Černosi nemali pod nacistickou nadvládou na ružiach ustlané.
Vráťme sa späť do minulosti. Nemecko prežíva po skončení prvej svetovej vojny finančnú krízu, ľudia hladovejú a nemajú ako zasýtiť seba ani vlastné deti. Na verejnosti sa odrazu objaví spasiteľ, ktorý sľubuje prosperitu. Jeho meno znie Adolf Hitler a o niekoľko rokov rozpúta v Európe jeden z najväčších vojenských konfliktov v histórii, avšak predtým začne svoju premyslenú premenu nemeckej spoločnosti.
Hitler získal miesto kancelára v roku 1933 a odrazu sa v nemilosti ocitli príslušníci sociálnych a najmä etnických skupín, ktoré nacisti považovali za menejcenné. Doplatili na to aj ľudia tmavej pleti. V neskorých 30. rokoch minulého storočia žilo v Nemecku len pár tisíc černochov a jedným z nich bol aj Hans J. Massaquoi.
Hans bol od svojich spolužiakov očividne odlišný. Ako vnuk konzula Libérie v Nemecku si mohol užívať diplomatickú imunitu, ktorá mu prakticky zachránila život. A hneď viackrát. Hans o svojom prežití nacistického režimu rozpráva ako o šťastnej zhode náhod. Nacisti sa o jeho rodinu až tak nezaujímali nielen kvôli diplomatickej imunite, ale aj vďaka tomu, že černochov v Nemecku skutočne nežilo veľké množstvo, a tak sa nacisti radšej sústredili na pre nich pálčivejšie problémy.
Vďaka rodinnej príslušnosti a diplomatickej imunite navštevoval Hans základnú školu, kde bola drvivá väčšina jeho spolužiakov klasických Nemcov. Medzi nimi bol neprehliadnuteľný a zažil to aj vo chvíli, keď všetci žiaci vyšli na školský dvor a bolo im oznámené, že ich príde navštíviť samotný Hitler. Po odchode nacistického diktátora sa aj Hans pod tlakom spolužiakov pokúsil vstúpiť do Hitler Jugend, ale odmietli ho.
Neskôr sa pokúšal zapadnúť do spoločnosti aj vstupom do štandardnej nemeckej armády, lenže aj v nej ho odmietli, tentoraz kvôli nízkej váhe. Zistil, že nie je hodný nosiť na sebe nemeckú uniformu, a tak musel potichu tolerovať čoraz intenzívnejšie rasové zákony, ktoré ovplyvňovali situáciu v nacistickej ríši. Postupom rokov sa nacistická nenávisť voči ľuďom s tmavou pleťou zvyšovala a Hans odrazu zisťoval, že sa nemôže hrávať na rovnakom ihrisku ako jeho spolužiaci.
O nič príjemnejšie nebolo zistenie, že učitelia so židovským pôvodom odrazu neprichádzajú do školy a nikto nevie, kam odišli, čo vzbudzovalo rôzne podozrenia. Z Nemecka musel v jednej chvíli dokonca utiecť jeho vlastný otec a on zostal pod nacistickou nadvládou len s mamou, čo situáciu ešte zhoršilo.
Azda najhorší moment v živote zažil pri návšteve zoologickej záhrady v Hamburgu. Hans sa tešil na to, že uvidí obľúbené zvieratá pobehovať vo svojich klietkach a výbehoch, ale okrem zvierat tam našiel aj klietku s černochmi. Neveril vlastným očiam, keď prišiel bližšie a sledoval, ako sa z nich ľudia smejú a uťahujú si z nich len preto, že sa narodili s rozdielnou farbou pleti.
V tej chvíli by sa bol najradšej prepadol pod zem, ale nepodarilo sa mu to. Návštevníci si ho dokonca všimli a začali pokrikovať, že tie zvieratá z klietky mali aj dieťa. Spomienky na návštevu Hitlera v škole malého Hansa okamžite opustili a veľmi rýchlo pochopil, o čo nacistom ide. Keby nemal diplomatickú imunitu, ktorá bola často viac či menej nerešpektovaná, zrejme by skončil v klietke alebo na cintoríne aj on.
Príbeh malého Hansa napokon dopadol šťastne. Viac ako desať rokov pod nacistickou nadvládou na ňom zanechalo doživotné psychologické stopy, ale svoj život po vojne otočil o 180 stupňov. Stal sa profesionálnym saxofonistom a neskôr odišiel z Nemecka do Libérie. Práve tam ho naverbovali do americkej armády a Hans odišiel bojovať do vojny krátko po tom, čo úspešne prežil druhú svetovú.
Bojoval v Kórejskej vojne a o život ho nepripravili ani v Ázii, vďaka čomu začal po príchode do USA študovať aj potom aj pracovať ako žurnalista. Napriek ťažkostiam a nekonečnému strachu bol Hans spokojný s tým, kam to v živote dotiahol. Vždy rád rozprával o svojich spomienkach z nacistického Nemecka, aby aj budúcim generáciám ukázal, čoho všetkého sú ľudia schopní. Svoj odkaz umiestnil aj do autobiografickej knihy Destined to Witness: Growing Up Black in Nazi Germany, takže ak hľadáš zaujímavú knihu, zrejme si ju práve našiel.
