Prepnúť do nočného režimu
Prepnúť do denného režimu
Sobota 19. 10. 2019 meniny má Kristián

hľadaj na refresheri

Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.
Odporúčame zapnúť browser notifikácie, ak budeš prihlásený na Refresher s týmto zariadením.
Zaujímavosti - Veci
0
Michal Beňo
29. júl 2018, 21:43

Talianska kolonizácia Afriky: Sen o vzkriesení rímskeho impéria, ktorý skončil fiaskom

Keď sa chuť po moci premení na genocídne praktiky.

Michal Beňo
29. júl 2018, 21:43
Talianska kolonizácia Afriky: Sen o vzkriesení rímskeho impéria, ktorý skončil fiaskom
Zdroj: pexels.com
Musíš byť prihlásený/á , aby si mohol uložiť článok.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
0
Uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

V nasledujúcom článku si predstavíme rozpínanie Talianskeho kráľovstva na území Afriky (1869-1935).  Jeho chuti odkusnúť si z tretieho najväčšieho kontinentu sveta a nastoliť na územiach dnešnej Etiópie, Eritrey, Somálska a neskôr Líbye tvrdý represívny režim, ktorý by pomohol prinávratiť Apeninskému polostrovu lesk rímskej ríše.

 

Etiópia – neúspešný pokus o nastolenie koloniálnej ríše

 

Okolo roku 1790, teda v čase, keď sa prvé benátske expedície osmelili navštíviť severovýchodné oblasti Afriky, žilo na celom čiernom kontinente pozdĺž pobrežia len pár desiatok tisíc Európanov, ktorí obchodovali s otrokmi, slonovinou a korením. Vnútrozemie doteraz zostávalo neprebádané a plné trblietavého bohatstva, na ktoré si "biely muž" čoskoro začal brúsiť zuby. Britské impérium, Francúzsko aj Osmanská ríša v Afrike vytrvalo expandovali, len ekonomicky slabé a roztrieštené Taliansko zostávalo dlho mimo hlavnej geopolitickej hry.

 

Až v roku 1869 bola vo Florencii založená Talianska geografická spoločnosť (Societá zemepisnom ca italiana) s jasnou a jednoduchou víziou: Taliansko ako kolíska modernej európskej civilizácie má morálne právo preniknúť do Afriky, obrátiť ju na kresťanstvo a prebudovať k obrazu svojmu, inak navždy zostane primitívnym kontinentom s divošským obyvateľstvom.

 

Talianska kolonizácia Afriky: Sen o vzkriesení rímskeho impéria, ktorý skončil fiaskom

 

Rím si zatiaľ nemohol dovoliť drahé vojenské ťaženia, zvolil teda cestu postupného získavania vplyvu prostredníctvom katolíckych misií a obchodníckych osád. Vďaka britským spojencom, ktorí 17. novembra 1869 slávnostne otvorili Suezský prieplav, prenikali Taliani stále hlbšie do Červeného mora až k Adenskému zálivu a zakladali oporné body v povestnom "rohu Afriky". Súkromná spoločnosť Rubattino odkúpila od miestnych sultánov Assabský záliv a ostrov Darmakieh.

 

Z prímorskej dedinky Assab v dnešnej Eritrei Taliani urobili strategický prístav, pričom trinásť rokov na to tu na 700 kilometroch štvorcových vyhlásili prvú kolóniu, ktorá sa stala odrazovým mostíkom pre ďalšie vedecké a vojenské expedície. Domorodci na belochov hľadeli s veľkou nedôverou a mnoho výprav bolo ešte začiatkom osemdesiatych rokov neúspešných. Časté potýčky znamenali predzvesť desivého krviprelievania, ktoré bude trvať celé desaťročia.

