Najbizarnejšie spôsoby úmrtia sa rozhodli zanalyzovať dvaja vedci.
Vážne zaoberanie sa smrťou nie je obľúbenou kratochvíľou asi nikoho, azda okrem vedca Paula Dohertyho a jeho kamaráta Codyho Cassidyho. Táto dvojica strávila dva roky analyzovaním toho, aký vplyv na ľudský život by mal niektorý z nižšie opísaných hrozivých scenárov. Niektoré odpovede poskytla nie tak dávno i užívateľom sociálnej siete Reddit. Dvojica navyše vydala knihu, kde sa krutými scenármi rôznych úmrtí zapodieva bližšie.
Vedci nezaháľali, do svojho výskumu zaradili aj tie najbizarnejšie spôsoby úmrtia, aké prakticky nie sú ani možné. Ale ak by náhodou niekto nad nimi uvažoval, Paul a Cody priniesli odpoveď, čo by sa s človekom stalo. Napríklad pri kontakte s neutrónovou hviezdou či páde do stredu Zeme. Do výskumu však zaradili aj situácie, aké sa niekedy, žiaľ, stanú i v reálnom živote. Tu je zopár z nich.
1. Na dne Mariánskej priekopy
Najhlbšie miesto zemského povrchu a ty na jeho samom dne? To znie síce dosť nereálne, no vedci aj napriek tomu priniesli predstavu, čo by sa ľudskému telu stalo.
Podľa Dohertyho by človek zomrel, respektíve utopil sa ešte predtým, ako by sa ku dnu vôbec dostal. Ak by sa tam niekomu ale aj tak podarilo nejakým zázrakom dostať, napríklad pomocou ponorky, a následne by dostal nápad zaplávať si na dne, dlho by medzi živými neostal.
Keďže je ľudské telo tvorené zväčša vodou a tá je nestlačiteľná, telo by si zachovalo svoj tvar. „Vzduch vo vnútri tela, hlavne v nosovej dutine, hrudníku, respektíve pľúcach a hrdle by však bol problémom,“ upozornil vedec. Nastala by implózia, teda prudké vyrovnanie tlakov smerom dovnútra. Telo by sa nemalo ako dostať na povrch, navyše by neboráka začali zvnútra požierať organizmy, ktoré by sa najprv pustili do jeho kostí.
2. V padajúcom výťahu
Žiaľ, takýto scenár nemusí byť nereálny, no pre ľudí znamená obrovské nebezpečenstvo. Lenže skoro každý z nás používa výťahy dennodenne. Minimálnou prevenciou voči tragédii je zbytočne ich nepreťažovať. Vedci odporúčajú, aby si človek v padajúcom výťahu ľahol na zem chrbtom, aby sa rovnomerne rozložili sily G cez celé telo.
Avšak, len ťažko si predstaviť, v akom výťahy by si človek mohol reálne ľahnúť na zem. Najmä, ak by v ňom nebol sám. A hoci si väčšina z nás myslí, že sa pri páde výťahu smrteľne doláme či rozbije si hlavu, je tu ešte jedno riziko. Veľa ľudí si myslí, že pomôže, keď pred dopadom výťahu na zem nadskočia. Avšak po dopade výťahu telo síce zostane stáť, ale orgány budú aj naďalej „padať dole“, takže môže dôjsť k ich vážnemu poškodeniu.
3. Blízke stretnutie s neutrónovou hviezdou
Veľmi nepravdepodobný scenár smrti, no vedci sa aj tak rozhodli pozrieť na to, čo by sa pri strete s neutrónovou hviezdou stalo. Ak by totiž niekto náhodu spadol do takejto hviezdy, pravdepodobne by umrel kvôli radiácii. Ďalšou možnosťou je, že by ťa roztrhalo, a to najmä v prípade, ak by si smeroval k hviezde hlavou, pretože pri takejto pozícii je sila omnoho väčšia, ako keby si k nej mieril nohami.
Neutrónové hviezdy sú zároveň extrémne silným magnetom. Zaujímavým, hoci ťažko predstaviteľným scenárom je i to, že spoje medzi molekulami, z ktorých sa človek skladá, by sa narušili, a tak by z teba stal akýsi ľudský plazmový oblak vtiahnutý do hviezdy.
4. Od urýchľovača častíc radšej ďalej
Príklad, ktorý hovorí za všetko. Sovietsky vedec Anatolij Burgorski si ešte v 70. rokoch minulého storočia vopchal hlavu do urýchľovača častíc. Pri tomto zážitku ho však ožiarilo a paralyzovalo mu časť tváre. Tá ostala, mimochodom, úplne jemná bez akýchkoľvek vrások na rozdiel od zostarnutej druhej časti tváre.
Burgorski skoro umrel na otravu radiáciou, no nakoniec incident prežil, hoci mu takmer nikto nedával šancu. Lenže v tej dobe bol urýchľovač stokrát slabší ako Veľký hadrónový urýchľovač. Zásah ním by už bol fatálny.
5. Pád cez stred Zeme
Predstav si, že existuje tunel vedúci z jedného pólu na druhý, a ty doň skočíš. Takýto spôsob smrti, teda pád cez stred Zeme zrejme nehrozí nikomu, ale keby predsa len áno, vedz, že uprostred Zeme je väčšie teplo ako na povrchu Slnka. Človek by sa tak uvaril zaživa.
Problémom sú aj tlak a hustota vzduchu, ktorá sa zdvojnásobuje každého 4,5 kilometra. Po desiatich takýchto zdvojnásobeniach v hĺbke zhruba 45 kilometrov je vzduch asi takej hustoty ako voda, takže človek by prestal padať.
