Hampton Fancher a Michael Green sa postupne rozpovedali aj o odlišnom konci či sústredení sa výhradne na jeden skvelý príbeh.
Premiéra očakávaného sci-fi Blade Runner 2049 je už nejaký ten týždeň za nami a dojmy členov redakcie ostávajú aj z odstupom času (a po viacerých projekciách) stále nadšené. Snímku sme si jednoducho zamilovali a rozhodne ju považujeme za jednu z najlepších, aké sme tento rok v kinách videli. O to viac nás preto mrzí, že sa jej po finančnej stránke príliš nedarí a takmer určite ostane v červených číslach. No kvalitám nového Blade Runnera a dôvodom jeho komerčného neúspechu sme sa už venovali v samotnej recenzii, resp. v tomto obšírnejšom článku. Dnes si namiesto toho posvietime na scenáristov Hamptona Fanchera a Michaela Greena, ktorí sa v nedávnych rozhovoroch rozpovedali nielen o odlišnom konci filmu či sústredení sa výhradne na jeden príbeh, ale prezradili aj ich názory na to, či je Rick Deckard (Harrison Ford) replikantom.
Nasledujúce riadky obsahujú spoilery. Ak ste teda snímku Blade Runner 2049 stále nevideli, zatvorte článok a bežte do najbližšieho kina.
Začnime už vyššie spomínaným koncom. Ako sme mohli vidieť v závere nového Blade Runnera, agentovi K (Ryan Gosling) sa podarilo úspešne doviesť Deckarda k budove, kde sa nachádzala jeho dcéra, ktorú v minulosti úmyselne opustil, aby ju ochránil. A zatiaľ čo Rick vchádza dnu stretnúť sa s ňou, zranený K pomaly umieral na schodoch obklopený snehom. Niektorí z vás možno tajne dúfali, že to nakoniec prežije, jeho smrť však potvrdil už aj samotný Green. Navyše, tým pozornejším to muselo byť jasné už pri tónoch zo skladby Tears In The Rain hrajúcej v pozadí. Tá zároveň nádherným spôsobom odkazovala aj na ikonickú smrť Roya Battyho (Rutger Hauer) vo finále pôvodného filmu. No Fancher pôvodne napísal trochu iný koniec:
„V mojej verzii scenára Deckard na konci umiera, Michael Green ho však nechal žiť. Prvýkrát sme s Ridleym uvažovali o pokračovaní ešte okolo roku 1986 a ja som prišiel s nápadom ukázať Deckarda pri riešení ďalšieho prípadu. Je však trochu desivé, čo sa deje v mojej fantázii. A teraz, keď je Deckard stále nažive, vrátila sa aj tá myšlienka. Viac vám o nej ale neprezradím.“
Trochu tajomné a strašidelné, čo poviete? Nič to však nemení na skutočnosti, že Fancher svoj nápad (nech už je akokoľvek zaujímavý) s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nezrealizuje. A to najmä kvôli nedostatočnému úspechu filmu v kinách. Upokojujúce slová na adresu ďalšieho pokračovania ale priniesol aj Michael Green, ktorý uviedol, že hoci sa v poradí tretej celovečernej snímky zo sveta Blade Runnera nebráni, budovanie nejakého rozšíreného univerza nikdy nebolo zámerom tvorcov:
„Množstvo štúdií či držiteľov vlastníckych práv bolo svedkami úspechu Marvelu a snažili sa ho napodobniť. Musíte si však uvedomiť, že nemôžete začať s myšlienkou na budovanie filmového univerza. Najprv začnete príbehom, ktorý za to stojí. A ak bude ten príbeh výborne napísaný, dobre zrežírovaný a brilantne zahraný, pričom stále ostane v spojení s ľuďmi, ľahko sa z neho stane akási čierna diera, okolo ktorej je potom možné vytvoriť celú galaxiu. Pokiaľ sa však pokúsite vybudovať univerzum ešte pred vytvorením nejakého sledovania hodného filmu, môžete sa poriadne popáliť. Počas výroby Blade Runnera sa ani raz nestalo, že by niekto spomenul slovo spin-off či hovoril o tom, ako by sa dalo pokračovať ďalej. Všetci sme sa sústredili výhradne na náš príbeh.“
A snáď s nami budete súhlasiť, keď povieme, že sa režisérovi a scenáristom podarila ich úloha na jednotku. Blade Runner 2049 je totiž po všetkých stránkach úžasným sci-fi dielom. Bolo však potrebné? Nuž, to asi záleží od uhla pohľadu, takže sa vám v krátkosti pokúsim vysvetliť ten môj. Či s ním ale budete súhlasiť, to je už na každom jednom z vás. Jedným z mnohých dôvodov kultového statusu pôvodného Blade Runnera je skutočnosť, že o ňom fanúšikovia takmer neustále diskutujú už niekoľko desaťročí, pričom tou najpálčivejšou témou rozhovorov je bezpochyby postava Deckarda a hľadanie definitívnej odpovede na otázku, či je alebo nie je replikantom.
