Ako ďaleko je ochotný človek zájsť a prekročiť pomyselnú čiaru?
Svetovú premiéru na 52. ročníku MFF v Karlových Varoch má za sebou aj slovenský film Čiara, ktorý je spolu s Ninou aj v súťažných sekciách. Práve prvý zmienený je v Hlavnej súťaži, zabojuje tak o historický úspech na áčkovom festivale. U nás film diváci uvidia od 3. augusta.
Čiara je historicky prvou slovensko-ukrajinskou koprodukciou. Ukrajinci k výrobe prispeli nielen finančným vkladom, štáb bol totiž napol ukrajinský, napol slovenský. Na spoluprácu sa dokonca podarilo presvedčiť aj tamojších sponzorov, ktorí dodatočne prispeli a pomohli film dokončiť. Aj napriek značnej podpore Audiovizuálneho fondu totiž film potreboval peniaze, bez ktorých by sa jednoducho zastavil. A tlačovky sa zúčastnila aj početná delegácia. Prišli všetci hlavní protagonosti, slovenskí aj ukrajinskí.
Vstupujeme tu do problematiky významných udalostí odohrávajúcich sa pred desiatimi rokmi. Slovensko sa chystalo podpísať Schengenskú dohodu, štáty tak budujú spoločnú vízovú politiku. Vnútorné hranice z hľadiska pohybu osôb v praxi neexistujú, no vonkajšie sú hermeticky uzavreté. Práve ich uzavretím sa hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou stáva jednou z najstráženejších v Európe, a to je patová situácia pre dílerov a organizované skupiny, ktoré z vtedajších podmienok nesmierne profitujú.
Pre Adama Krajňáka (Tomáš Maštalír), hlavu organizovaného zločinu, preto na pohraničí nastáva zlom. Má rodinu, je otcom vydávajúcim dcéru, a tak nechce riskovať pašovaním narkotík, z ktorých síce tečia oveľa viac peňazí, no stúpa aj riziko. Spolupracovník a priateľ Jona však pod tlakom toto nebezpečie podstúpiť musí. Jeho syn je vo väzení a hrozí, že sa obesí. Jona potrebuje súrne peniaze, aby kompetentných podplail a dostal syna von. Situáciu výrazne skomplikuje aj nepodarený ilegálny prevoz cigariet, keď Adamova dodávka havaruje a je rozkradnutá, čím sa stáva dlžníkom ukrajinského bossa. Uzavretie hranice je tu spúšťačom náročných, často absurdních situácií, aj s prvkami tragikomiky.
Je pútavé sledovať vytvorený príbeh, ktorý pracuje v medziach žánrovej filmárčiny. Vidíme prvky thrilleru, drámy, ale aj komédie. A tiež jemnej irónie - vzbudzuje v nás pomyselný otáznik, či jednotlivé sekvencie brať vážne alebo ich vnímať ako nadnesenú vsuvku s konkrétnym účelom. Sme v rovine hypotéz, či chce uvoľniť napätie, zabaviť, a možno len prvoplánovo osviežiť vypäté situácie.
Príbeh Čiary je o to kurióznejší, že Schengen je dodnes mimoriadne aktuálnou témou. Veď len nedávno potvrdili liberalizáciu vízového režimu pre Ukrajinu a v júni sa začal deväťdesiatdňový bezvízový styk. Scenárista Peter Balko a producentka Wanda Adamík-Hrycová na Ukrajine strávili nejaký čas, aby tamojšie postredie a pomery viac spoznali, uistili sa o autenticite snímky. Hodnovernosť veru Čiare uprieť nemožno, no v príbehu cítiť absenciu väčšieho množstva originálnejších častí. Dej je na stoosemminútovú minutáž adekvátne dynamický a svieži, s plnohodnotným hereckým pevedením a oddanosťou k postavám. Herci sa nebáli ani intímnejších či miestami dosť vulgárnych scén, ktoré sú však primerané réžijnej štylizácii a nemajú rušivý charakter. Aj pre Tomáša Maštalíra bola Čiara určite cennou skúsenosťou a azda nie poslednou, vzhľadom na jeho celovečerný debut. Skusený divadelný (aj televízny) herec je presvedčivý, charizmatický hlas mu v komornejších, vážnejších scénach funguje a dodáva punc temenšjích nálad.
Nina režiséra Juraja Lehotského, ktorá má na festivale v Karlových Varoch tiež premiéru, je odvážnejšia. Provokuje témou, vydala sa artovejšou cestou so skromným rozpočtom a pre náročnejšieho diváka, aj keď ju znehodnocujú iné aspekty filmu. Naopak v Čiare vidíme pomenej autorskej, tvorivej odvahy. Konfrontácia žánrov v tomto prípade nestačí, ak myšlienka a jej prevedenie diváka neobarí, nepocíti vážnejší vnútorný konflikt. Na film si časom letmo spomenie.
Rozhodne však ide o solídne zvládnute réžijné remeslo, vďaka ktorému tempo neupadá, nie sú hluché miesta a patrí sa podotknúť, že výsledok prvej slovensko - ukrajinskej filmovej spolupráce, taktiež výrazný stret dvoch odlišných kultúr a spoločenských klím určite treba vidieť. Zaslúži si od nás viac priestoru ako slovenské snímky, ktoré ešte donedávna rekordne zapĺňali domáce kiná. Čiare napriek malým muchám fandíme, preto 7/10.
