Zabudni na rozlíšenie, svetom dnes hýbe HDR aj OLED technológia. O čo všetko obohatia naše displeje?

Snáď každá tohtoročná vlajková loď nejedného popredného výrobcu mobilných telefónov má vo svojich špecifikáciách uvedené dve pomerne dôležité zobrazovacie technológie. A zatiaľ, čo jednu z nich reprezentuje čoraz viac spomínané HDR, tá druhá nesie označenie OLED. Nejde však o žiadnu náhodu.

Predbiehanie v čoraz jemnejšom rozlíšení zobrazovacích panelov po rokoch konečne narazilo na strop, pričom je úplne jedno, či hovoríme o smartfónoch, televízoroch alebo laptopoch. Z vysokej hustoty pixelov sa totiž stal akýsi štandard, čiže bežná súčasť výbavy aj lacnejšej elektroniky. Giganti ako Samsung, Apple alebo Huawei preto po novom začali zameriavať hlavnú pozornosť na tie oblasti, na ktoré donedávna viac-menej kašlali. 

Začnime teda s dynamickým rozsahom.

HDR

Alebo aj High Dynamic Range. Reč tu je kapacitách zobrazovacieho panelu, ktoré jeho používateľovi zabezpečia, že pred sebou uvidí badateľne pestrejšiu paletu sýtych farieb, viac vizuálnych detailov a aj bohatšie množstvo svetla, ako keby pozerá na obyčajný kúsok. Obraz sa tak vďaka podpore HDR priblíži k realite, čo si všimnete takmer od prvej chvíle, kedy naň upriamite svoj pohľad. Ten rozdiel je v porovnaní s tradičným dynamickým rozsahom, ktorý má cez 30 rokov zastaralú metriku, naozaj markantný.

Ako už bolo spomínané, HDR obsah si v týchto dňoch užijeme na celkom slušnom množstve populárnej spotrebnej elektroniky. A to vrátane najnovších generácií herných konzol, samozrejme v kombinácii s kompatibilným televízorom, alebo high-end smartfónov, kde ho ponúka napríklad taká aplikácia Netflix. Pri niektorých filmoch a seriáloch figuruje príslušné značenie, čo znamená, že sa dajú šikovne vyhľadať. Stačí len do správnej kolónky zadať "HDR" a následne stlačiť enter. Nič viac, nič menej.

OLED

Mnohí si už určite stihli všimnúť, že roky zaužívanú LCD technológiu začína pomaličky, ale isto vytláčať zo spotrebiteľského trhu jej pokročilejšia a zároveň aj drahšia alternatíva s názvom OLED (organic light-emitting diode), kde je prítomná takzvaná organická svetlo-emitujúca dióda.

Náhradu LCDčka možno deliť buď na AMOLED alebo PMOLED, všetko záleží už iba od spôsobu zapojenia. Rovnako existujú až dva typy OLED panelov. Jeden z nich tvoria molekuly, druhý pre zmenu polyméry, čo sa odráža na trošku odlišných prevádzkových režimoch.

Zobrazovacia technológia má moc ako znížiť spotrebu, tak aj spraviť z čiernej skutočnú čiernu, pretože keď ju zobrazuje, na danom mieste povypína pixely. Displeje sa navyše vyrábajú z flexibilného substrátu (plast alebo flexibilné sklo), takže sú ohybné a vydržia podstatne viac fyzickej námahy. Taktiež ponúkajú nadštandardne sýte farby, pričom za zmienku stoja aj viac ako slušné kontrastné pomery. A keďže OLED technológia nepotrebuje dodatočné osvetlenie, výrobcom ušetrí značnú časť v útrobách konštrukcie, takže môžu pridať kapacite batérie a zlepšiť výdrž.

Hlavné výhody

• živšie farby
• reálne vyzerajúca čierna
• skvelý kontrastný pomer
• vysoký jas
• lepší energetický manažment
• menšie rozmery
• nižšia váha

Rozpoznávame však až dve generácie. Prvú fyzicky tvaruje iba výrobca, tú druhú aj samotný používateľ. Na pultoch ju ale zatiaľ nenájdeme. Príde až vtedy, kedy flexibilné smartfóny, ktoré možno v polovici nevšednej konštrukcie zlomiť a skryť tak do vrecka, aby sme ušetrili priestor. 

Samsung vkladá do svojich high-end kúskov Super AMOLED (OLED s aktívnou maticou) displeje, čo je v podstate stále ten istý OLED kúsok, akurát s vlastnou značkou. K prechodu navyše len nedávno pristúpilo aj kalifornské jabĺčko. Teda, nie úplne pri všetkých nových modeloch, ale iba pri jubilejnom iPhone X. A rovnako i v tomto prípade hovoríme o Super AMOLED kúsku, ktorý pre Apple nevyrába nikto iný ako sám juhokórejský gigant.