Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
24. septembra 2017, 11:20
Čas čítania 0:00
Matúš Majer

Dni 5. až 14. októbra 1582 nikdy neexistovali. V kalendári ich dnes nenájdeš, čo sa s nimi stalo a kto ich zmazal?

ZAUJÍMAVOSTI SLNKO
Uložiť Uložené

Ako môžu dvaja ľudia zomrieť v jeden deň a zároveň desať dní od seba?

Ak máš práve neukojiteľnú chuť ísť si tvrdenie v nadpise overiť, tu máš link a utekaj. Desať dní v tom kalendári jednoducho nie je. Piaty až štrnásty október 1582 sa nikdy neudiali, nikdy neprebehli a nie sú v žiadnom poriadnom kalendári. Štvrtok, štvrtý október, je jednoducho nasledovaný pätnástym októbrom, piatkom. Čo sa skrýva za týmto nečakaným prekvapením?

Dni 5. až 14. októbra 1582 nikdy neexistovali. V kalendári ich dnes nenájdeš, čo sa s nimi stalo a kto ich zmazal?
Zdroj: www.timeanddate.com

Čo je to vlastne deň?

60 minút v hodine, 24 hodín v dni, 365 dní v roku. Na prvý pohľad sa zdá, že čas plynie jednoducho a je naozaj ťažké na tom niečo nepochopiť. Určite však vieš, že, deň v skutočnosti netrvá presne 24 hodín, ale o kúsok menej. Tu však nastáva problém. Čo je to vlastne ten deň? Jasné, môžeme povedať, že je to čas, za ktorý sa Zem otočí okolo vlastnej osi, no to my musíme nejako zistiť. Na to existuje jednoduchá metóda. Pozrieš sa na veľmi vzdialené hviezdy a čakáš dovtedy, kým sa obtočíš, až ich neuvidíš presne na tom istom mieste. Trvať to bude 23,934 hodín a tento čas sa nazýva siderický deň.


Jednoduché, však? Je to skoro 24 hodín a tú malú odchýlku nejak poriešime cez prestupné dni. Lenže naše hodinky a kalendáre nie sú nastavené podľa dĺžky siderického dňa. V okolí je totiž bližšia hviezda, ktorá má na nás omnoho väčší vplyv - Slnko, okolo ktorého Zem obieha v elipse. Nás nezaujímajú hviezdy niekde ďaleko, ale práve Slnko. Vďaka nemu máme predsa deň a noc.

Odporúčané
Slovenská influencerka má vlastnú kolekciu okuliarov. Toto je Kohe by eyerim x Tatiana Žideková Slovenská influencerka má vlastnú kolekciu okuliarov. Toto je Kohe by eyerim x Tatiana Žideková 25. apríla 2024, 14:00

Teraz si to však zjednodušíme a predstavme si obežnú dráhu Slnka ako ciferník hodín, Slnko je v strede. Začíname na dvanástke a o rok tam aj skončíme. Každým dňom sa posúvame po obežnej dráhe, no čas potrebný na to, aby sme sa pozerali na rovnaké hviezdy po otočení Zeme okolo vlastnej osi, sa predlžuje. Potrebujeme tých 23,934 hodín na otočenie sa okolo zemskej osi o presne 360 stupňov, no ešte kúsok k tomu, aby sme sa postavili presne oproti Slnku. Teda siderický deň a ten kúsok je zvaný solárny deň, ten náš deň.

Dni 5. až 14. októbra 1582 nikdy neexistovali. V kalendári ich dnes nenájdeš, čo sa s nimi stalo a kto ich zmazal?
Zdroj: www.youtube.com

Takto trvá solárny deň vždy tých 23,9 hodín, čiže siderický deň, plus ten kúsok, tiež známy ako zrovnanie času (equation of time). No keď bude Zem za polovicou svojej dráhy, bude jej stačiť kratší čas na to, aby sme sa opäť pozerali oproti Slnku, pretože sa vracia späť. Dokonca kratší čas než je samotný siderický deň. Teda, každý (solárny) deň trvá inú dobu, pretože sme vždy v inom uhle oproti Slnku. Aby sme sa teda zmestili do 24 hodín, v niektoré dni by mali sekundy plynúť rýchlejšie, v iné pomalšie. 24 hodín je len priemer.

Pohádali sme sa s prírodou

A tak ľudia vybudovali takzvané equation clocks, no je ti určite jasné, že žiť s tým, že každý deň trvá inú dobu, je pomerne náročné. A preto sme niekde úplne inde. Čas dnes nie je to, čo Slnko alebo vzdialené hviezdy hovoria. Čas je to, čo nám hovoria naše hodinky, v ktorých každá sekunda trvá vždy rovnako. V podstate sme sa otočili prírode chrbtom. Ak by sme to nespravili, 22. december, najdlhší solárny deň, by bol o celú minútu dlhší než 18. september, najkratší solárny deň.