 

Talianska kolonizácia Afriky: Sen o vzkriesení rímskeho impéria, ktorý skončil fiaskom

 

Naopak, priateľského privítania sa Taliani dočkali v regióne Shew (stred dnešnej Etiópie, ktorá netvorila jednoliaty celok, ale niekoľko štátnych útvarov, medzi ktorými malo dominantné postavenie zjednotené habešské kráľovstvo), kde vládol pokrokový kráľ Menelik. Už niekoľko rokov u jeho dvora pôsobili misionári kapucínskeho rádu, biskup Guglielmo Massaja dokonca patril k váženým Menelikovým poradcom. Kráľ výmenou za zbrane poskytol návštevníkom takmer sto hektárov pôdy, na ktorých  mohli belosi vystavať svoj prvý oporný bod.

 

V roku 1883 uzavrel s Talianmi spojeneckú zmluvu, ktorá mu zaručovala prísun modernej vojenskej techniky pre vlastné výboje, avšak na druhej strane dávala Talianom takmer voľnú ruku pri okupácii Eritrey. Menelik toho čoskoro začal ľutovať, ale Pandorinu skrinku už nedokázal zatvoriť. Ostatní vládcovia ho označili pre paktovánie s votrelcami za zradcu. Taliani kráľa formálne rešpektovali ako spojenca, avšak 5. februára 1885 bez jeho vedomia obsadili región okolo obchodného strediska Massawa - nad krajom Shew sa tak pomaly začali usádzať mračná.

 
Talianska kolonizácia Afriky: Sen o vzkriesení rímskeho impéria, ktorý skončil fiaskom

 

Cisár Menelik využíval talianskych úspechov a postupne si vybavoval účty so všetkými protivníkmi. V marci 1889 navyše v jednej z bitiek so sudánskymi rebelmi zahynul spriatelený kmeňový cisár Yoannis IV. a Menelik bol ako najsilnejší lokálny vodca určený jeho nástupcom. Nič lepšie si európski "priatelia" nemohli želať.

 

Taliani následne donútili Menelika uzavrieť pakt, ktorý v amharčinskom jazyku hovoril o rovnoprávnosti signatárov a možnosti talianskych úradov zastupovať krajinu Habeš v medzinárodných otázkach, ak to uzná za vhodné. V talianskej verzii však zmluva hovorila niečo iné - cisárstvo dobrovoľne prijalo protektorát Talianska a automaticky mu postupuje riešenie všetkých svojich zahranično-politických problémov. Taliani na základe paktu tak stratili posledné zábrany a pustili sa do drancovania čierneho kontinentu. Cisár Menelik sa márne pokúšal vyjednávať s arogantnými partnermi, ktorí v skutočnosti už boli jeho koloniálnymi pánmi. 


Talianska kolonizácia Afriky: Sen o vzkriesení rímskeho impéria, ktorý skončil fiaskom

 

Drzé činy bielych mužov nakoniec v roku 1893 donútili Habešanov k povstaniu. Prepukla prvá z taliansko-habešských vojen. Menelik preukázal mimoriadne vodcovské schopnosti, postavil silné vojsko, vyzbrojené modernými francúzskymi a ruskými zbraňami a dvakrát pokoril jednotky talianskeho generála Oresta Baratieriho v krvavých bitkách u Amba Alagi a Macally. Následne však Baratier obsadil mestá Adigrat, Makalle a Adwa, pričom sa chválil, že "zaženie barbara Menelika späť do špinavej klietky". Na Apeninskom polostrove si tým síce vyslúžil povesť ľudového hrdinu, no to ale netušil, že Menelik proti nemu vyrazil do boja so 196 000 vojakmi.

 
Talianska kolonizácia Afriky: Sen o vzkriesení rímskeho impéria, ktorý skončil fiaskom

 

Akonáhle dostal správy o valiacej sa mase nepriateľov, vydal Baratier príkaz k strategickému ústupu, avšak jeho armáda v extrémne náročnom a nezmapovanom terénu zablúdila. Habešania následne obkľúčili Talianov na 45 dní do smrtiaceho kotla, zásoby sa tenšili, vojakov kosili choroby. 1. marca 1896 kráľ Menelik v blízkosti Adwy plnou silou na zbedačeného nepriateľa zaútočil.

