Adaptácia populárneho knižného diela z pera Ernesta Clinea sa pod dohľadom režisérskej legendy konečne dostáva na strieborné plátna.
Od tuzemskej premiéry Spielbergovej životopisnej drámy The Post ubehol iba mesiac aj niekoľko dní a legendárny režisér už klope na dvere kinosál s ďalším celovečerným počinom. Tentokrát však odetým v absolútne odlišnom žánrovom šate.
Ide o totiž o akčné a dobrodružné sci-fi s názvom Ready Player One, ktoré vychádza z úspešnej knižnej predlohy od autora menom Ernest Cline. Ako obrovský nadšenec tohto titulu som bol teda nesmierne zvedavý a po (pre mňa) skutočne lákavých traileroch aj plný očakávaní.
Čo sa samotného príbehu týka, ten je zasadený do roku 2045, kedy je svet veľmi nehostinným miestom. Ústredný hrdina Wade Watts (Tye Sheridan) preto spolu s drvivou väčšinou populácie uniká pred bezútešnou realitou do virtuálnej utópie zvanej OASIS, čo je v podstate rozsiahly vesmír, kde môže byť každý kým len chce.
Keď ale tvorca OASIS James Halliday (Mark Rylance) zomrie, ukáže sa, že pred smrťou stihol niekde vo virtuálnom svete zanechať digitálne veľkonočné vajíčko (easter egg) nepredstaviteľnej hodnoty.
Ten z užívateľov, ktorý dokáže vyriešiť všetky ukryté úlohy a nájsť tento easter egg, bude novým majiteľom OASIS a získa odmenu vo forme ohromného bohatstva a moci. Hráči v OASIS boli dlhé roky bezradní, no akonáhle sa na výsledkovej tabuli konečne objaví prvé meno, vypuknú šialené a nebezpečné preteky o uchmatnutie hlavnej ceny.
A že to bude stáť za každý jeden utratený cent v pokladni kina, o tom vás presvedčia už prvé minúty. V nich sa divák najprv v krátkosti zoznámi s Wadeom, s veľkoleposťou sveta OASIS a potom už skúsený Steven iba dupne na plyn a naplno rozbehne tú najgeekovejšiu filmovú jazdu v dejinách.
Podobne ako knižná predloha, aj celovečerná adaptácia chŕli jeden odkaz za druhým, pričom často a pravidelne pomrkáva na fanúšikov všetkých vekových kategórií.
Či už ste teda vyrastali na filmových a herných záležitostiach z osemdesiatych rokov minulého storočia, alebo ste mladší a bavia vás skôr modernejšie diela (prípadne oboje), rozhodne budete mať čo robiť, aby ste úspešne rozlúskli aspoň zlomok z tej masívnej easter eggovej nálože.
Ešte aby nie. Veď Spielberg za pomoci štúdia Warner Bros. a producentov zháňal práva na rôzne značky či postavy viac než tri roky. Pokiaľ ste si ale práve uvedomili, že hrám vôbec neholdujete a vo svete filmu tiež nemáte taký prehľad, aký by ste možno chceli, nezúfajte.
Easter eggy síce tvoria veľkú súčasť Ready Player One, nepôsobia však samoúčelne, takže snímka ich v prvom rade využíva najmä na spestrenie zážitku. Ako taký príjemný bonus pre tých najväčších nadšencov.
Slávny režisérsky veterán tak veľmi rozumne myslel hlavne na návštevníka kina ako takého a sústredil sa na doručenie dobrodružného príbehu so všetkým, čo k nemu patrí. V istých momentoch dokonca funguje lepšie než kniha.
Snímka nepostráda hravosť, napätie, emócie, humor, oku lahodiace akčné momenty ani viaceré sympatické postavy, ktoré sa vám veľmi ľahko dostanú pod kožu.
A hoci sú mladí hrdinovia zaujímaví (ako vo virtuálnom svete, tak aj v tom reálnom) a ich predstavitelia herecky zdatní, celému obsadeniu jednoznačne vládne famózny Mark Rylance a jeho postava Jamesa Hallidaya. Škoda len, že sa viac starostlivosti neušlo strane záporákov.
Je to však len jedna z mála drobných chybičiek krásy, ktoré celkový dojem nijako výraznejšie nekazia. Samostatnou kategóriou je potom zasadenie príbehu.
Ten väčšinu času síce prebieha v podmanivom svete OASIS, kde sa môže Spielberg do sýtosti vyblbnúť a servírovať všakovaké trikové atrakcie, no na strane druhej som skutočne rád, že má čo ponúknuť aj v skutočnom prostredí.
Navyše, prechody medzi dvoma realitami ani trochu nenarúšajú tempo a papierovo dlhých 140 minút tak ubehne až prekvapivo rýchlo. Niet sa ale čomu čudovať. Na plátne sa totiž vždy niečo deje a divák sa jednoducho nemá kedy nudiť.
Veľký podiel má na tom aj fantastická hudba Alana Silvestriho, ktorý Spielbergovho tradičného kolaboranta Johna Williamsa zastúpil viac než bravúrne. Originálne hudobné motívy odkazujúce na osemdesiate roky strieda so známymi a populárnymi skladbami z doby minulej, čo celý zážitok z filmu umocňuje ešte viac. Skvelá práca.
Mnohých znalcov spomedzi vás však bude určite zaujímať, ako veľmi je filmová adaptácia predlohe vlastne verná. Nuž, je pochopiteľné, že režisér musel kvôli značne menšiemu priestoru niektoré vedľajšie linky osekať a pre potreby príbehu aj zopár vecí úplne zmeniť.
Vo výsledku teda ostala zachovaná väčšina dôležitejších bodov zo základnej kostry a došlo najmä k prepracovaniu jednotlivých okolností, akými sú napríklad odlišné úlohy pri získavaní kľúčov. Tieto zmeny však úprimne chápem a myslím si, že ak sa s nimi čitateľ zmieri, film by ho sklamať nemal. Práve naopak.
Steven Spielberg tak svojím návratom k žánru sci-fi poteší nielen fanúšikov knihy, ale aj náruživých filmových či herných geekov, ktorých nabáda k tomu, aby Ready Player One pozerali opakovane a odhaľovali ďalšie a ďalšie skryté odkazy.
Na svoje si však prídu aj bežní návštevníci kín, pretože snímka zároveň dokáže stáť pevne na vlastných nohách a bez problémov fungovať ako samostatné, originálne dielo. Zaujme svižným príbehom, strhne audiovizuálnou stránkou, vyvolá emócie a na konci za sebou zanechá aj nejaké to posolstvo.
Áno, Spielberg do tohto projektu vložil kusisko svojho srdca, lásky k filmu a ja som si ho okamžite zamiloval. Neviem sa dočkať druhej projekcie, po ktorej možno pôjdem s hodnotením ešte vyššie. 9/10
PS: Keďže sa kniha aj film zaoberajú hľadaním easter eggov, rozhodol som sa recenziu ozvláštniť a ukryl som do textu odkaz na autora predlohy. Ak ho nájdete (nemalo by to byť náročné), môžete sa pochváliť screenshotom v komentári.