Dni 5. až 14. októbra 1582 nikdy neexistovali. V kalendári ich dnes nenájdeš, čo sa s nimi stalo a kto ich zmazal?
Zdroj: NASA/ERA

29. február nestačí

Deň máme poriešený, presuňme sa teraz na rok. Určite aj pri ňom vieš, že to nie je presne 365 dní, no 365,24219 dní, teda 365 dní, 5 hodín, 48 minút a 45,4 sekundy. Toto je tropický rok, známy tiež ako solárny rok, a označuje čas, za ktorý Zem obehne Slnko a vráti sa na presne to miesto, kde začala.

Odporúčané
Vymeň kokosový olej a kyslú smotanu za prípravky, ktoré ťa naozaj ochránia proti slnku Vymeň kokosový olej a kyslú smotanu za prípravky, ktoré ťa naozaj ochránia proti slnku 17. júla 2019, 11:03

Lenže naša Zem sa neotočí presne 365-krát, kým obehne Slnko, to by bola až príliš veľká náhoda, aby sa to všetko stalo na minútu presne. Je o niečo rýchlejšia a do jedného obehu okolo Slnka dokáže vopchať práve tých 365,24219 dní. Kým teda prebehne tropický rok, udeje sa jeden kalendárny rok (365 dní) a ešte takmer štvrtina.

Ak by mal kalendár len 365 dní každý rok, po štyroch rokoch by sme stratili jeden deň. Prvý marec na obrázku by prichádzal vždy o deň skôr.

Dni 5. až 14. októbra 1582 nikdy neexistovali. V kalendári ich dnes nenájdeš, čo sa s nimi stalo a kto ich zmazal?
Zdroj: www.youtube.com

Preto máme 29. august, prestupný deň raz za štyri roky. Prestupné dni nepridávajú dni k počtu dní, ktoré žiješ, len vypĺňajú medzeru, ktorú vytvára rotácia Zeme okolo vlastnej osi. Možno si povieš, že toľko opletačiek s jedným dňom, prepána, jeden deň za štyri roky, čo to tak môže ovplyvniť. No, po čase sa to nazbiera. Ak by sme prestali s prestupnými dňami pred 300 rokmi, naše kalendáre by boli dva mesiace popredu pred tým, kde sa Zem skutočne nachádza. Horúce dni v apríli, zima v októbri.

Desať dní navyše

Prestupnými dňami sa riadi juliánsky kalendár (to nie je ten náš), v roku 45 pred naším letopočtom ho predstavil rímsky vládca Julius Ceasar a prebrala ho celá Európa. No nie je dokonalý. Prestupné dni sú totiž príliš veľa času. Za štyri roky nás zdržia o 1 deň, no Zem sa v skutočnosti zdrží len o 0,96876 dňa. 29. február raz za štyri roky je jednoducho o kúštik veľa.

Znovu. Prepána, čo takýto kúštik môže spôsobiť? No, po čase sa to nazbiera. V roku 1582 bola celá Európa desať dní pozadu voči pozícii Zemi. 10 dní za 1 500 rokov je pomerne dobrý výsledok, no katolíci sa vzbúrili, túžiac po tom, aby sa Veľká noc konala presne v obdobie Kristovho povstania z mŕtvych.

To je ale pomerne ľahké spraviť. Stačí menej prestupných dní. Zaviedol sa gregoriánsky kalendár, ktorý pridal pravidlá, že raz za sto rokov (2000, 2100...) prestupný rok nebude, no zasa, každých štyristo rokov (2000, 2400...) predsa len bude. Za 400 rokov sa tak zbavíme troch prestupných dní.

Dni 5. až 14. októbra 1582 nikdy neexistovali. V kalendári ich dnes nenájdeš, čo sa s nimi stalo a kto ich zmazal?
Zdroj: www.youtube.com

Kalendár predstavil pápež Gregor XIII., 4. októbra 1582. Pamätáš si ešte tých desať dní, o ktorých bola celá Európa pozadu? Tak to bolo treba riešiť. Pápež prehlásil, že nasledujúci deň, po 4. októbri, bude nasledovať 15. október. Žiaden piaty október 1582. Desať dní sa jednoducho neudialo. Alebo teda, udiali sa už dávno, no kalendáre boli pozadu. Paradoxne, 4. október bol štvrtok, 15. piatok.

Tamojšia rímsko-nemecká ríša sa z toho spamätala okamžite, no taký Egypt si dni pomenil v roku 1875, Rusko zasa na konci prvej svetovej vojny. V týchto časoch sa však už odchýlka posunula na jedenásť dní z pôvodných desiatich. Niektoré ríše sa tak vzdali o dňa viac než bolo nutné. Spojené kráľovstvo (a teda aj USA) si kalendáre zmenilo v roku 1732, presne v čase, kedy sa narodil George Washington. Internet i učebnica dejepisu ti povie, že sa narodil 22. februára, no rodinná Biblia Washingtonovcov tvrdí, že je narodený 10. februára (druhý riadok).

Dni 5. až 14. októbra 1582 nikdy neexistovali. V kalendári ich dnes nenájdeš, čo sa s nimi stalo a kto ich zmazal?
Zdroj: NASA/ERA

S adopciou gregoriánskeho kalendára sa posunul začiatok roku z prvého marca na prvý január. No ani terajší kalendár nie je dokonalý. O deň posunutí budeme po 3 216 rokoch.

Domov
Zdieľať
Diskusia