V niektoré dni to môže byť aj o pár tisícok viac.
Možno sa pýtaš, ako je to možné. Precestovať 15 000 kilometrov za deň je oriešok len v aute, no čo za minútu? Navyše, zdá sa, že sa práve teraz nikam neponáhľaš a počas najbližších šesťdesiatich sekúnd sa presunieš maximálne o niekoľko metrov, pokiaľ teda nesedíš v lietadle či rýchlo idúcom aute. A aj napriek tomu je výrok v nadpise pravdivý, ak sa naňho pozreš z určitého uhla, no aby sme ti to dokázali, budeme sa musieť na svet pozrieť z trošku iného pohľadu.
Naša Zem sa nachádza vo vesmíre, v trojrozmernom priestore, ktorým si krúžime okolo Slnka. Ušetríme ťa výpočtov, za sekundu si Zem preletí približne 30 kilometrov po trajektórii okolo Slnka, čo je za hodinu 110 000 kilometrov. Za minútu teda takmer presne 1 833 kilometrov. Možno však práve teraz namietaš, že sme zabudli na niekoľko pohybov, predovšetkým na fakt, že samotná Zem sa točí okolo svojej osi, počas čoho sa, technicky, takisto hýbeš.
Obvod Zeme na rovníku je 40 070 kilometrov. Vieme, že za 24 hodín sa každé miesto na Zemi ocitne tam, kde bolo pred jedným dňom, teda túto vzdialenosť musí dať naša planéta na rovníku za jeden deň, čo ústi do rýchlosti 1 670 kilometrov za hodinu. Ale, na Slovensku je to približne 1 000 kilometrov za hodinu, pretože obvod Zeme je na našich rovnobežkách menší. Na mieste vzdialenom centimeter od severného pólu sa Zem točí nesmierne pomaly, pretože potrebuje prekonať 6,28 centimetrovú vzdialenosť za 24 hodín. Čiže áno, Zem sa všade točí inou rýchlosťou. Ale to každá guľa, ktorú roztočíš.
Vieme teda, že Zem sa točí okolo vlastnej osi, obieha okolo Slnka, no je tu ešte ďalší pohyb, o ktorom vieme. Slnko, a my s ním, obieha našu galaxiu, Mliečnu dráhu a zvláda to za približne 225 až 250 miliónov rokov. Táto doba sa nazýva galaktický rok. Slnko po mliečnej dráhe cestuje rýchlosťou 828 000 kilometrov za hodinu, čo je rýchlosť, v ktorej by akýkoľvek objekt obehol Zem po rovníku za 2 minúty a 54 sekúnd. A aj napriek tomu ide iba o jednu tisíctristotinu (1/1300) rýchlosti svetla.
Ľudia sú na svete len 0,001 galaktického roka a predpokladá sa, že o jeden galaktický rok neskôr sa všetky kontinenty na Zemi spoja do jedného superkontinentu (už mu vymysleli aj potenciálne názvy, Amasia, Novopangaea alebo Pangaea Ultima). O dvanásť galaktických rokov sa Zemi porušia magnetické póly a atmosféra sa rozptýli, o pätnásť bude Zem pripomínať Venušu a o 22 galaktických rokov vpáli naša galaxia do galaxie Andromeda - v prepočte za 4 miliardy rokov. Zo zrážky vzniknú dve hviezdy, Milkomeda a Milkromeda. A o 2 000 galaktických rokov sa 47 zostávajúcich galaxií spojí do jednej supergalaxie.
Vizualizácia zrážky galaxií.
Ale to sme odbočili. Pokiaľ sa povrch Zeme točí okolo zemskej osi, naša planéta okolo Slnka a celá slnečná sústava okolo stredu Mliečnej dráhy, ako vieme, že Mliečna cesta neobieha okolo niečoho ďalšieho? No, nevieme. Môže to ísť pokojne donekonečna, aj keď by sme na to potrebovali naozaj veľký vesmír. Tu teda nastáva jeden z astrofyzikálnych problémov - nevieme, ako rýchlo ideme a ani kam.
Teraz si to zrátajme. Žiadna z minút nie je takáto, no ak si spriemerujeme všetky minúty galaktického roku, tak práve takáto vyjde. Slnko za minútu prejde asi 13 800 kilometrov a my s ním. Zem dá okolo slnka za minútu vzdialenosť 1 833 kilometrov. A ešte k tomu sa my točíme okolo zemskej osi, čo je asi 17 kilometrov za minútu. Z toho, čo vieme, sa teda práve točíš okolo zemskej osi, Slnka a stredu galaxie zároveň minimálne rýchlosťou 15 650 kilometrov za minútu, čiže 939 600 kilometrov za hodinu alebo 4 347 metrov za sekundu.
Samozrejme, niektoré minúty sú odlišné, Zem môže napríklad práve cúvať alebo byť v úseku, kde okolo Slnka obieha rýchlejšie než na iných miestach, no absolútne priemerná minúta dosahuje presne takéto čísla.
Ak máš dnes presne 20 rokov, cestovanie okolo Zeme ti dalo celoživotný výlet dlhý 225 miliónov kilometrov. Okolo Slnka to je 19 miliárd kilometrov, okolo stredu galaxie 145 miliárd kilometrov. Čísla pre tvoj presný vek si môžeš nájsť tu. Pokiaľ teda naša galaxia nevykonáva nejaké ďalšie pohyby. Existujú zmysluplné teórie, že sa tak deje, no experimentálne ich nedokážeme overiť.
