Najsilnejšia zbraň Islamského štátu.
V nasledujúcich riadkoch si v skratke povieme niečo o propagande islamského štátu, jej vzniku, vplyvu, formách a budúcom smerovaní.
Počiatky jednej z najbrutálnejších organizácií siahajú do roku 2002, kedy sa militantný vodca a veterán vojny v Afganistane Abú Mus’ab az-Zarkáwí rozhodol odtrhnúť z pôvodnej teroristickej siete Al-Káida a založiť vlastnú odnož v srdci Blízkeho východu. Tá sa po roku 2006 premenovala na Islamský štát v Iraku, pričom sa stala jednou z hlavných síl bojujúcich proti Američanom a ich spojencom. Smrť večného vodcu Zarkáwího spôsobila nástup Abú Bakr al-Bagdádího, bývalý americký väzeň sa stáva v roku 2010 hlavným funkcionárom teroristickej organizácie, pričom prekopáva jej doktríny od základov. Radikálny islam, militarizmus či antisemitizmus presakujú každou štrbinou novej veliacej štruktúry. Príchodom „reformácie“ stúpa aj odvaha militantov, útoky sú čoraz častejšie a brutálnejšie, čím si od spriatelených skupín a potencionálnych donorov získavajú značné sympatie. Po rozpútaní sýrskej občianskej vojny získava hnutie na sile, bez väčšieho odporu obsadzuje rozsiahle časti Sýrie a Iraku a zastaví sa až po dobytí Mosulu. Práve tu, v júni 2014 v mešite an-Núrí, oslovuje Abú Bakr al-Bagdádího tisíce svojich nasledovníkov doma i v zahraničí, apeluje na dominanciu islamu vo svete a vyhlasuje na dobytých územiach kalifát, ktorý po novom nesie názov Islamský štát v Iraku a Levante (ISIL).
Na vrchole svojej slávy má Islamský štát rozlohu 210 000 kilometrov štvorcových, disponuje 200 000 bojovníkmi a jeho štátna kasa dosahuje výšku 1,5 miliardy dolárov. Chrbtovou kosťou úspechu sa stáva excelentne organizovaná propaganda. Tá vzniká založením organizácie Al –Furqan, ktorá produkuje propagačné CD, DVD, plagáty, brožúry či internetové klipy. Nárastom vplyvu v roku 2013 vytvára ISIS audio krídlo Al-I'tisam, špecializované na hudbu a audio obsah. Po vzore autoritatívnych režimov neskôr prevádzkuje rádiovú sieť Al-Bayan, ktorá vysiela oslavné piesne o kalifáte a poskytuje informácie o svojich aktivitách v Iraku, Sýrii a Líbyi.
Dobytie Mosulu následne spôsobí celosvetový mediálny záujem o teroristickú skupinu, ktorá z ničoho vytvorila vlastný štátny útvar. Ústredie propagandy sa preto rozhodne rozšíriť v mene „svetového džihádu“ do ďalších krajín, vytvára mediálne centrum Al-Hayat zameriavajúce sa nielen na západne publikum – vznikajú materiály v 23 svetových jazykoch. Ruka v ruke s printovými médiami a kompaktnými diskami sa dávajú do pohybu propagandistické aktivity i na internete. Tie odštartuje digitálny časopis Dabiq a jeho odnože Dar al-Islam a Konstantiniyye, ktoré sa neskôr zjednotia do časopisu Rumiyah. Na šírenie brutálnych fotografií a oslavných statusov poslúžia nielen zákutia deepwebu, ale i sociálne siete ako Twitter či Facebook. Propagandistické videá sa dostávajú na Youtube a služba livestream umožňuje streamovanie popráv v reálnom čase.
Centrom celej propagandistickej demagógie sa stáva mesto Rakka. Sem putujú všetky video záznamy, či už amatérske priamo z boja - GoPro upevnená na hlave alebo zbrani džihádistu alebo profesionálne - FULL HD kamery zachytávajúce popravy podľa vopred napísaného scenára. Natáčanie takýchto scén (džihádista John, upálenie jordánskeho letca či deti v úlohe kata) trvá v prieme 8 hodín a vzniká pod taktovkou 5 členného profesionálneho týmu. Zábery sú následne zostihané regrútmi z celého sveta (v minulosti pracujúcimi v oblasti filmu a medií) a skombinované s pokročilými 3D softvérami. Práve vďaka profesionalite a globálnemu dosahu sa IS podarilo prekonať Taliban a vybudovať hlavnú džihádistikú značku. Tá si berie inšpiráciu z filmov (G.I. Joe, Rambo, Kingdom of Heaven), reality show (Survivor) či počítačových hier (Call of Duty, Assassin's Creed, Arma). Témy mierené na sympantizantov, no i odporcov ideológie v spojení s dobrým vizuálom dávajú možnosť vzniku tzv. „medialnemu džihádu“, ktorého jediným cieľom je propagácia a naberanie ďalších členov.
