História je pútavá sama o sebe, no keď o nej hovorí človek, čo sa skutočne vyzná, je to na nezaplatenie.
Dejepis patrí na školách k obľúbenejším predmetom. Študenti sa prostredníctvom neho dozvedia kvantá zaujímavých informácií a dokážu si tak vytvoriť názor i predstavu na najrôznejšie oblasti. Aspoň základná znalosť minulosti patrí k všeobecnému prehľadu každého občana jednotlivej krajiny. Poznatky čerpáme z učebníc, tematických časopisov, článkov na internete či videí a dokumentov.
A sú to práve dokumenty, ktoré uchvátia najviac. V dnešnej dobe, kedy sa ľuďom asi ani nechce čítať dlhočizné kopy textov, je prijateľnou formou práve video. A bol to Pavel Dvořák, kto takpovediac naučil našich rodičov histórii a jeho diela kolujú po triedach i domácnostiach aj v roku 2018. Hoci boli natočené pomerne dávno.
Pavel Dvořák sa narodil ešte pred druhou svetovou vojnou (1937) a dnes sa dožíva vyše osemdesiatky. Za svoj život už stihol kadečo, popísať desiatky článkov či kníh, no nás teraz zaujíma predovšetkým jeho dokumentárna tvorba. Stal sa tvárou seriálu s názvom Stopy dávnej minulosti kedysi bežiacom na RTVS (alebo vtedy STV).
Niekoľko rokov dozadu tak ťahal k televíznym obrazovkám tisícky nadšencov. No získal si aj bežnú, laickú verejnosť. Prečo? Pretože v jednotlivých častiach seriálu si vyberal skutočne zaujímavé historické témy a dokázal ich podať veľmi zrozumiteľne. Žiadne zložité analýzy alebo náročný slovník, ale správny výklad aj pre človeka, ktorý si pri slove minulosť predstaví len rytierov. Pozrime sa na malý výber z jeho celoživotnej práce.
Možno si ešte pamätáte odliatok lebky neandertálca z Gánoviec. Jeho vek sa odhaduje na 120 000 rokov a vďaka nemu sa obec preslávila v celej Európe. Tému dokázal Dvořák spracovať do dvoch dielov jeho seriálu, čo vychádza na 26 minút pútavého rozprávania.
Samozrejme, materiálu je viac než dosť. Pozrime sa na ďalší. Avari a Slovania. Ak vám to skoro nič nehovorí, opätovne si stačí pozrieť ďalšie dva diely. Pútavé rozprávanie o Samovi, franskom kupcovi, našich dávnych predkoch a o ich nesvármi s Avarmi zaujme aj človeka, čo mal z dejepisu hoc aj pätorky.
Banská Štiavnica je priam synonymom pre krásny kus slovenskej zeme. Mestečko obklopené hlbokými lesmi v minulosti disponovalo veľkým bohatstvom a pozostatky zo zlatých čias vidno do dnešných dní. Prechádzka ulicami banského sídla je čarovná, no čo tak sa dozvedieť viac o jeho minulosti?
Knieža Pribina je známou postavou našich dejín. V roku 833 po dobytí Nitrianskeho kniežactva bol vyhnaný a svoje nové útočisko našiel na území dnešného Maďarska. Všetky historické okolnosti, čo jeho vyhnanstvu predchádzalo a ako vyzeral jeho život v rovinatej krajine v okolí Balatonu, objasňuje Dvořák veľmi zrozumiteľne.
Ikona histórie slovenského územia je už dlhé roky práve Moravianska venuša. Jej tvorca ju dal dokopy približne 22 800 rokov pred Kristom. Okolnosti nálezu sú celkom kontroverzné, no nič nemenia na fakte, že je dôkazom prítomnosti pravekých lovcov v kopcoch nad Piešťanmi. Pravekí ľudia, mamuty, lov, tundra. Znie to exoticky, no pre región v okolí kúpeľného mesta kedysi bežná realita.
Mystické Sitno. Nachádza sa juhozápadne od už spomínanej Banskej Bystrice. Nie je výnimočné svojou výškou, má len niečo vše 1 000 metrov nad morom. Ide o archeologicky chránené územie. A nie len tak pre nič za nič. A nebudeme nič prezrádzať, máme tu totiž na to správnu osobu.
Všetky časti dokumentárnej série si môžete prezrieť na tomto odkaze.
Pavel Dvořák samozrejme nie je známy len pre svoju dokumentárnu sériu. Je vedúcim vydavateľstva RAK, pod ktorým stihol publikovať už niekoľko obsiahlych diel. V textoch sa zameriava na slovenskú históriu a jeden celý cyklus venoval aj Bratislave. Stopy dávnej minulosti je séria 8 kníh rozoberajúcich históriu Slovenska od najstarších čias, cez stredovek až po osmanskú inváziu. Odporúčame.
