V 50. rokoch vzniklo neuveriteľné množstvo filmových klasík a geniálnych filmov. Ktoré z nich by ste mali zaručene vidieť?

Naša nová rubrika You must watch pokračuje a my sme pre vás tentoraz vybrali to najzaujímavejšie z 50. rokov. Mnoho slávnych tvorcov v tej dobe debutovalo a ďalší točili svoje prvé majstrovské diela. Vzhľadom na veľkú koncentráciu nezabudnuteľných titulov sme sa rozhodli rozdeliť náš výber na dve časti. Tu je prehľad toho najpodstatnejšieho z prvej polovice tejto dekády.

Sunset Boulevard (Sunset Blvd., réžia: Billy Wilder, 1950) 

Príbeh zavraždeného scenáristu rozprávajúceho udalosti vedúce k jeho vražde je v prvom rade film-noir, no nad úroveň bežného príspevku žánru ho povyšuje jeho zžieravý pohľad na Hollywood. Nadčasový skvost s množstvom scén, ktoré sú nezmazateľne zapísané do histórie. 11 nominácií na Oscara, z toho tri premenené. 

Všetko o Eve (All about Eve, réžia: Joseph L. Mankievicz, 1950) 

Divadelná verzia Sunset Boulvardu a rovnako kvalitná.  Spolu s La La Landom, Titanicom a Návratom kráľa doteraz spoludržiteľ rekordu najväčšieho počtu oscarových nominácií. Príbeh starnúcej divadelnej hviezdy nakoniec triumfoval v šiestich kategóriách a v malej úlohe sa tu objaví aj Marilyn Monroe. 

Na opustenom mieste (In a Lonely Place, réžia: Michael Curtiz, 1950) 

Temný príbeh scenáristu, ktorý sa zapletie s nesprávnou ženou a zákulisie showbussinessu po tretíkrát. Režisér Casablancy opäť spojil svoje sily s Humphrey Bogartom a vznikol vynikajúci počin s prvkami filmu noir. Napínavé, strhujúce, pôsobivé a trestuhodne nedocenené.

Rašomon (réžia: Akira Kurosawa, 1950) 

Jedno z najslávnejších diel legendy japonského filmu. Zločin rozprávaný zo štyroch rôznych perspektív umocnený množstvom formálnych vychytávok patrí zaslúžene do zlatého fondu svetovej kinematografie. Výnimočne progresívny počin po obsahovej aj vizuálnej stránke.

Popoluška (Cinderella, réžia: Hamilton Luske, Wilfred Jackson, Clyde Geronimi, 1950) 

Klasický príbeh v tom najtradičnejšom a najkrajšom podaní, aké môžete od Disneyho štúdia očakávať. V našich končinách je síce populárnejšia Vorlíčkova hraná verzia, no tento animák by ste si rozhodne nemali nechať ujsť. Je totiž esenciou toho, prečo máme radi rozprávky.  

Cudzinci vo vlaku (Strangers on a Train, réžia:Alfred Hitchcock, 1951) 

50. roky znamenali pre majstra napätia štart jeho najkreatívnejšieho obdobia, keď začal servírovať jednu klasiku za druhou. Tento thriller o dvoch mužoch, ktorí sa rozhodnú vymeniť si plánované vraždy, síce ešte nie je úplným majstrovským dielom, no vynikajúca a mnohokrát citovaná žánrovka s potenciálom nadchnúť, sa tu podarila vytvoriť. 

Eso v rukáve (Ace in the Hole, réžia: Billy Wilder, 1951) 

Rovnako, ako pre Hitchocka, znamenala táto dekáda tvorivý vrchol aj pre Billyho Wildera. A postupom času sa aj tento komerčný prepadák dostal na zaslúžené výslnie. To, čo začína ako mediálna satira, sa neskôr zmení na temnú drámu a jedno z najlepších diel o mediálnom hyenizme. Mrazivé a v súčasnej dobe ešte aktuálnejšie dielo, než v dobe svojho vzniku. 

