Niekoľko rád, ktoré v živote rozhodne využiješ.
Na Refresheri sme ti priniesli už niekoľko, nazvime to sebarozvojových článkov, ktoré sa stretli s veľkou obľubou a spomenuté témy vzbudili v komentároch poriadne intenzívnu a naozaj plodnú diskusiu. Dnes sa spolu vrhneme na jednu z ďalších tém a ktovie, možno budú podobné články len a len pribúdať.
Napokon, takmer každý z nás sa rád dozvie a naučí nejaké lifehacks, ktoré môže použiť v reálnom živote na zlepšenie svojho sociálneho postavenia alebo jednoducho na presvedčenie kamaráta o tom, že by ste spolu mali ísť jesť do mekáča a nie na bagetu.
To, čo chceš ty, nikoho nezaujíma
Toto je veľmi známa a veľmi mainstreamová self-help kniha. A táto ešte viac. Nedokázali sme túto informáciu overiť nikde na internete, no obe knihy majú rovnakého autora a v oboch sa píše toto: "New York Telephone Company vykonala detailnú štúdiu telefónnych konverzácií, aby zistila, aké slovo je používané najfrekventovanejšie."
Čo myslíš, aké slovo to bolo?
Ja. Teda v angličtine I. "'I' bolo v 500 konverzáciách použité viac než 3 900-krát." Samozrejme, toto číslo by na Slovensku bolo výrazne nižšie, napokon, v našom jazyku máme tendenciu zamlčiavať podmet a jednoducho povedať "Išiel som na autobus," pričom 'Ja' preskočíme. No, samozrejme, prieskum poukazuje na niečo viac než len to, aké slová hovoríme.
"Keď sa zúčastníš skupinovej fotografie a konečne ju uvidíš, koho v nej hľadáš ako prvého?"
Samozrejme, seba. "Každého zaujíma viac nová vyrážka na jeho krku než štyridsať zemetrasení v jeden deň v Japonsku." Alebo inak. Každý sa zaujíma o seba viac než o čokoľvek iné.
Predtým, než napíšeš zlý komentár, tak aj keď si viac než čokoľvek ceníme tvoj názor, toto sú citáty, nie naše tvrdenie. Ale možno, keď sa zamyslíš, zistíš, že to je všetko naozaj presne tak.
A teraz sa vráťme k úvodu. Fakt chceš ísť na tú bagetu a tešíš sa na ňu od rána, no tvoj kamarát zasa túži po hranolkách z McDonald's. Chcete byť spolu, no každý na inom mieste. Začnete sa dohadovať a navzájom sa presviedčať o tom, kde je lepšie. Aké budú vaše argumenty?
"Mne to druhé jedlo nechutí. Mám to bližšie k domu. Nemám peniaze na drahú bagetu. Neznášam sezamové semienka na burgroch z mekáču. O pätnástej mám stretnutie a ak by sme mali ísť do bagetérie, tak ho stíham len natesno." ⇐ Toto sú zlé argumenty.
"Lenže to jedlo má veľa kalórií a ty sa snažíš chudnúť, poďme radšej na moju bagetu. To jedlo je vyprážané na palmovom oleji a to ty predsa nemáš rád. Teraz bagety trošku zdraželi, a tak neviem, či máš ty dosť peňazí, poďme radšej inam. Ponáhľaš sa a bagetu by ti pripravovali aj pätnásť minút, myslím, že by pre teba boli lepšie hranolky." ⇐ Toto sú dobré argumenty.
Rozdiel medzi týmito dvomi skupinami argumentov je ľahko povšimnuteľný. V tých správnych neriešiš seba. Riešiš toho druhého. Každý sa zaujíma o seba viac než o čokoľvek iné. Pretože aj keď ste tí najlepší kamaráti na celom svete, každý sa cíti lepšie, keď sa jeho plánu podriaďujú ostatní, než aby sa on musel podriadiť im. Nanútiť niekomu niečo teda nie je dobrá cesta.
"Peklo sú len ostatní ľudia." - Jean-Paul Sartre
Reálny život nie je vždy o bagetách
Sigmund Freud bol populárny v Európe, no i americká strana mala svojho geniálneho psychológa. Nim bol sociálny expert, filozof a behaviorista John Dewey (1859 - 1952). Známy bol napríklad tým, že sa podľa neho ľudia od zvierat neodlišujú myslením, no schopnosťou prispôsobiť sa prostrediu. Jedna z jeho najvýznamnejších častí práce sa venovala štúdií ľudských pudov. Kým Freud riešil rozmnožovanie, Dewey sa vydal iným smerom a prehlásil, že najhlbším a najsilnejším pudom človeka je pud byť dôležitým.
Dewey však nebol prvý, kto niečo takéto objavil. Aristoteles vo svojom diele Rétorika tvrdí: "Z rôznych spôsobov presviedčania vykonávaného hovoreným slovom sú tri najvýraznejšie. (...prvý z nich:) Presviedčanie je dosiahnuteľné obyčajným charakterom toho, kto hovorí, pokiaľ hovorená reč robí toho druhého kredibilným (hodnotným, dôležitým, dôveryhodným).