Propagandistická mašinéria žne úspech už v novembri roku 2015, kedy zradikalizovaní mladíci učinia radu koordinovaných útokov v Paríži. Západný svet prvýkrát pociťuje silu brutálneho kalifátu. Osamelí vlci i teroristické bunky inšpirované týmito činmi rozpútajú v nasledujúcich rokoch krvavú spúšť, ktorá si vyžiada život vyše 3000 ľudí. Propaganda však necieli len na piatu kolóniu, apeluje i na obyčajných moslimov, aby sa presťahovali priamo do Islamského štátu. Výše 30 000 ľudí (najmä z Tuniska, Saudskej Arábie, Ruska a Francúzska) poslúchne „hlas domoviny“, prejdú tureckou hranicou, aby podporili myšlienku Islamského štátu. Mnohí motivovaní sexuálnymi otrokyňami, peniazmi či možnosťou zabíjať sa vo všemocnom kalifáte „nestratia“. Ostatní, čakajúci živý raj na zemi pod správou zákonov šaría, zostávajú sklamaní a znechutení. Najmä ženy masírované propagandou očakávajúc to, čo sa im v západnej demokracií nedostávalo, zapadajú do háremu alebo sa stávajú bielym mäsom.
Princípom celej propagandy je vytvorenie silného emočného tlaku, ktorý má formovať dojem, že ISIS je jediný pravý obranca a vyznávač moslimských hodnôt. Križiaci zo západných krajín prišli zabíjať, drancovať prírodné bohatstvo a zotročovať, pričom sa im nikto z krajín Blízkeho východu nepostavil na odpor, ba naopak, činnosti USA a ich spojencov podporujú a strpia nemoslimov na svojom území. Systémy ako liberálna demokracia, ktoré nejdú ruka v ruke s Koránom, sú označované za dielo diabla, hlavným zmyslom v komplikovanom svete má byť budovanie vzťahu k Mohamedovi a plnenie radikálnych doktrín. Viac ako polovica všetkých propagandistických správ je zameraná na vykreslenie civilného života na území ovládanom IS. Do popredia sa kladie výborná ekonomická aktivita, hojné spoločenské akcie či stabilný zákon.
Tieto dôvody však mnohokrát nie sú dostačujúce, avšak pomáhajú vytvoriť u dotyčného pocit bezpečia plynúceho zo vstupu do teroristickej organizácie. Cez prvotné sito sa následne na sociálnych sieťach nájdu určití jedinci, ktorých uzavrú do komunikačnej bubliny spoločne s pohľadom na svet podľa ideológie IS. Následne tzv. enlister priamo jedinca osloví a presvedčí k migrácii do kalifátu či pridaniu sa k spacej bunke v jeho domovine. Najefektívnejšie však propaganda pôsobí na tzv. osamelých vlkov, tí si prejdú sebaradikalizáciou, pričom sa k prevedeniu teroristických útokov inšpirujú práve od IS. Napríklad po útokoch v Paríži vychádza v časopise Dabiq článok s názvom „Just Terror Tactics“, ktorý motivuje k páchaniu podobných činov v USA a uvádza presný modus operandi. Objavujú sa celé rubriky s návodom na podpaľačské útoky a spôsobom, ako sa k podobným činom prihlásiť.
Využívanie virtuálneho priestoru ako nástroju na propagandu a šírenie poloprávd sa stalo populárnou zbraňou rôznych radikálnych skupín. Dôležitosť kybernetickej bezpečnosti aj po tejto stránke si všimli aj firmy ako Facebook, Twitter, Youtube či Microsoft, ktorí sa v roku 2017 spojili v postupoch v boji proti tomuto druhu propagandy - blokujú sa príspevky, účty, vznikajú filtre a pozoruje sa správanie na internete. Stále je však aktivita IS na sociálnych sieťach problematická, kontrola samotných účtov je neefektívna a ich blokovanie nepredstavuje pre radikálov zásadný problém, nakoľko môžu účet ľahko obnoviť a rozoslať upozornenia pre svojich pôvodných odberateľov. Tvorba twitrového účtu zaberie pár minút, ale proces vymazania zo strany administrátora až 48 hodín. I cez zvýšené snahy je tak propagandu a jej formy ťažké zastaviť. Pre zaujímavosť, len na socialnej sieti Twitter pribudne každý deň cez 40 000 statusov od podporovateľov IS.
V roku 2015 nastáva obrat, kedysi nedotknuteľný kalifát sa ocitá v smrteľných kŕčoch. Protiútok irackej armády podporovaný Ruskom a Kurdami v spojení s USA spôsobuje IS stratu území, ropných polí a smrť tisícov radikálov. Intenzita zamlžených a lživých správ však nespomaľuje, práve naopak. Propaganda mierená celoplošne sa teraz sústreďuje na deti a sympatizantov žijúcich v zahraničí. Decentralizáciou IS a jeho následnou orentáciou na globálny terorizmus bude propaganda stále agresívnejšou, pričom sa sústredí na Európu a Severnú Ameriku, kde prebehne boj o nových radikálov, ktorí budú ochotní páchať teroristické činy v mene Islamského štátu. Dopomôcť by k tomu mala aj migračná kríza, ktorá má zaručiť návrat bojovníkov do svojich rodných krajín a následný vznik teroristických buniek. Radikalizácia neintegrovaných, polarizovanie spoločnosti, tvorba strachu a nenávisti tak budú v budúcnosti hlavnými prvkami propagandy padlej IS.
Tá prestane hovoriť na tému budovania štátu a nahradí ju všeobecným bojom s diablom. Strata území, vplyvu a zdrojov však nebude znamenať zánik samotnej ISIS, tá sa len premiestni do prostredia jednotiek a núl, kde bude budovať svoj virtuálny kalifát a viesť predĺženou rukou mudžahedínov z rôznych kultúrnych prostredí do boja proti Západu.