Deň, keď sa zastavila Zem (The Day the Earth Stood, réžia: Robert Wise,1951) 

Príbeh mimozemšťana Klaatua a jeho robota možno poznáte z nie príliš vydareného a po zásluhe zabudnutého remaku s Keanu Reevesom a Jennifer Connely. Skvelá atmosféra, silná myšlienka a svižný dej robia aj napriek pochopiteľnej naivite aj po vyše šiestich dekádach z tejto klasiky stále pôsobivý zážitok. Kľúčová veta filmu „Klaatu Barada Nikto" skultovnela a požičal si ju napr. aj Sam Raimi do ukončenia svojej trilógie Evil Dead.

Na pravé poludnie (High Noon, réžia: Fred Zinnemann, 1952) 

Takmer v reálnom čase vyrozprávaný western a jedna z inšpirácií pre Smrtonosnú pascu. Boj osamelého šerifa s bandou desperátov vo vyprázdnenom mestečku je napínavý aj vyše polstoročia od svojho vzniku. Zo siedmich oscarových nominácií si odniesol štyri pozlátené sošky a stal sa nesmrteľnou klasikou. Tento žánrový skvost by vám nemal prekĺznuť medzi prstami.

Pyšná princezna (réžia: Bořivoj Zeman, 1952) 

S nádhernou československou rozprávkou sa môžete v televíziách stretnúť každé Vianoce. Svižný dej, milý humor a sympatické postavy sa nikdy neopozerajú a mnoho z nás si nedokáže sviatky mieru a pokoja bez tejto tuzemskej klasiky predstaviť. 

Svetlá rámp (Limelight, réžia: Charles Chaplin,1952)

Nádherná autorská a z časti autobiografická výpoveď jednej z najväčších osobností kinematografie. Nádherný počin, ktorý si užijete tým viac, čím dôvernejšie Chaplinovu tvorbu poznáte. Finále má potenciál rozplakať každého fanúšika pohyblivých obrázkov. Plus geniálne cameo Bustera Keatona ako bonus. 

Spievanie v daždi (Singing in the Rain, réžia: Stanley Donen, Gene Kelly, 1952) 

Všetci určite viete, že táto klasika spadá do nie príliš obľúbeného žánru muzikálu. Netreba ju však kvôli tomu zatracovať alebo sa báť zhliadnutia, pretože toľko filmovej radosti má v sebe máloktorý projekt v dejinách. Legenda objavujúca sa takmer v každom rebríčku venujúcemu sa najlepším filmom všetkých čias na veľmi vysokých miestach. 

Umberto D. (réžia: Vittorio DeSica, 1952) 

Nádherná a dojímavá neorealistická dráma o starnúcom mužovi a jeho psovi neponechá vo svojom závere ani jedno oko suché. DeSica rozpráva svoj príbeh citlivo a kladie veľký dôraz na sociálnu stránku. Občas je k svojim postavám až krutý, no stále z neho cítiť človečina, takže film je aj napriek svojej umeleckej kvalite vhodný aj pre radového diváka. 

Odtiaľto až na večnosť (From here to Eternity, réžia: Fred Zinnemann, 1953) 

Strhujúce spojenie melodrámy a vojnového veľkofilmu sa môže pýšiť jednou z najikonickejších scén kinematografie. Okrem toho však ponúka aj silný príbeh so skupinu silných charakterov, obsadených mimoriadne silnou hereckou zostavou, vrátane Burta Lancastera, Montgomery Clifta alebo Franka Sinatru. Osem získaných Oscarov tu rozhodne nebolo kvôli protekcii.

Prázdniny v Ríme (Roman Holiday, réžia: William Wyler, 1953)

Svižný príbeh, výborne inscenované humorné aj romantické pasáže a krásne prostredie nám ponúklo veľa žánroviek. No žiadna z nich nemala úsmev a šarm čerstvo objavenej Audrey Hepburn v kombinácii s charizmou Gregoryho Pecka. Fantastický záver je iba čerešničkou na torte najlepšiej romantickej komédie, akú nám kinematografia ponúkla. Desať oscarových nominácií, z toho tri víťazstvá. 

Stalag 17 (réžia: Billy Wilder, 1953) 

Život v zajateckom tábore počas 2. svetovej vojny sa stal inšpiráciou pre mnoho klasík. A táto patrí medzi najvydarenejšie. Kombinácia väzenskej drámy a komédie je stále odzbrojujúca. Výborne vymyslený scenár, tradične svižná Wilderova réžia a skvelý casting. Záverečná pointa dokáže stále prekvapiť. 

