Svetovo ovplyvnili nastupujúce generácie maliarov, počas ich života ich obrazy nikto nechcel ani zadarmo.
El Greco
„Maľujem, pretože mi to našepkávajú hlasy v mojej hlave“
Šišaté hlavy, šedé farby - ohavné znesväcovanie. Asi tak mohli reagovať ľudia v 16. storočí na tvorbu Domenika Theotokopula, zvaného tiež El Greco (1541-1614). Narodil sa v Kandii, hlavnom meste Kréty, do rodiny administratívneho pracovníka. Maľovať sa učí v kláštornej škole maliarov ikon a dosiahne v tom skutočné majstrovstvo. Rodný ostrov mu začína byť primalý a tak sa rozhodne vycestovať do Benátok, kde sa učí maliarstvu u Tiziana a Tintoretta. O 10 rokov odchádza do Ríma, kde si v roku 1572 zakladá vlastnú maliarskú dielňu, v ktorej sa venuje predovšetkým portrétom. Pretože sa však nechce prispôsobiť dobovému vkusu, zamieri v roku 1575 do Madridu a neskôr do Toleda, kde strávi zvyšok života.
O jeho výstrednosti a vysokom sebavedomí dokonale vypovedá dobový citát o jeho príchode do Toleda: ,,Prišiel do tohto mesta s vysokou sebadôverou, akoby vedel, že na svete nie je nič, čo prevyšuje jeho prácu." Dokonca o svojom učiteľovi Tizianovi tvrdil, že nevie maľovať. To isté si myslel aj o Michelangelovi. Do istej miery mal však pravdu. Jeho štýl je na vtedajšiu dobu nezvyčajne expresionistický, pri istých dielach hrubosť farieb a násilnosť kresby vyvolávajú odpor. Prvých následovníkov si nachádza až v romantizme, to už je ale 200 rokov po smrti. Pablo Picasso ho považuje za otca kubizmu. El Greco síce nikdy nebol na úplnom dne, no rozhodne nebol majetný, za čo môže jeho túžba po originalite.
Vincent Van Gogh
„Veľké veci netvoria náhle pohnútky, ale séria malých vecí spojených k sebe“
Myslíš si, že je neskoro začať s niečím, čo ťa zaújima? Vincent Van Gogh (1853-1890), jedna z najväčších osobností výtvarného umenia, začína so skicami vo svojích 25 rokoch, to sa píše rok 1878. Dovtedy pôsobil ako farár v Belgicku. Len dva roky na to si talent všimne jeho brat Theo, ktorý mu poradí venovať sa maliarstvu profesionálne. V následujúcich rokoch hľadá svoj štýl, stále silnejšie sa ale o slovo hlási psychická porucha. Špekuluje sa, že jednou z príčin je nadmerné pitie absintu, v tej dobe omnoho účinnejšieho. Pri jednom zo svojích záchvatov si dokonca odreže svoje ľavé ucho. K psychickej poruche sa pridávajú silné depresie, ktoré ho napokon predčasne privedú do hrobu.
Depresie ho čoraz viac pohlcujú. V roku 1989 sú natoľko silné, že sa dobrovoľne necháva hospitalizovať v psychiatrickom centre v kláštore svätého Pavla v Saint Rémy de Provence. Napriek tomu neustále maľuje. Behom desiatich rokov vytvorí zhruba 900 malieb a 1100 krezieb. Nebyť jeho brata Thea, nemal by za čo žiť. Ten ho neustále finančne podporoval. Veď van Gogh za svoj život predal len jediné dielo, a to len rok pred smrťou. V roku 1890 sa Vincent van Gogh postrelil, a o dva dni zomrel. Jeho posledné slová sú vraj následovné: ,,Smútok potrvá navždy." Po jeho smrti sa ale akoby roztrhla priehrada, a jeho sláva začína raketovo stúpať. Jeho dielo ovplyvnilo nastupujúcich expresionistov, čím sa stáva zakladateľom nového umeleckého smeru. Dnes patria jeho diela medzi najdrahšie na svete. Napríklad obraz Portrét doktora Gacheta sa v roku 1990 predal za 70 miliónov eur, pri čom ešte v roku 1897 bola jeho cena 1300 eur.
Amadeo Clemente Modigliani
„Je povinnosťou tvojho života ochrániť tvoj sen“
Modigliani prichádza na svet 12. júna 1884 v Livorne v Toskánsku do starej židovskej rodiny. Jeho otec pracoval v zmenárni, tá však skrachovala a celá rodina sa ocitla na prahu chudoby. Ako dieťa má veľa zdravotných problémov - po tom čo prekonal tuberkulózu ho matka berie na výlet po Taliansku. Navštívi Neapol, Rím, Florenciu a Benátky. Mladý Modigliani je nadšený a rozhodne sa stáť umelcom. Najprv študuje vo Florencii a v Benátkach, ale v roku 1906 odchádza do Paríža. Plnými dúškami nasáva atmosféru mesta a z rezervovaného mladíka sa stáva bohém. Oddáva sa absintu, drogám a prostitútkam. Zničí skoro všetky svoje staršie obrazy a začína si vytvárať svoj osobitý štýl inšpirovaný kubizmom a africkým sochárstvom. Špecializuje sa predovšetkým na akty.
Modiglianiho život je vyčerpávajúci po všetkých smeroch. Užívanie drog strieda so zanieteným maľovaním a niekedy vytvára desiatky kresieb. O jeho maľby ale nemá takmer nikto záujem. Raz mu dokonca výstavu zatvorili len niekoľko hodín po otvorení, pretože jeho tvorba je považovaná za pornografickú a skazenú. Chudoba ho sprevádza celý život, ktorý trval len 35 rokov. Zomiera v roku 1920 na neliečenú tuberkolózu. Jeho družka Jeanne Hébuterneová bez neho odmieta žiť a deň po jeho smrti sa vrhá tehotná z okna piateho poschodia. Pred pár rokmi predala aukčná sieň Sotheby Modiglianiho obraz Nu assis sur un divan za približne 60 miliónov eur.
