Telo mravca naplno ovládne a odvedie ho na určitú smrť.
Ak bola pre teba príroda vždy miestom čistoty a mieru, je čas zničiť tvoje ilúzie a postaviť ťa pred krutú realitu. Tú bude dnes zastupovať čarovná látka Ophiocordyceps unilateralis, ktorá je jednou z najnebezpečnejších prírodných drog a látok celkovo. Ak očakávaš zákerné jedy spôsobujúce pomalú smrť, si na omyle. Táto pleseň si totiž pomaly získava kontrolu nad telom svojho hostiteľa.
Pleseň bola objavená v roku 1859 britským naturalistom Alfredom Russelom Wallacom a nachádza sa predovšetkým v hĺbkach tropických dažďových pralesov. Pleseň striehne takmer výhradne na mravce zo skupiny Camponotini. Na tie sa nalepí, infikuje ich a následne ich navedie na istú smrť, po ktorej pleseň celé telo skonzumuje.
Pobytom na tele mravca totiž pleseň neznámym spôsobom získava kontrolu nad celým jeho telom a opäť neznámym spôsobom dokáže telo aj kontrolovať. Mravca bez kontroly nad svojím telom zvyčajne dovedie do vlhkého prostredia, kde sa prilepí na spodnú stranu lista. Tam umrie a pleseň ho celého skonzumuje, pričom celý proces trvá približne sedem dní. Na tele mravca sa následne vytvoria plodnice, čiže štruktúry, ktoré pleseň využíva na svoje rozmnožovanie.
Čo je však zvláštne, pleseň nezískava kontrolu nad mozgom, ako tvrdia vedci. Maridel Fredericksen z univerzity v Bazileji študujúci pleseň pre National Geographic: "Pleseň sa nenachádza v mozgu. Je to ako keby mravca kontrolovala zvonku." Je tak pravdepodobné, že mravec je psychicky úplne zdravý a dokonca si aj uvedomuje, čo sa vlastne deje. Pohybom svojho tela ovládaného plesňou však nedokáže zabrániť. Poriadne znepokojujúce.
Mravce visiace z listov.
Ďalšou pozoruhodnosťou je to, že si pleseň vyberá veľmi špecifické a vlhké miesta pre mravcovu smrť a dokonca aj vie, ako ho k takémuto miestu doviesť. O. unilateralis si vyberá najmä samotárov, mravčie hniezda totiž neposkytujú dobré podmienky pre rozvoj plesne. Na osamelé mravce dažďových pralesov však pleseň číha na každom kroku.
Na otázku, či táto pleseň nejako ovplyvňuje ľudí, neexistuje žiadna jednoznačná odpoveď. Geneticky toho majú ľudia a huby spoločné viac, než by si si myslel, a tak sme voči plesni zraniteľnejší ako napríklad rastliny, no vedci pochybujú, že nám hrozí nejaké nebezpečenstvo pri výpravách do džunglí.
Mravec pokrytý plesňou.