 

Taliani mali k dispozícii len štyri brigády o 14 519 mužoch, 551 dôstojníkov a 56 diel. O piatej hodine rannej prepukla bitka a už druhý deň popoludní bolo po všetkom. 289 dôstojníkov, 2 918 vojakov a 2 000 naverbovaných domorodcov z Eritrey u Adwy padlo – táto udalosť znamenala pre taliansky koloniálny systém pohromu. Cisár Menelik zakázal mučenie a popravy zajatcov, miesto toho nechal všetkých Talianov ponížene pochodovať až do Addis Abeby, kde habešský ľud oslávil triumfálne víťazstvo. Talianska vláda musela za prepustenie vojakov vyplatiť desať miliónov lír.

 

Talianska kolonizácia Afriky: Sen o vzkriesení rímskeho impéria, ktorý skončil fiaskom

 

Európske štáty zmenili svoj postoj k habešskému cisárstvu a začali s ním jednať s patričnou úctou – ako krajinou, ktorá patrí k regionálnej veľmoci. 28. októbra 1896 Rím podpísal mierovú zmluvu, v ktorej uznal úplnú nezávislosť Habeša - nového symbolu boja afrických národov za slobodu.

 

Menelik zrušil otroctvo, nechal vybudovať prvé cesty a infraštruktúru, pričom vďaka zahraničným investíciám zmodernizoval krajinu. Talianska túžba po pomste za zničenie sna o koloniálnej ríši však nevyhasla. Keď 3. októbra 1935 zaútočilo 417 000 Mussoliniho vojakov z Eritrey a Somálska na Habeš, väčšina Talianov chápala agresiu ako satisfakciu za štyridsať rokov starú potupu. Habeš pod fašistickou nadvládou prežil šesť rokov barbarského teroru a drancovania. To už je však iná kapitola.

 
Talianska kolonizácia Afriky: Sen o vzkriesení rímskeho impéria, ktorý skončil fiaskom

 

 

Africký roh – talianska agresia

 

Taliani mimo prenikania do Etiópie nezadržateľne postupovali aj z Eritrey do Afrického rohu. 26. júla 1888 talianske jednotky o sile 2 000 mužov okupovali bohatý Keren, na jeseň potom regióny Asmara, Seraya, pričom sa zamerali aj na úrodné kraje na východnom brehu rieky Jubb. Tie už však patril Keni, respektíve Britskému impériu, ktoré vyslalo na hranice početné jednotky.

 

Rím zatiaľ zavrhol ďalšiu expanziu a upevňoval moc na dobytých územiach. Taliani vnútili „zmluvu o ochrane“ trom sultanátom, ktoré sa 5. apríla 1908 spojili v protektorát Talianskeho Somálska s jasne vymedzenou hranicou k Britskému a Francúzskemu Somálsku (tzv. Džibuti). V čele nového útvaru stáli generálni guvernéri, ktorí sa po Mussoliniho nástupe k moci regrutovali z radov fanatických fašistov a zavádzali proti miestnemu obyvateľstvu rasistické  genocídne opatrenia.

 
Talianska kolonizácia Afriky: Sen o vzkriesení rímskeho impéria, ktorý skončil fiaskom

 

Líbya – krajina zmenená na koncentračný tábor

 

Tripolisko a Kyrenaika, tvoriace dnešnú Líbyiu, patrili na konci 19. storočia medzi najzaostalejšie provincie Osmanskej ríše. Talianske firmy predovšetkým v Tripolise chceli ekonomicky expandovať a tlačili na vládu, aby perspektívne severoafrické pobrežie získala pod svoju kontrolu. Keď Francúzsko zabralo Tunis, ležiace len pár desiatok kilometrov od pobrežia Sicílie, tlak zosilnel. Líbya už nesmela padnúť do iných ako talianskych rúk. Vhodná medzinárodná príležitosť sa naskytla na jeseň 1911, keď Osmanská ríša prehrávala v oslobodzovacej vojne balkánskych národov.