To neznamená, že musíš hneď vládnuť svetu, no každý z nás potrebuje pozornosť a ľudí, ktorí sa o nás zaujímajú a ľudí, pre ktorých sme dôležití. Tým, že pri vyhrotenej diskusii o bagetách a hranolkách myslíš na záujmy toho druhého, robíš ho pre teba dôležitým. Pozeráš sa na veci z jeho uhla. Tým, že budeš kričať: "Poďme sem, tam to mám radšej," nikdy nikoho nepresvedčíš. Mysli na to, keď budeš nabudúce od niekoho niečo potrebovať alebo budeš chcieť niekoho presvedčiť.
V jednej z knižiek je uvedený úžasný príklad, ktorý uprednostníme pred vlastným:
Jeden muž pravidelne organizuje semináre pre ľudí pracujúcich v zamestnaniach s poriadnou dávkou medziľudského kontaktu. Na stretnutiach sa učia narábať s ľuďmi, učia sa psychologické triky a učia sa presviedčať. Semináre sa dejú v zasadačke hotela, kde organizátor platí päťdesiat eur za hodinu. Manažér hotela sa však pokúsi získať viac peňazí a organizátorovi seminárov pošle list oznamujúci, že cena prenájmu stúpne na dvesto eur za hodinu. Vcíť sa do organizátorovej pozície, ktorý samozrejme nechce platiť viac. Čo teraz?
"Nebudem platiť. Nase*te si! Zbláznili ste sa, štyrikrát toľko? To je nenásytné! Nemám toľko peňazí. Navrhnime kompromis. Dvesto eur si nemôžem dovoliť. Nie, ani stopäťdesiat si nemôžem dovoliť. Odídem!" ⇐ Toto sú zlé argumenty.
Pred akýmkoľvek dôležitým medziľudským kontaktom sa oplatí spraviť tieto veci:
- pripraviť si začiatok konverzácie
- vytýčiť si smer, priebeh konverzácie a ideálny výsledok
- predpokladať všetky možné námietky či problémy a mať v zálohe zničujúcu a pohotovú odpoveď
Logicky môžeme usúdiť, že motív na zvýšenie ceny prenájmu je u manažéra veľmi jednoduchý - vytrieskať viac peňazí na náš úkor. To sa nám však nepáči, preto mu musíme ponúknuť veľmi dobré dôvody na to, aby nám cenu nezvyšoval tak veľmi. Ak mu ide o peniaze, najlepšie, čo vieme spraviť, je ukázať, že zvýšením ceny peniaze nezíska.
"Tak veľa si nemôžem dovoliť, musel by som odísť do iného hotela a vy by ste zvýšením len stratili peniaze. Plná hala pôsobí dojmom rušného hotela a zároveň príjemného miesta. Moje semináre priťahujú vzdelanú klientelu. Ťahám sem ľudí, ktorí sa tu stretávajú s dobrou skúsenosťou, čo znamená, že sa môžu stať potenciálnymi zákazníkmi. Váš hotel je na okraji mesta a pozná ho málo ľudí, na každé stretnutie ich sem prídu desiatky, ktorí sa tu často ubytujú a dokonca o ňom možno povedia známym." ⇐ Toto sú dobré argumenty.
Teórií je však viac
No nie vždy si odporujú, skôr prinášajú iný uhol pohľadu. A teraz späť k Aristotelovi, k jednému z najmocnejších rečníkov všetkých čias. Ten sa však rozhodol podeliť sa so svetom o jeho schopnosti a vo svojich dielach rozdelil myseľ človeka na viacero typov. Na každú myseľ sa dá zaútočiť správnym pomerom troch rôznych typov:
♦ ETHOS sa zameriava na presviedčanie o správnosti návrhu, o jeho morálnych a etických hodnotách.
"Moje desaťročné skúsenosti ako mestský poslanec ma dostatočne kvalifikujú na pozíciu župana."
♦ PATHOS útočí na emócie.
"Moje desaťročné skúsenosti ako mestský poslanec ma naučili, že nielen ľudia, no i zvieratá potrebujú pomôcť. Denne autá zabijú stovky mačiek v našom meste a ako župan spravím všetko preto, aby sme tomuto zabránili."
♦ LOGOS sú jasne podané informácie útočiace na logické uvažovanie človeka.
"Moje desaťročné skúsenosti ako mestský poslanec ma naučili, že o dopravu sa treba starať. Rozbehli sme preto niekoľko počítačových simulácií a vyplynulo z nich, že to moje riešenie je najefektívnejšie."
Podľa Aristotela má každý človek slabinu v jednom z týchto pojmov. Niekto je skeptický voči logike, no roztopí sa nad mačiatkami, iného zasa pred voľbami nepresvedčí láskavosť predvolebných darov, no volebný program. Samozrejme, veľkosť tejto slabiny závisí aj od emocionálneho rozpoloženia, no to ovplyvňuje snáď každý sociálny faktor človeka a úroveň sociálnych zručností človeka určuje práve to, ako veľmi dokáže s emóciami druhých narábať.
