Sean Baker nám priniesol citovo napínavú drámu, kde sú hlavnými hrdinami malé deti.
Sean Baker, režisér snímok Tangerine či Starlet v uplynulom roku predstavil divákom svoj najnovší počin s názvom The Florida Project. Dej sa odohráva na začiatku leta v Orlande na Floride, kde sa neďaleko Disneylandu nachádzajú nízkorozpočtové motely. V tých skôr ako turisti na ceste do Disney Worldu žijú sociálne slabší občania štátu Florida.
The Florida Project sa však zameriava na 2 konkrétne hotely, a to Magic Castle a Futureland. Názvy hotelov by mali vyvolávať predstavy o snoch, zábave a neobmedzenej fantázii, no ide o presný opak, a teda skôr o miesto, kde sny zanikajú a ľudia nevedia, ako ďalej v živote pokračovať
Baker sa pohráva s kontrastom medzi dvoma realitami - jednou plnou detskej radosti a lásky a druhou, ktorá je ovládaná strachom a beznádejou. Tomuto prispôsobil aj spomínané hotely. Každý z nich je pestrofarebný, vyvolávajúci dobrý pocit a evokujúci šťastie a atmosféru Disneylandu.
Izby však obývajú rozpadnuté rodiny a stratené existencie, ktoré musia prežívať štýlom z ruky do úst. Aj tu nám režisér pripravil pekný kontrastný prvok, a to deti. Deti totiž netušia, akými problémami si dospelí musia prechádzať, a nechávajú sa tak unášať šantením, hrami a bezstarostnosťou.
Moonee (Brooklynn Prince) je malé šesťročné dievčatko, žijúce so svojou mamou Halley (Bria Vinaite) vo fialovom moteli s názvom Magic Castle. Moonee má najlepšieho kamaráta Scootyho, s ktorým trávi všetok voľný čas hrami, spievaním, ale aj takým pľutím na autá. Keď dvojicu prichytí pri čine majiteľka poškodeného auta, nahnevá sa a prinúti ich vozidlo umyť, pričom sa deti zoznámia s jej dcérkou, Jancey.
Moonee jej spraví prehliadku okolia vrátane popisu jednotlivých obyvateľov motelu, ako napríklad „The man who lives in here gets arrested a lot”. Po oboznámení sa s okolím Jencey okamžite do malej floridskej partie zapadne, keďže sa jej páči len sa tak poflakovať, žobrať peniaze na zmrzlinu či vypínať elektrinu v moteli.
Halley je nezodpovedná mladá žena, živiaca sa všetkými možnými spôsobmi: ako tanečníčka, predávaním falošných parfumov bohatým turistom, kradnutím lístkov do Disneylandu a ako neskôr zisťujeme, aj prostitúciou. Pre Mooney tak nie je práve najlepším príkladom, kedže si nedáva pozor na jazyk, kradne a droguje. Halley je typickým príkladom stratenej existencie, keďže nedokáže nájsť spôsob, ako komunitu plnú chudoby a smútku opustiť.
Ako ďalší nám je odhalený osud manažéra motelu, Bobbyho (Willem Dafoe), pre ktorého sú malí nezbedníci ďalšou vráskou na čele. Bobby sa totiž stará o celý komplex, opravuje pokazené zariadenia alebo rieši problémy s políciou. Aj keď to tak spočiatku nevyzerá, manažér je dobrosrdečný človek a správny chlap, ktorý má miestne deti aj napriek ich správaniu rád.
Nespomínam si, kedy Willem Dafoe naposledy tak úžasne stvárnil podobný typ realistickej postavy. To si očividne všimli aj ľudia z Akadémie, a Dafoe je tak nominovaný na Oscara za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Diváci budú jednoznačne najviac sympatizovať práve s ním.
Filmu sa veľmi realisticky darí znázorňovať hrboľatú cestu životom, čo perfektne vystihuje porekadlo "z kaluže do blata". Snímka fantasticky buduje tiesnivú atmosféru bezvýchodiskového stavu a porovnáva pohľad cez oči detí s pohľadom dospelých, čo je vidieť najmä pri zachytení detských aktivít a následne prestrihu k vážnym sociálnym problémom. Skôr ako dialógy vynikajú drobné odkazy, vychádzajúce najmä z úst malej Moonee. Pamätná hláška „I can always tell when adults are about to cry" vo vás zaručene nechá mrazivý a veľmi nepríjemný pocit.
Pri úvodnej aj záverečnej scéne môžeme počuť pieseň Celebration od skupiny Kool and the Gang. Sean Baker nám tým len pripomína, že rovnako, ako sa spieva v piesni, aj v živote sa ťažké obdobia skončia a vyjde dúha. Prirovnať by sa to dalo aj ku postavám: keď je na plátne Halley, máte pocit smútku a neistoty. Naopak, keď sa objaví charakterovo otcovská postava Bobbyho, zaleje vás príjemný pocit pokoja a pohody.
The Florida Project si zamilujete, pokiaľ patríte medzi fanúšikov emocionálne flexibilných a pomalých filmov s hlbokou pointou. Akčné či napínavé scény absentujú, vy si ale dokážete k jednotlivým postavám rýchlo vytvoriť vzťah. Skôr ako s napätím sa tu pracuje s vašou schopnosťou empatie, schopnosťou preniesť sa do pocitov postáv, respektíve si nájsť niečo z vlastného života.
Snímke ubližuje najmä dĺžka, keďže tu figuruje mnoho jednozáberových scén, čím sa dej vizuálne predlžuje. Ak hľadáte niečo, čo vás dokáže prinútiť zamyslieť sa nad vlastným životom, The Florida Project je to pravé. V opačnom prípade dostanete nudnú drámu s ľuďmi, ktorých osudy vám môžu byť nanajvýš ukradnuté. 7/10
