Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
17. februára 2018, 12:02
Čas čítania 0:00
František Kulhánek

Pálenie rekta rozžeravenou ihlou, aby sa predišlo predčasnému pochovaniu? V minulosti bežný spôsob, ako podobným prípadom predísť

ZAUJÍMAVOSTI SMRŤ
Uložiť Uložené

Máte strach z predčasného pochovania? V minulosti trpeli ľudia tafofóbiou celkom bežne a mali k tomu aj dôvod.

Strach z predčasného pohrebu drieme aj v dnešnej modernej dobe v nejednom z nás. Má však stále racionálne opodstatnenie? Väčšina odborníkov by isto dala za pravdu, že dnes sa niečo podobne hrôzostrašné už nemôže stať. To však pred pár desaťročiami ešte ani zďaleka neplatilo. Tafofóbia, ako sa psychopatologický strach z pochovania zaživa nazýva, je v ľudstve prítomná už tisícky rokov. A história nám ukazuje, že spomínaný strach bol skutočne opodstatnený.Tafofobikov naviac priviedol k mnohým zlepšeniam a vynálezom, ktoré mali život pod zemou včas odhaliť.  

Predstavte si, že sa zobudíte, no ani po otvorení očí sa žiadne svetlo nedostaví. Všade vôkol vás je čiernočierna tma a vaša myseľ začína pracovať na plné obrátky. Začínate rozmýšľať, čo sa stalo a kde to vlastne ste. Medzitým sa vám dychová a srdečná frekvencia zvýši na enormné hodnoty. Po pár sekundách zisťujete, že sa nemôžete posadiť ani otočiť. Prepadá vás strach, panika a v neposlednom rade klaustrofóbia. Jediný zmysel, ktorý ešte môžete použiť, je hmat.

Odporúčané
Príbeh rádioaktívneho muža: plakal krv, nemal kožu a jeho DNA sa rozkladala zaživa. Lekárov prosil o smrť Príbeh rádioaktívneho muža: plakal krv, nemal kožu a jeho DNA sa rozkladala zaživa. Lekárov prosil o smrť 28. marca 2024, 9:30

Rukami sa teda snažíte nahmatať niečo, čo by vám pomohlo v odpovedať na otázku, „Čo sa to deje a kde to dočerta som?“ Po nahmataní čalúneného vnútra si začínate uvedomovať, že vaša nočná mora sa stala skutočnosťou. K hmatu sa ako ďalší pridáva čuch, ktorý vás začína informovať o podivnej vôni lakovaného dreva, prípadne čerstvej hliny. Môžete si vykričať hlasivky, no nikto vás už nebude počuť. Od zemského povrchu vás totiž delí zopár metrov hliny a vám nezostáva už nič iné, ako čakať v tesnom priestore na pomalú a hrôzostrašnú smrť.

Pálenie rekta rozžeravenou ihlou, aby sa predišlo predčasnému pochovaniu? V minulosti bežný spôsob, ako podobným prípadom predísť
Zdroj: pixabay.com

Nahnali vám prechádzajúce riadky poriadny strach? Nemusíte sa báť, šanca, že by k niečomu podobnému skutočne prišlo, je mizivá, no týmto sa upokojiť naši predkovia skutočne nemohli. Anglický obchodník a spisovateľ William Tebb sa na začiatku minulého storočia pustil do zaujímavého projektu. Daná tematika ho natoľko zaujímala, že chcel oddeliť pravdu od výmyslov. V roku 1905 vydal zbierku skutočných prípadov pochovania zaživa vo Veľkej Británii. Na onom zozname sa nachádzalo 219 osôb, ktoré, ako sa neskôr ukázalo, boli pochované akosi predčasne. Okrem priameho pochovania do zeme tiež hovorí o desiatke pitiev, ktoré mali byť vykonávané na nie tak úplne mŕtvych a v ďalších dvoch prípadoch sa mal nebožtík prebrať uprostred balzamovania.

Hovoríte si, že sa chcel Wiliam Tebb iba zviditeľniť? Pravda môže byť rôzna, no za pravdu mu dávajú aj iné zdroje. Riaditeľ amerických pohrebných služieb T. M. Montgomery do sveta vypustil v roku 1896 senzáciu takých rozmerov, že nejednému poslucháčovi sa zastavil dych. Prišiel so správou, že celé 2% exhumovaných tiel v Spojených štátoch javia signály oneskoreného rozkladu a predsmrtného zápasu o život.