 

Taliani opäť využili slabosti protivníka a kategoricky požadovali (kvôli ochrane svojich obchodných záujmov) odstúpenie oboch provincií. Keď sa nedočkali kladnej odpovede, vyhlásili sultánovi vojnu. Dňa 3. októbra 1911 sa 35 000 mužov vylodilo v Tripolise a behom niekoľkých hodín obsadilo mesto. Okupanti svižne postupovali po pobreží na Tobruk, Al Khums, Darnah a Benghází. Slabé osmanské jednotky sa rozpŕchli po púšti. Len pár veliteľov, napríklad zakladateľ moderného Turecka Mustafa Kemal (Atatürk), s podporou beduínskych náčelníkov kládlo krátkodobý odpor.

 
Talianska kolonizácia Afriky: Sen o vzkriesení rímskeho impéria, ktorý skončil fiaskom

 

V októbri 1912 podpísali bojujúce strany vo švajčiarskom Lausanne mierovú zmluvu. Osmanský sultán sa vzdal Kyrenaika a Tripoliska v prospech Ríma, postavenie kalifa (najvyššieho moslimského vodcu) mu však naďalej zaručovalo dohľad nad náboženskými záležitosťami a dodržiavaním práva šaría. Talianom spadla do lona tučná korisť, ale problémy na seba nenechali dlho čakať. Kočovní bojovníci, zvyšky osmanskej armády a vplyvné obchodné spoločnosti sa nehodlali zmieriť s nadvládou Európanov a začali viesť partizánsky odpor.

 
Talianska kolonizácia Afriky: Sen o vzkriesení rímskeho impéria, ktorý skončil fiaskom

 

Oddiely púštnych Sanusiov vedené Ahmedom aš Šarífom zvádzali s Talianmi prudké boje na Kyrenaike, vo Fezzanu i južnom Tripolisku. Prvá taliansko-sanusijská vojna v rokoch 1914-17 sa vyvíjala podľa aktuálnej situácie v prvej svetovej vojne. Kým Taliansko bojovalo na strane centrálnych mocností, Sanusiom prúdila početná materiálna pomoc od Francúzov z Tuniska, keď ale v roku 1915 Taliansko zmenilo bojujúcu stranu a pridalo sa ku krajinám dohody, púštni ozbrojenci začali talianskych vojakov zabíjať puškami nemeckej výroby.

 

Keď Taliani na začiatku roka 1916 obkľúčili povstaleckého veliteľa Šarífa v blízkosti Benghází, na poslednú chvíľu utiekol do Turecka na palube nemeckej ponorky. Jeho nástupca Idrís sa snažil do konfliktu vtiahnuť Britov s argumentom, že Taliani si robia nárok na Egypt a Suezský prieplav. Boje v Líbyi Rím nesmierne finančne vyčerpávali. V januári 1917 preto radšej uzavrel so Sanusimi prímerie - sľúbil rešpektovanie práv moslimov, autonómiu Tripolisu a politické slobody. Ponechal si však status protektora a čakal na vhodnejšiu chvíľu k prebratiu absolútnej moci.

 

 Talianska kolonizácia Afriky: Sen o vzkriesení rímskeho impéria, ktorý skončil fiaskom

 

Benito Mussolini v októbri 1922 pochodom na Rím ovládol Taliansko. Ako fašista nebol priaznivcom dohôd s menejcennými národmi a hneď v januári 1923 vydal rozkaz zaútočiť na tábory Sanusiov v blízkosti Benghází. Druhá vojna, trvajúca osem rokov, dostala chudobnú Líbyu na pokraj kolapsu. Hoci Taliani vypaľovali celé dediny, popravovali bojaschopných mužov a ženy mrzačili, víťazstvo zostávalo stále v nedohľadne. Sanusiov viedol brilantný a húževnatý stratég Umar al Mukhtar prezývaný Lev púšte (v roku 1981 o ňom bol natočený rovnomenný vojnový velkofilm, v hlavnej úlohe s Anthony Quinnom).