Mzda strachu (Le Salaire de la Peur, réžia: Henri-Georges Clouzot, 1953) 

Takmer dve a štvrťhodinový, neuveriteľne napínavý thriller potvrdzuje Clouzotovu spriaznenosť s Alfredom Hitchcockom. Dramaticky nesmierne vďačný nápad je vyťažený takmer na maximum a aj napriek svojej dĺžke dokonale zarazí do sedačky. Okrem neprestávajúceho napätia sa taktiež venuje sociálnym problémom, takže vzniklo komplexné dielo, ktorému za mnohé vďačí napríklad hitová Nebezpečná rýchlosť.

Shane (réžia: George Stevens, 1953) 

Nesmrteľný (a u nás nedocenený) kult. Takmer bez prestreliek vyrozprávaná žánrovka, sústrediaca sa výhradne na svoj príbeh a myšlienku. Pamätáte sa na scénu v Loganovi, keď Profesor X a malá Laura pozerajú televíziu? Tak v nej práve ide výborný western, z ktorého si zobrala najlepšia komiksovka tohto roku inšpiráciu.

Sedem samurajov (Shichinin no samurai, réžia: Akira Kurosawa, 1954) 

Jeden z najslávnejších a najlepších počinov svetovej kinematografie bol neskôr remakovaný do nemenej slávnej westernovej podoby. Oba filmy sú výnimočné a, ktorému dáte so svojimi sympatiami prednosť, je na vás. Vidieť by ste však mali obe. Vo svojej režisérskej verzii takmer štvorhodinový samurajský epos je aj napriek svojej nadmernej dĺžke po celý čas napínavý, atmosferický a fascinujci. Absolútna povinnosť pre každého cinefila.

Cesta (La Strada, réžia: Federico Fellini, 1954) 

Prvý oscarový triumf legendy, Federica Felliniho, je komornejší, osobitejší a divácky menej prívetivý, no vidieť by ste ho mali určite.  Minimálne kvôli skvelým hereckým výkonom Anthonyho Quinna a Giulietty Masiny, neskoršej predstaviteľky Jakubiskovej Perinbaby.

 V prístave (On the Waterfront, réžia: Elia Kazan, 1954) 

Osemoscarová sociálna dráma s Marlonom Brandom vo vrcholnej forme. Vynikajúca filmárčina, inšpirovaná talianskym neorealizmom a dojímavý príbeh stále nestihli zostarnúť. Ďalší pravidelný zástupca v rebríčkoch o najlepšie filmy všetkých čias, z tohto výberu.

Okno do dvora (Rear Window, réžia: Alfred Hitchcock, 1954) 

Hirošima, moja láska (Hiroshima mon amour, réžia: Alain Resnais, 1954) 

Trochu vyčerpávajúci, no o to viac pohlcujúci zážitok pre náročnejších divákov. Vyrovnávnie sa s druhou svetovou vojnou skrz romantickú zápletku možno nie úplne pochopíte, no môžete potom o tejto klasike mnohé hodiny diskutovať. Vizuálne nádherné, atmosférou podmanivé, režijne progresívne artové dielo.

Godzilla (Gojira, réžia: Iširó Honda, 1954) 

Prvý film s legendárnym monštrom môže v modernej dobe pôsobiť v trikových sekvenciách smiešne, má však nepopierateľnú historickú hodnotu a aj prekvapivo myšlienkový presah. Vyrovnávanie sa japonských tvorcov s jadrovými útokmi na Hirošimu a Nagasaki dokáže v pasážach bez slávneho netvora prekvapivo chytiť pod krkom. Množstvo pokračovaní a variácií dôležitosť tohto diela trochu pochovali, preto by bolo dobré sa občas vrátiť tam, kde to skutočne začalo.

Samozrejme sa nám do výberu nepodarilo dostať všetko, čo sme chceli. V tomto období sa urodilo mnoho skvelých diel a za spomenutie stoja minimálne ešte české rozprávky Byl jednou jeden král a dvojica Cisárov pekár, pekárov cisár, skvelé B-čko Gun Crazy, Wilderova Sabrina, Hitckockove klasiky Spovedám sa, Chyťte zlodeja a Vražda na objednávku alebo množstvo filmov noir a  westernov. Dúfame, že sme vás inšpirovali a čoskoro sa stretneme pri klasikách z druhej polovice, tohto nesmierne plodného desaťročia.