Ako sme už spomínali v našej poslednej časti kultovín, dnes existuje celkom 8 rôznych verzií filmu. Niektoré z nich hovoria v prospech Deckardovej ľudskosti, no taký Final Cut z roku 2007 už jasne naznačuje, že ústredný hrdina je replikant. Aj keď som si vedomý jednotlivých náznakov a vodítok, vedúcich k jednému či druhému záveru, osobne nezastávam ani jeden z nich (no rád o nich diskutujem).
Veľmi sa mi totiž páči myšlienka, že jedinou správnou odpoveďou je obyčajné „možno“. Som preto nesmierne rád, že tvorcovia sequelu Blade Runner 2049 zachovali túto nejednoznačnosť aj v tohtoročnom pokračovaní. Mnohí priaznivci dozaista očakávali, že režisér Denis Villeneuve a spol. prinesú ohľadom Deckarda definitívnu odpoveď, no ani po skončení filmu nemôžete z absolútnou istotou tvrdiť, ako to vlastne je. Jasné, dá sa argumentovať slovami Ridleyho, ktorý sa už niekoľkokrát nechal počuť, že Rick je podľa neho replikantom. Harrison Ford zasa trvá na presnom opaku (z knižnej predlohy Philipa K. Dicka sa taktiež zdá, že je človekom), takže okamžite začína stret názorov (nech už sú argumenty protistrán akokoľvek významné). Jedna skupina dokáže vyvrátiť pravdu tej druhej a naopak. A aj v tomto tkvie to tajomné kúzlo pôvodného Blade Runnera, z ktorého sa takouto sebapropagáciou právom stala jedna z nesmrteľných kultových klasík.
Pochopiteľne, ako milovník Ridleyho originálu som bol po oznámení pokračovania pomerne nervózny. Keď sa však postupom času začali vynárať správy o tom, kto všetko sa bude na projekte podieľať, začala zo mňa neistota opadávať stále viac a viac. A keďže kvalitu Villeneuveovho filmu už veľmi dobre poznáme, vrátil by som sa späť k mojej pôvodnej otázke. Potrebovali sme teda vidieť nového Blade Runnera? To asi nie. Sme však nakoniec radi, že vznikol? Rozhodne áno. Kanadský režisér patrí k tým najtalentovanejším filmárom súčasnosti a nebyť jeho profesionálneho prístupu, lásky k originálu či toho skvelého tímu, ktorým sa obklopil, mohol sa namiesto budúcej žánrovej klasiky celkom ľahko zrodiť nezdar priam gigantických rozmerov.
Čo si však o nekonečnom spore v súvislosti s Deckardom myslia scenáristi Hampton Fancher a Michael Green? Prvý menovaný v tom mal počas rozhovoru pre server Collider veľmi jasno: „Vždy som veril tomu, že replikantom nie je. Myslel som si, že ak ním je, hra skončila. Taktiež existuje možnosť, že o tom iba nevie. Ridley ho od samotného začiatku za replikanta považoval, ja ale nie. O Deckardovi sme viedli dlhé spory, možno by sme ani nemali vedieť, či ním vlastne je. Naozaj neviem. Médiá mi túto otázku kládli vždy, ja ale odpoveď nepoznám. Keď potom Ridley do filmu zakomponoval náznaky, že replikantom skutočne je, nepáčilo sa mi to.“
Potom pokračoval Green, ktorý zdôraznil hlavne dôležitosť toho, že otázka zostala v kontexte oboch filmov nezodpovedaná: „To, že ide o otázku, je veľmi dôležitou skutočnosťou. Jedným z mnohých dôvodov, vďaka ktorým sa z Blade Runnera stala klasika, je práve ten, že na tú otázku neexistuje žiadna skutočná odpoveď. Americké publikum zvyčajne podobne nejasný výsledok v obľube nemá, Blade Runner 2049 sa však s touto výzvou popasoval naozaj dobre, čo dokazujú aj nadšené recenzie nielen z Ameriky, ale z celého sveta.“
Záznam rozhovoru so scenáristami Michaelom Greenom a Hamptonom Fancherom
Tak, a máte to čierne na bielom. Záhada okolo Deckarda krúži svetom už neuveriteľne dlho, pričom vášnivé debaty a hádky o tom, či je replikantom, vznikali aj vo vnútri štábov pri výrobe oboch Blade Runnerov. Ktorej z teórií veríte/budete veriť, to už záleží na vás. Rozhodne sa s nami ale v komentároch pod článkom nezabudnite podeliť o vaše názory a interpretácie. My teda v závere už iba skonštatujeme, že pokračovanie viac ako tri dekády starej sci-fi klasiky dopadlo absolútne fantasticky a podarilo sa mu pôvodné dielo rozvinúť nielen cez vizuál, ale aj prostredníctvom ideí. No a ak by aj väčšina z nás momentálne myšlienku na ďalší sequel okamžite zavrhla, toho odzbrojujúceho zážitku, aký nám v kine ponúkol práve Blade Runner 2049, sa už asi nezbavíme a s ubiehajúcimi rokmi plnými hollywoodskeho mainstreamu si jednoducho opäť raz budeme želať niečo viac. Niečo so srdiečkom.