 

Talianska kolonizácia Afriky: Sen o vzkriesení rímskeho impéria, ktorý skončil fiaskom

 

Mussolini v roku 1929 vyslal na rozpálenú africkú zem generála Rudolfa Grazianiho, ktorý sa stal iniciátorom všetkých neľudských činov. Krutý veliteľ nechal miestne obyvateľstvo zámerne vyhladovať, zabíjal beduínske stáda, bombardoval oázy. Pozdĺž hranice s Egyptom talianska armáda roztiahla nepriestupné bariéry z ostnatého drôtu, položila mínové polia a premenila tak Líbyu v jeden veľký koncentračný tábor.

 

Grazianiho beštiálne kolonizátorské metódy s úspechom prevzali jeho kolegovia v Somálsku, Eritrei a Etiópii. Fašisti doviedli teror v afrických kolóniách k dokonalosti. So zámerom pokoriť barbarov a za každú cenu prinavrátiť Taliansku stratenú slávu, zdecimovali celé miestne národy a kmene.

Ohodnoť článok
61
Zdieľaj článok
Hodnotenie tohto článku je dostupné len s aktívnym predplatným REFRESHER+.
Predplatiť si
Zrušiť
Pri hodnotení článku nastala chyba. Skús sa nanovo prihlásiť a znova ohodnotiť článok.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Ako neregistrovaný si prečítal už 1/40 článkov tento mesiac. Prihlás sa pre neobmedzený prístup. Ako neregistrovaný si prečítal už 1/40 článkov za mesiac. PRIHLÁSIŤ / REGISTROVAŤ PRIHLÁSIŤ
Najčítanejšie
Záleží nám na súkromí čitateľov. Práve aj z toho dôvodu ti poskytujeme detailné informácie o tom, ako využívame súbory cookies a iné technológie zabezpečujúce správne fungovanie a rozvoj stránky. Pre viac informácií si prečítaj naše Zásady ochrany osobných údajov , kde nájdeš ako používame súbory cookies, prípadne sa oboznám Podmienkami používania portálu platných od 24.5.2018. Spracovaniu cookies môžeš zabrániť, alebo zmeniť svoje preferencie v nastaveniach internetového prehliadača, prípadne pre detailnejšie nastavenie klikni na viac možností nižšie.
Upozornenie na právo nastavenia ochrany osobných údajov na Refresheri

Vzhľadom na existujúce a aj chystané zmeny v zákonoch ti dávame možnosť detailného nastavenia spracovania osobných údajov a preferencií spojených so spracovaním osobných údajov.

Prečítaj si možnosti, posuň zobrazenie nadol, nastav si svoje preferencie a klikni na tlačidlo súhlasím, keď budeš chcieť pokračovať do služieb Refresheru. Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie v tvojom prehliadači. Sú natoľko dôležité, že ich budeme musieť použiť pre zapamätanie si toho, že si toto okno potvrdil/a, v opačnom prípade by sme ti ho museli zobrazovať znova a znova.

Údaje, ktoré spracovávame, keď používaš Refresher
Zo strany Refresheru zbierame tieto osobné údaje:
  • Keď navštíviš Refresher, uchovávame si informácie o tom, ktoré články si prečítal, identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, alebo IP adresu v prípade prihlásenia do účtu, súbory cookie a poloha.
  • Pri prihlásení do účtu e-mailovú adresu
Prečo zbiera Refresher tieto údaje:
  • Na zlepšenie kvality našich web stránok a vývoj nových webových služieb
  • Na vykonávanie analýz a meraní, s cieľom pochopiť, ako sú naše web stránky využívané
  • Na to, aby sme nezobrazovali obsah, ktorý si už videl
  • Pre zobrazovanie prispôsobenejší obsah, ako sú napríklad relevantnejšie články
  • Pre schopnosť identifikovať ťa ako užívateľa pri prihlasovaní do svojho účtu
Zbierame údaje pre partnerov a reklamné siete:
  • identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, súbory cookie a poloha.
Prečo zbierame tieto údaje pre partnerov, tretie strany a reklamné siete:
  • Na to, aby mohli fungovať a zobrazovali relevantnejšie a užitočnejšie reklamy.
Zoznam reklamných sietí a nastavenia reklám