Odporúčané
Rado pracuje s mŕtvolami: Predstavte si, že máte kúsok zhnitého mäsa pár dní v izbe, toto bolo 160 kíl Rado pracuje s mŕtvolami: Predstavte si, že máte kúsok zhnitého mäsa pár dní v izbe, toto bolo 160 kíl 24. marca 2024, 14:30

Kráľovská lekárska spoločnosť v kontexte takýchto vyjadrení preto vydala manuál, ktorý mal podobným prípadom predchádzať. Overenie smrti zahŕňalo napríklad aj pálenie análneho otvoru rozžeravenou ihlou. Takáto bolesť by s nemŕtvym asi čo-to spravila. Britská spisovateľka Christine Quigley otvorene vo svojej knihe „The Corpse“ hovorí, že na počiatku 20. storočia dochádzalo k takýmto prípadom v západnom svete približne raz za týždeň, čo je skutočne alarmujúca frekvencia.

Pálenie rekta rozžeravenou ihlou, aby sa predišlo predčasnému pochovaniu? V minulosti bežný spôsob, ako podobným prípadom predísť
Zdroj: pixabay.com

V minulosti sa preto ľudia podobným situáciam snažili vyhnúť rôznymi spôsobmi. Aby posledné hodiny či dni svojho života netrávili v rakve pod zemou, svojim rodinám dávali pokyny odsunúť pohreb do tej doby, dokiaľ nebude ich smrť skutočne potvrdená. Rovnakú požiadavku mal dokonca aj bývalý americký prezident George Washington, ktorý očividne tiež neveril vtedajším metódam, keďže chcel svoj pohreb odsunúť minimálne o dva dni. Do extrémov to však posunula Hannah Beswicková prezývaná aj ako „Múmia z Manchesteru“.

Jej obavy mali pritom veľmi racionálny základ. Bola totiž očitým svedkom náhleho prebudenia jej mladšieho brata pri smútočnom obrade. Keď teda v 18. storočí umiera, nie je pochovaná. Jej nehybné telo navštevuje každý deň rodinný lekár spolu s dvoma svedkami. Akonáhle je jasné, že k životu Beswickovú už nič neprebudí, je nabalzamovaná a raz ročne kontrolovaná lekárskou komisiou. Jej telo napokon končí v roku 1867 v prírodovedeckom múzeu.

Tých, ktorí sa strachovali z nesprávne určenej smrti, bolo však oveľa viac. Istotu chcel mať aj Timothy Clark Smith z Vermontu. Niekoľko rokov pred smrťou, ktorá nastala koncom 19. storočia, napísal: „Otvorená rakva zasadená do vymurovanej zeme a šesť stôp nad hlavou zasklený otvor, aby bolo zrejmé, či som mŕtvy alebo živý.“ Jeho nároky rodina zodpovedne splnila. Ničím nezvyčajný Evergreen Cemetery neďaleko Hill Road sa zrazu mohol pýšiť nevídanou atrakciou. Podobne o svojej smrti uvažoval aj Robert Robinson. Na svojom pozemku si tak vystaval hrobku s preskleným vekom, do ktorej mal byť navyše uložený v presklenej rakve. Aby bol poistený na 100%, spísal ešte závet s nezvyčajným obsahom. Špecifikuje, ako často by ho mali príbuzní kontrolovať. Aby toho nebolo málo, na prvé týždne po svojej smrti mal zaplateného aj strážcu, ktorý mal jeho možné známky života monitorovať.  

Pálenie rekta rozžeravenou ihlou, aby sa predišlo predčasnému pochovaniu? V minulosti bežný spôsob, ako podobným prípadom predísť
Zdroj: pixabay.com

Fóbia z predčasného pochovania slúžila mnohým vynálezcom ako katalyzátor k najrôznejším objavom. Cieľ bol jasný. Vymyslieť takú rakvu, z ktorej by sa preživší dokázal sám dostať na povrch alebo na seba aspoň náležite upozorniť. Koncom 18. storočia sa objavuje prvý takýto vynález. Jeho objaviteľom je Ferdinand Brunšvický. Ten sa zapotil pri zostrojovaní rakvy s dlhou rúrou, ktorou dovnútra mohol prúdiť vzduch. Vo výbave bola dokonca aj trúbka slúžiaca na upozornenie ostatných. O pár rokov neskôr nemecký farár P. G. Pessler spomínanú trúbku nahradzuje zvoncom. Výdych všetkým tafofobikom priniesol aj patent J. G. Krichbauma. Do rakvy totiž nainštaloval dýchaciu trubicu spolu s periskopom. I keď bolo úsilie vynálezcov markantné, dodnes nie je zaznamenaný žiadny prípad, kedy by podobný vynález niekomu zachránil život.

Domov
Zdieľať
Diskusia