rok úspešnejšie jedine štyri tituly, a síce Sám doma, Tanec s vlkmi, Duch a Pretty Woman. Korytnačky tak za sebou nechali klasiky, ako Total Recall, Hon na ponorku alebo pokračovanie Smrtonosnej pasce.
U nás sa objavil až vyše dva roky po premiére, to nám však nevadilo. Kiná boli plné a seriál bol v Československu stále živý.
Po kasovej stránke teda zásah do čierneho. Horšie to však bolo s prijatím snímky v rámci kvality. Tvorcovia odvážne skombinovali šialenosť animovaného seriálu s temnejšími tónmi komiksovej predlohy, čo nebolo mnohým fanúšikom po chuti. Takisto sa nadávalo na zmenu mytológie.
U nás bol navyše problém s českým dabingom. Postavy, ktoré sme poznali (zo slovenskej verzie) pod originálnymi menami boli lokalizované. Museli sme si teda zvykať na Trhača alebo Třísku. Myslím, že mnoho detí v mojom veku sa kvôli tejto zámene naučilo poriadne nadávať.
Recenzentom vadilo aj všetko ostatné. Nepriazeň kritikov však nemohla ohroziť detské nadšenie. Predaj reklamných a doplnkových predmetov stúpol a fenomén sa ešte viac prehĺbil. To mohlo znamenať iba jednu vec. Pokračovanie.
Druhý diel s podnázvom Tajomstvo mutagénu mal premiéru takmer presne rok po jednotke. Už aj s podporou 20th Century Fox. Rozpočet sa navýšil na 25 miliónov dolárov, čo bolo rozhodne k prospechu veci.
Dvojka teda pôsobí výpravnejšie aj drahšie a nemusela sa odohrávať polovicu času na farme. Vymenil sa režisér (takisto neznámy Michael Pressman) aj predstaviteľka April. To však nevadilo. Najväčším lákadlom boli stále zelení hrdinovia.
Veľká časť marketingu bola založená na Vanilla Icovi. Ak vám to meno nič nehovorí, tak vedzte, že Eminem nebol prvý úspešný biely raper. Hviezda MTV si dokonca strihla cameo a dodala ústrednú pieseň s názvom Ninja Rap.
Z deja síce vypadol Casey Jones, no pribudli nové posily. Najmä na strane záporákov. Mutanti Tokka a Razor sa už predtým objavili v komiksoch, no mnoho detí si myslelo, že ide iba o nevydarenú náhradu za Rocksteadyho a Bebopa.
Na ich tvorbe sa takisto podieľalo Hensonove štúdio, no bohužiaľ už bez svojho zakladateľa. Ten náš svet opustil krátko po premiére prvého dielu a pokračovanie je venované práve jeho pamiatke.
Úspech sa opäť dostavil, ale nebol tak obrovský ako v prípade jeho predchodcu. Domáce tržby vo výške takmer 80 miliónov samozrejme neboli na zahodenie, no čakalo sa viac. Celosvetové čísla sa navyše nakoniec zastavili na neomračujúcich 87 miliónoch. Mimo domoviny bol teda prepad ešte omnoho vyšší.
To však nikomu nezabránilo pokračovať a do dvoch rokoch do kín zavítala trojka. Vrátil sa Casey Jones, no Shredder bol z hry. Relatívne zaujímavá zápletka s cestovaním v čase ale zostala nevyužitá.
Nespokojné hlasy sa začali ozývať aj od najskalnejších fanúšikov a box office hlásil celosvetové skóre pod 50 miliónmi. Po troch rokoch sa teda prepadli na štvrtinu. Nový režisér Stuart Gillard nepochodil a ďalšieho sequelu sme sa nedočkali.
Jedna éra bola uzavretá, no občas si na tento fenomén niekto spomenie. Vznikajú stále nové seriály, do kín zavítal relatívne kvalitný animák a nedávny pokus o oživenie z produkčnej dielne Michaela Baya máme stále v pamäti.
Dvojica nedávnych blockbusterov ale príliš neočarila. Celkový dojem zážitkov detstva sa nepodarilo dosiahnuť. Doba sa zmenila a infantilné vtipy so slabučkým dejom liezli súčasnej generácii na nervy.
Prvý diel sa aj napriek tomu stal solídnym hitom. Jeho zlá povesť sa ale rozšírila natoľko, že pri sequeli ostali diváci doma. Málokto totiž chápal, že na podobných ingredienciách tento fenomén celú dobu staval. Nikdy nešlo o komplikované zápletky a sofistikovaný humor.
Medzi pamätníkmi si nakoniec aj tieto počiny našli fanúšikov. Najmä druhému dielu sa podarilo dostať na plátna takmer všetko, čo sme ako deti milovali. Vrátane mnohých odkazov na pôvodný seriál a celovečerné filmy.
Pre tých, čo si dobu najväčšieho ošiaľu nepamätajú (prípadne zabudli, na čom boli položené základné stavebné kamene pôvodných počinov), však išlo o nestráviteľný guláš.
Mladé ninja korytnačky tak už asi navždy ostanú najmä nostalgickou spomienkou na jeden obrovský fenomén prelomu 80. a 90. rokov. My, čo sme ho zažili, nikdy nezabudneme a mladšie ročníky to nepochopia. Týmto sa s vami lúčim a idem si dať pizzu so šľahačkou bez ančovičiek.