Nevyhnutné osobné údaje - cookies - pre zobrazovanie reklám zbierame pre nasledujúce spoločnosti:

Google (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)
Formulár kontakt v súvilosti s osobnými údajmi >

AdForm (AdForm Aps,Wildersgade 10B, 1. Sal., DK-1408, Copenhagen, Denmark, ID: 26434815)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

Seznam (Seznam.cz, a.s, Radlická 3294/10, 150 00, Praha 5, 26168685)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

 

Možnosť vypnúť si personalizovanie reklám a zbieranie osobných údajov pre jednotlivých partnerov:

Upraviť nastavenia typov reklám Google - personalizovanie od spoločnosti Google

Upraviť nastavenia typov reklám AdForm - personalizovanie od spoločnosti AdForm

 

Svoje nastavenia pre všetky ostatné reklamné siete, aj tie, ktoré na Refresheri nenájdeš, si vieš prezrieť na stránke youronlinechoices.com/uk/your-ad-choices

Meranie návštevnosti

Google, Služba Google Analytics (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)

Vlastníci webových stránok používajú na zlepšenie funkčnosti svojich stránok údaje zhromaždené službou Google Analytics. Zhromažďovanie údajov môžete deaktivovať tak, že si stiahnete a nainštalujete doplnok pre svoj prehliadač.

Stiahnuť doplnok pre prehliadač

Gemius (Gemius s.r.o. Na Výsluní 201/13 100 00 Praha 10 Česká republika)

Spoločnosť Gemius podobne ako služba Google Analytics vyhodnocuje a meria návštevnosť na niektorých webových stránkach. Na meranie využíva Cookies, ktoré si môžeš deaktivovať vo svojom prehliadači.

Hotjar (Hotjar Limited, company number C 65490, Level 2, St Julian’s Business Centre, 3, Elia Zammit Street, St Julian’s STJ 1000, Malta)

Hotjar využívame na analýzu návštevnosti a správanie sa užívateľov. Vytvára nám mapu aktivity návštevníkov, na webových stránkach, ktoré vizualizuje a vyhodnocuje. Tieto informácie nie sú zbierané vždy, nikdy nie sú spárovateľné s aktivitami užívateľov a teda nie je možné identifikovať jednotlivcov, ale Hotjar ti môže nastaviť súbory Cookies.

Ovládacie prvky súvisiace s prehliadačom

Nastavenia súborov cookie

Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie vo vašom prehliadači a slúžia na zlepšenie prostredia pri používaní internetu.

Ak napríklad na určitom webe nastavíte predvolený jazyk, súbory cookie pomôžu prehliadaču zapamätať si túto voľbu. Niektoré alebo všetky súbory cookie môžete tiež zablokovať, to však môže viesť k zastaveniu fungovania niektorých funkcií na internete.

Mnoho webov napríklad vyžaduje zapnuté súbory cookie vtedy, keď sa chcete prihlásiť. Informácie o tom, ako upraviť nastavenia súborov cookie, nájdete v zdrojoch pomocníka vášho prehliadača.

Zásady ochrany osobných údajov

Prečítaj si naše Zásady ochrany osobných údajov

Ďalšie informácie o tom, ako Refresher používa na zlepšenie služieb
  • Prihlasovanie - pre účely prihlasovania potrebujeme tvoju emailovú adresu.
  • Prispôsobenie - pre zistenie toho, čo ťa zaujíma, vytvárame tvoj unikátny profil. Ak nejaké informácie pozbierame, nájdeš ich vo svojich nastaveniach súkromia a profil môžeš upraviť, alebo zmeniť, alebo celé personalizovanie vymazať.
Ako zmeniť nastavenia spracovania osobných údajov?

Ak zmeníte názor, kedykoľvek tieto údaje môžete zmeniť na adrese https://refresher.sk/nastavenia/sukromie.
Ak nechceš vidieť toto okno, ak nás navštívíš z iného zariadenia alebo prehliadača, prihlás sa a tvoje preferencie si zapamätáme.