Za svoje brutálne činy si vyslúžil prvú smrteľnú injekciu v Kalifornii.
Bol 8. september 1974, keď iba 14-ročný David McVicker stopoval v Garden Grove. Väčšina áut ho len ignorantsky obiehala, no jedno vozidlo predsa len zastalo. Hrdzavú modrú dodávku šoféroval 27-ročný William Bonin, ktorý sa chlapcovi ponúkol, že ho odvezie. Milé Williamove vystupovanie sa však zmenilo v momente, keď David nastúpil do auta. Akonáhle sa ho William opýtal či je gay, začne chlapec tušiť, že nastúpil do zlého auta.
David preto požiadal vodiča, aby zastavil, no v ten moment už William vytiahol zbraň a zmenil smer jazdy. Auto napokon zastavilo na opustenom poli. William vyzval Davida, aby sa vyzliekol, na čo ho surovo zmlátil a znásilnil. Po krvavom incidente ho napokon odviezol domov, pričom sa s ním rozlúčil so slovami: „Stretneme sa znovu.“ Minimálne 21 chlapcov sa však po nasadnutí do modrej dodávky domov už nevrátilo.
Freeway Killer
William Bonin bol jeden z najznámejších sériových vrahov operujúcich v USA. Úrady ho podozrievali a neskôr aj usvedčili zo sexuálneho napadnutia, mučenia a zabitia najmenej 21 chlapcov a mladých mužov v Los Angeles a Orange County v Kalifornii.
Médiá mu dali prezývku „The Freeway Killer“, teda diaľničný vrah, keďže zastavoval mladým chlapcom, ktorí stopovali, na čo ich následne sexuálne napadol a vo väčšine prípadov zabil. Mŕtve telá ukrýval pozdĺž diaľnic. Na rozdiel od mnohých sériových vrahov mal Bonin počas svojho pôsobenia niekoľko komplicov. Medzi najznámejších patrili William Pugh, Vernon Butts, Gregory Miley a James Munro. Práve prvý menovaný sa značne podieľal na Boninovom dopadnutí.
Dospievanie
William Bonin sa narodil v americkom štáte Connecticut v januári roku 1947 ako druhý z troch bratov. Do šťastnej a harmonickej rodiny však neprišiel. Obaja Williamovi rodičia (Alice a Robert) boli totiž alkoholici, ktorí všetky svoje deti nanajvýš zanedbávali. Otec bol navyše gambler s tyranskými sklonmi. Častokrát tak boli chlapci nechaní napospas osudu alebo starostlivým susedom. Tí im nejedenkrát priniesli jedlo či oblečenie až do domu. Okrem toho boli bratia často umiestňovaní ku svojmu starému otcovi, ktorý bol predtým odsúdení zo zneužívania detí.
V roku 1953 Alice umiestnila svojich synov do sirotinca v snahe chrániť ich pred fyzickým násilím otca. Ani to však veľmi nepomohlo, keďže v zariadení bola vyžadovaná prísna disciplína, za ktorej porušenie hrozili nemilosrdné tresty. Aj za malé porušenie správania si obyvatelia sirotinca vyslúžili surové bitky, topenie a podobne.
Malý William bol tak neustále vystavovaný fyzickému a psychickému týraniu, či už ako pozorovateľ alebo priamy účastník. V sirotinci napokon pobýval do veku 9 rokov. A hoci Bonin po dolapení pomerne slobodne hovoril o mnohých aspektoch svojho detstva a dospievania, o spomienkach na toto sanatórium diskutovať odmietol.
Vo veku 10 rokov bol zatknutý za kradnutie poznávacích značiek vozidiel a umiestnený vo väzenskom zariadení pre maloletých zločincov. Zatiaľ čo žil v nápravnovýchovnej inštitúcii, bol opäť opakovane sexuálne zneužívaný viacerými ľuďmi vrátane jeho poradcu. V roku 1961 sa boninovi rodičia rozhodli presťahovať do Kalifornie, kde sa usadili v meste Downey. Krátko po presťahovaní zomrel otec na cirhózu pečene. Ani neprítomnosť otca a starého otca už však Williamovo detstvo nezachránila.
